September je mesiacom, kedy si pripomíname viaceré významné osobnosti nášho hudobného operného života, ktoré už nie sú medzi nami. Prinášame vám prehľad septembrových výročí týchto umelcov.
Máša Kolárová: Spomienka na prvú bratislavskú Turandot
Dňa 1. septembra si pripomíname tridsiate piate výročie úmrtia českej speváčky, sopranistky Máši Kolárovej. Bola sólistkou operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1927 - 1929 a do roku 1934 hosťujúcou sólistkou. Kolárová sa zapísala do histórie ako prvá bratislavská predstaviteľka Pucciniho Turandot.
Franjo Hvastija: Jubileum slovinského barytonistu
Dňa 5. septembra uplynie desať rokov od skonania barytonistu slovinského pôvodu Franja Hvastiju. Franjo Hvastija, vlastným menom Franjo Hvastja, sa narodil 11. marca. Svoju kariéru začal ako ochotník v cirkevnom spolku v rodnej Ľubľane. Láska k opere ho priviedla do zboru ľubľanskej opery (1932 - 1939), kde súčasne študoval na konzervatóriu u Julia Betetta. Svojím teplým barytónom, vkusným prednesom a dobrou vokalizáciou na seba upozornil už na študentských vystúpeniach. Na základe študijných úspechov odišiel do Viedne, kde pokračoval v štúdiu u prof. Márie Radó. V rokoch 1940 - 1976 bol sólistom operného súboru SND v Bratislave.
V Bratislave debutoval ako kultivovaný a presvedčivý Tonio v Leoncavallových Komediantoch v júni 1940. Obecenstvo ho privítalo veľmi srdečne a svojím aplauzom si vynútilo opakovanie árie. Disponoval farebným hlasom, vyspelou legátovou kultúrou, kantilénou a presvedčivou vysokou polohou. Tieto atribúty ho predurčili na postavy predovšetkým talianskeho a francúzskeho romantického i veristického repertoáru. Mnohé postavy stvárňoval vo viacerých naštudovaniach a neskôr svoje dlhoročné skúsenosti uplatňoval vo vyhranených charakterových postavách.
Medzi jeho najlepšie výkony patrí titulná úloha Verdiho Rigoletta (1940, 1945, 1951, 1956). Z ďalších Verdiho postáv stvárnil Amonasra v Aide (1941, 1949), Grófa Lunu v Trubadúrovi (1942, 1963), Renatu v Maškarnom bále (1942), otca Germonta v Traviate (1948, 1955, 1963), markíza Posu v Donovi Carlosovi (1956) a Jaga v Otellovi (1958).
Z Pucciniho postáv naštudoval Sharplessa v Madame Butterfly (1940, 1955), Baróna Scarpiu v Tosce (1940, 1957), Marcella v Bohéme (1948) a titulnú úlohu v opere Gianni Schicchi (1968). K ďalším profilovým postavám patrili už spomínaný Tonio (1941, 1947, 1961), Figaro v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1941, 1946), Escamillo v Bizetovej Carmen (1941, 1946, 1954), Valentín v Gounodovej opere Faust a Margaréta (1943, 1948) a Sancho Panza v Massenetovej opere Don Quijote (1947).
Vytvoril tiež Papagena v Mozartovej Čarovnej flaute (1949) a Grófa Almavivu v jeho Figarovej svadbe (1955). Z operných postáv Richarda Straussa stvárnil Pána z Faninalu v Gavalierovi s ružou (1958) a Učiteľa hudby v Ariadne na Naxe (1966). Spieval Jeleckého z Čajkovského Pikovej dámy (1946, 1964) a Eugena Onegina (1949, 1952). Vytvoril titulnú postavu v slovenskej premiére opery Peer Gynt od Wernera Egka (1941). V Holoubkovej opere Túžba spieval postavu Princa (1944) a v opere Profesor Mamlock naštudoval postavu Ernesta (1966). V operách J. Cikkera spieval Radvanského v Jurovi Jánošíkovi (1954, 1961) a Richtára v Begovi Bajazidovi (1957).
Rose Delmar: Spomienka na mezzosopranistku
Dňa 13. septembra uplynie stopätnásť rokov od narodenia opernej speváčky slovenského pôvodu, mezzosopranistky Rose Delmar. Jej vlastné meno bolo Ružena Haasová a narodila sa v Sučanoch, okr. Martin. Zomrela 20. augusta 1968 v Mníchove, Nemecko.
Krešimír Baranović: Výročie dirigenta
Dňa 17. septembra si pripomenieme štyridsiate výročie úmrtia chorvátskeho dirigenta Krešimíra Baranovića, ktorý bol šéfom Opery SND v prvej povojnovej sezóne 1945/1946.
Zdeněk Knittl: Operná legenda a prekladateľ
Pred šesťdesiatimi rokmi, dňa 21. septembra, zomrel český operný spevák, režisér a prekladateľ Zdeněk Knittl. Narodil sa 29. marca. Po maturite študoval štyri semestre právo, no viac sa venoval písaniu poézie. Pod pseudonymom Z. Polenský vydal dve knihy lyriky a prispieval tiež hudobnými kritikami do viacerých periodík. Neskôr prekladal operné libretá. Základy hudobného vzdelania získal u otca a ako hospitant pražského konzervatória.
