Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život.
Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná.
Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia niekedy nie sú dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa.
Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa. Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá. Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu.
Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.
Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu.
Ak sa v puberte vyskytnú nejaké ťažkosti v správaní, napríklad útek z domu, striedanie partnerov, alkohol, nevhodná partia, sebapoškodzovanie a pod., tieto prejavy majú vždy korene v minulosti. V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním.
Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťaťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné. Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konfliky sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza.
Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach. Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča.
Faktory ovplyvňujúce toxicitu vo vzťahoch a jej dopady na deti
Tabuľka 1 sa venuje správaniu matiek a otcov so signifikantne negatívnym vplyvom na emocionálny vývin dieťaťa. Výskum zahŕňa dáta z literatúry a štúdií, ktoré potvrdzujú, že rodinná agresia a násilie zvyšujú riziko, že deti v dospelosti budú obeťami alebo páchateľmi násilia. U žien súvislosti medzi nepriaznivými detskými skúsenosťami a rizikom násilia výrazné, u mužov výskyt agresie v detstve prelína do dospelosti s rizikom násilia voči partnerke a deťom.
Praktické príbehy z praxe (Jozef, Tomáš, Peter, Lucia) ilustrujú, ako sa vzorce násilia a dysfunkcie v rodine môžu priamo pretaviť do vzťahov dospelých. Všetky tieto príbehy poukazujú na to, že skutočné korene problémov často siahajú do raného detstva a že práve narušené vzťahy medzi rodičmi a nedostatočne spracované konflikty vedú k náročným vzťahovým vzorcom v dospelosti.
Podľa psychológa je dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, ale pomáhali pri pomáhajú, a aby bola medzi všetkými zúčastnenými stranami otvorená komunikácia o očakávaniach. Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a ich roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča.
- DUBAYOVÁ, T. 2016. Patopsychológia detí so psychosociálnym narušením pre pedagógov, Prešov: Prešovská univerzita, 2016. 84 s.
- MPSVR. 2008. Konať proti násiliu na ženách. Národná kampaň SR: Zastavme domáce násilie na ženách.
- TEMCHEFF, E. C. et al. 2008. Continuity and pathways from aggression in childhood to family violence in adulthood: A 30-year longitudinal study. Journal of family violence.
- WHITFIELD, L. CH. et al. 2003. Violent childhood experiences and the risk of intimate partner violence in adults. Journal of interpersonal violence.
V článku sme sa venovali faktorom, ktoré vplývajú na toxicitu vo vzťahoch. Nie sú to jediné dôvody, ale veľmi silné faktory, ktoré takéto správanie môžu spustiť - ako zo strany agresora, tak aj zo strany obete. To, aké detstvo zažívame, je smerodajné pre náš ďalší život a skryté traumy si so sebou nesieme celý život. Človek je tvor, ktorý sa dokáže rozhodovať a nekoná primárne len pudovo. Vieme si vybrať, či budeme pokračovať vo vzorcoch správania, alebo chceme žiť úplne inak.
O rozvahu a hraniciach výchovy
Okrem tradičných príbehov existujú aj moderné koncepty výchovy, ako „opičia láska“ alebo „hyperprotektívne rodičovstvo“. Hyperprotekívne správanie zahŕňa prehnané upokojovanie dieťaťa po páde, prísne pravidlá, prílišný tlak na výkon a riešenie problémov výlučne cez tresty. Tieto vzorce vedú deti k neochote skúšať nové veci, k klamaniu a k potrebe neustáleho uznania z vonkajšieho sveta. Prehnaná starostlivosť môže mať za následok nedostatok sebapoznania a nízke sebavedomie.
Kľúčovou výzvou je nastaviť hranice láskavo, konzistentne a s jasným vysvetlením. Najprv jedno pravidlo, ktoré dieťa zvládne, a až potom postupné pridávanie ďalších. Hranice sa dávajú s pochopením a láskou, nie ako trest, aby dieťa pochopilo, že pravidlá sú všade okolo nás a ich dodržiavanie nám uľahčuje život.