V mladom veku sa stal členom Budilovej spoločnosti a opernú dráhu začal v Plzni (1912). Krátko pôsobil v Brne (1915 - 1916), kde jeho prvou postavou bol Don José v Carmen. Následne pôsobil v pražskej Vinohradskej opere (1916 - 1917), kde naštudoval okrem iných Alfréda v Traviate a titulnú postavu v Berliozovej opere Blažena a Beneš. Pohostinsky vystupoval vo viacerých českých divadlách a v pražskom Národnom divadle (1919 - 1921). V Slovenskom národnom divadle (SND) bol angažovaný v rokoch 1920 - 1921 a 1924 - 1925. V rokoch 1921 - 1924 bol prvým tenoristom operného divadla v Záhrebe a súčasne hosťom opery v Osijeku. V roku 1925 sa vrátil do Záhrebu, bol operným režisérom v Ľubľane (1926) a v rokoch 1930 - 1931 v Belehrade, kde bol tiež profesorom sólového spevu a šéfom hudobnej triedy na hudobnej akadémii Stankovič. V rokoch 1932 - 1936 pôsobil opäť v Brne.
Zdeněk Knittl disponoval krásnym hlasom s kovovým leskom a tmavou farbou. Dobrá technika a interpretačná inteligencia mu umožňovali spievať široký repertoár od lyrického až po dramatický odbor. Bol aj výborným interpretom smetanovských postáv.
Do Bratislavy prišiel ako hosť čoskoro po založení divadla. V prvom uvedení Smetanovej Predanej nevesty v SND (3. apríla 1920) spieval Jeníka. Publikum malo možnosť spoznať speváka „nadpriemerných kvalít, ktorý nielen že technicky ovláda dokonale spev a dobre hrá, ale preniká každý takt opery vzácnym zmyslom pre rytmus a svojráznou charakteristikou každej hudobnej frázy.“ Uplatnil sa aj ako Laca Klemeň v Jej pastorkyni, Hoffmann v Hoffmannových poviedkach, Ladislav Podhájsky v Dvoch vdovách, Lukáš v Hubičke i ako Boleslaw Barański v Nedbalovej Poľskej krvi. Ako Eleazár v Židovke predviedol všetky svoje hlasové kvality, muzikalitu, výborné frázovanie i adekvátny herecký prejav.
Po pohostinských vystúpeniach bol v sezóne 1920 - 1921 angažovaný ako sólista a režisér operného súboru. V Smetanových operách naštudoval Šťáhlava (Libuša, 1920), Víta (Tajomstvo, 1920), Jíru (Branibori v Čechách, 1921), Jarka (Čertova stena, 1924), Dalibora (1925). V Dvořákovej Rusalke stvárnil Princa (1920). V Kovařovicových Psohlavcoch spieval Jana Sladkého Kozinu (1920). V Maršíkovom Čiernom lekne hral Rybára Rukana (1921), vo Foersterovej Eve Mánka (1921) a vo Fibichovej Šárke Ctirada (1921).
Zo svetovej opernej tvorby spieval
- Fausta (Gounod: Faust a Margaréta, 1920)
- Rossiniho Almavivu v Barbierovi zo Sevilly (1921)
- Dona Josého (Carmen, 1921)
- Turidda (Mascagni, Sedliacka česť, 1921, 1925)
- Radamesa (Verdi, Aida, 1924)
- Cavaradossiho (Puccini, Tosca, 1924)
- Pedra v d´Albertovej Nížine (1924)
V rokoch 1925 - 1932 hosťoval Knittl v SND aj s manželkou, výbornou sopranistkou Marjou Žaludovou. Vystúpili spolu v operách Trubadúr (Manrico a Leonora, 1925, 1927), Aida (Radames a Aida, 1926) a Predaná nevesta (Jeník a Mařenka, 1926). Obaja umelci mali veľký úspech, predviedli vysokú spevácku kultúru, hudobnú individualitu a veľké herecké výrazové schopnosti.
Prvou réžiou Zdeňka Knittla v SND bolo Smetanovo Tajomstvo (1920). V sezóne 1924 - 1925 sa osvedčil ako mimoriadne citlivý inscenátor viacerých opier, napr. prvej po slovensky uvedenej opery Kaukliar u Matky Božej J. Masseneta (1924) alebo Verdiho Trubadúra (1924). Odborná tlač pozitívne hodnotila jeho režijné naštudovanie cyklu Smetanových opier v skladateľovom jubilejnom roku 1924. Za najlepšiu považovala Čertovu stenu, režijne a výtvarne inscenovanú v symbióze s hudobnou i textovou predlohou diela.
V Chorvátskom národnom divadle v Záhrebe spieval Knittl hlavné tenorové postavy, bol výborným Eleazárom v Halévyho Židovke a Herodesom (R. Strauss, Salome). Naštudoval Pedra (E. d’Albert, Nížina), Turidda (P. Mascagni, Sedliacka česť), Cania (R. Leoncavallo, Komedianti), Otella, Siegmunda (R. Wagner, Valkýra). Spieval Parsifala (R. Wagner, 1922) a Pelléasa (C. Debussy, Pelléas a Mélisanda, 1923) v prvých chorvátskych uvedeniach týchto opier. V roku 1924 režíroval Smetanovu Hubičku a Dve vdovy.
V roku 1931 prišiel s manželkou Marjou Žaludovou do Brna. Ako spevák vystupoval málo, bol Donom Juanom v prvom uvedení opery Ervina Schulhoffa Plameny (1932), Herodesom v Salome Richarda Straussa (1932), ktorú tiež režíroval. Spieval aj Vaška v Predanej neveste a Geronta v Pucciniho Manon Lescaut. Inscenoval prvé uvedenia niekoľkých operných titulov, napr. Weinbergerovho Švandu dudáka (1933), Cársku nevestu N. Rimského-Korsakova (1934) a Verdiho Silu osudu. Režíroval Smetanovho Dalibora, Dvořákovu operu Čert a Káča, Janáčkovu Jej pastorkyňu, Pucciniho Manon Lescaut, Turandot a Bohému, d´Albertovu Nížinu.
V roku 1935 odišiel Zdeněk Knittl do Prahy, kde začal spolupracovať s rozhlasom. Po nútenom odchode z rozhlasu (1945) pokračoval v prekladateľskej činnosti. Prekladal libretá opier, oratória, piesňovú i zborovú tvorbu z niekoľkých jazykov. Z operných titulov to boli napr.: Majstri speváci norimberskí (Wagner), Boris Godunov, Chovančina (Musorgskij), Così fan tutte (Mozart), Faust a Margaréta (Gounod), Samson a Dalila (Saint-Saëns), Turandot (Puccini), Súmrak (Hristić), Koštana (Konjović) a operety Stambulská ruža Lea Falla a i. Dva mesiace po viedenskej premiére Nedbalovej Poľskej krvi v roku 1913 Knittl narýchlo preložil libreto operety pre prvé české uvedenie v Plzni, ktoré sa používa dodnes.
Top 10 Most Remarkable Opera Houses in the World
Magda Móryová: Jubileum slovenskej umelkyne
Dňa 29. septembra si pripomenieme stodesiate výročie narodenia slovenskej opernej speváčky, klaviristky a pedagogičky Magdy Móryovej. Narodila sa v Košiciach ako Magda Szakmáry a zomrela 3. októbra. Študovala na gymnáziách v Košiciach a Budapešti, klavír na majstrovskej škole drážďanského konzervatória (1925) a súčasne tiež operný spev. Potom pokračovala v štúdiu klavírnej hry vo Viedni u Emila von Sauera (1926 - 1927) a v speve sa zdokonaľovala v Budapešti u opernej speváčky Terézie Krammerovej (1928 - 1929). V roku 1929 vystupovala na koncertoch a nahrávala na gramofónové platne v Londýne.
V rokoch 1930 - 1933 bola angažovaná v Nemeckej opere v Prahe, kde spievala okrem malých postáv aj náročné úlohy v svetovom opernom repertoári, napr. Oskara vo Verdiho Maškarnom bále, Aničku vo Weberovom Čarostrelcovi, Blondchen v Mozartovom Únose zo serailu, Marcelinu v Beethovenovom Fideliovi, Musettu v Bohéme, Esmeraldu v Smetanovej Predanej neveste, Lolu v Mascagniho Sedliackej cti. Umelkyňa si však najviac obľúbila Nuri v d´Albertovej Nížine. Priebežne sa uplatňovala aj ako virtuózna klaviristka v rozhlase.
V roku 1934 sa vydala za tatranského majiteľa hotela a uznávaného skladateľa Jána Móryho. Na opernú scénu sa už nevrátila, často účinkovala v berlínskom, viedenskom a košickom rozhlasovom vysielaní. Po roku 1945 sa Móryovci usadili v Spišskej Novej Vsi, kde Ján Móry učil na Hudobnej škole. V roku 1953 prijala Magda Móryová miesto korepetítorky na bratislavskom Konzervatóriu a v roku 1956 sa stala pedagogičkou spevu.
Magda Móryová vychovala na konzervatóriu celý rad vynikajúcich speváckych osobností. Medzi jej absolventov patrili napr. Ondrej Malachovský, dlhoročný popredný sólista Opery SND, najúspešnejšou žiačkou bola Gabriela Beňačková, sólistka pražského ND. Móryová sprevádzala (aj ako korepetítorka) Annu Kajabovú-Peňaškovú na Medzinárodnej speváckej súťaži v Rio de Janeiro v roku 1965 a v roku 1969 sa zúčastnila súťaže so svojou žiačkou Martou Nitranovou v Sao Paule. Medzi ďalšie známe žiačky patrili Ružena Štúrová-Illenbergerová, Lilla Izsóffová, Michaela Cibuľová-Smutná, Emília Csémyová, Marta Beňačková, Alžbeta Bukoveczká a ďalšie.
tags: #dieta #menom #jezis #maria #del #carmen