Podobné konštatovania u detí predškolského veku sú až na počudovanie, napriek tomu ich učiteľky od rodičov počúvajú. Ešte horšie je, keď to o dieťati konštatuje aj jeho učiteľka. Akoby hotovú vec. Nedá sa s tým nič robiť. Veď predsa každé dieťa odmalého kreslí rado!
Keď dieťa prejavuje odpor voči kresleniu, môže to signalizovať rôzne veci. Niekedy to jednoducho znamená, že ich to nebaví, alebo si myslia, že „nevedia“ kresliť a nepáči sa im výsledok. V niektorých prípadoch môže ísť aj o fyzickú nepríjemnosť, napríklad ak ich bolí ručička. Aby sa deti naučili písať, potrebujú mať dostatočne uvoľnenú celú ruku. Pokúste sa podpísať nedominantnou rukou - pocítite, aká je to námaha.
Prečo sa deti nechcú kresliť?
Kreslenie a vyfarbovanie nedominantnou rukou by vás tiež nebavilo a výsledok by sa vám nepáčil. Niektoré deti v predškolskom veku sa javia byť v tomto smere pozadu oproti rovesníkom, čo môže byť zdrojom obáv. Deti môžu mať strach z kreslenia, dokonca až do plaču, keď sa im nedarí, hoci ich nikto nenúti ani nekritizuje. Vývoj kresby u detí je úzko previazaný s motorikou, zrakovým vnímaním, predstavivosťou a ďalšími funkciami, a preto treba pristupovať k tomuto procesu citlivo.
Ako pripraviť ruku na písanie už od skorého veku
Už okolo jedného roka deti radi manipulujú s predmetmi, čo môžeme využiť na rozvoj jemnej motoriky. Okolo 1,5 roka sa deti stávajú malými pomocníkmi a je dobré to využiť na uvoľnenie ramenného kĺbu. Práve veľké plochy a cielené pohyby zhora dole pomáhajú rozvoju potrebných svalov. Ak dieťa prejaví záujem o farbičky, je vhodné mu dať také, ktoré uchopia celou dlaňou. Plastelína je skvelá na posilnenie dlaní: valkať, mačať, vykrajovať a modelovať. Dôležitý je proces tvorenia, nie výsledok; stačí jedna obľúbená farba, aby sa predišlo tvorbe nezdefinovateľnej guče. Tvrdnúce plastelíny zvyčajne uľahčujú čistenie po hraní.
Praktické aktivity pre rozvoj zraku a motoriky
Vkladačky a vhadzovačky rozvíjajú prsty a jemnú motoriku. Napríklad krabička s otvorom na vhadzovanie guľôčok, kde dierka nie je príliš veľká, aby guľôčky samé neprepadávali. Nožničky a strihanie by mali prísť na rad až keď dieťa prejaví záujem, zvyčajne medzi prvým a druhým rokom. Najprv ukážeme, ako sa nožničky otvárajú a zatvárajú jednou rukou; potom sa postupne pridáva papier. Osvedčili sa jednofarebné pásiky papiera na strihanie: dlhé asi 15 cm a široké približne 8 mm. Rodič drží papier prv, dieťa neskôr preberá šúrh. Vystrihané kúsky možno použiť na koláže s jednoduchými obrázkami, napríklad jabĺčkom.
Doma sa neodporúča robiť všetko naraz; je vhodné meniť aktivity, aby dieťa nezostarolo. Lepenie koláží ako recyklácia strihančekov je bežná aktivita v Montessori prostredí. Dve misky s lyžičkou medzi nimi umožňujú deťom precvičiť zručnosť bez toho, aby sa do nich podsúvala informácia, ktorou rukou si majú lyžičku zobrať. Odporúča sa ťažšiu lyžičku s okrúhlou rúčkou pripomínajúcou ceruzku. Tento pohyb trénuje jemnú motoriku a koordináciu ruka-oko, čo je predpoklad na písanie.
Vzťah medzi pohybovou prípravou a učením
Deti okolo 2,5 roka sú motoricky aj rozumovo vyspelé, aby zvládli výzvu, ktorú im dáte - napríklad prenášať fazuľky z jednej misky do druhej a udržať ich na lyžičke bez toho, aby spadli. To cielené lyžicovanie v pokoji a pomalým pohybom priamo pripravuje ruku na písanie. Mnohé problémy s kreslením môžu mať súvis s lozením a strednou časťou tela; správna poloha tela a podoprené nohy pri sede pomáhajú ruke k plynulému pohybu po papieri. Pri skrútenom alebo nevhodnom sedení môže dôjsť ku svalovej stuhnutosti a ťažkostiam s kreslením.
Čo robiť, ak dieťa nechce kresliť?
„Čmáranie a kreslenie sú predstupňom písania, tak ako bľabotanie predstupeň rozprávania,“ hovorí odborníčka. Ak dieťa zásadne odmieta kresliť, môže to signalizovať potrebu odľahčiť atmosféru a hľadať iné formy zapojenia do tvorivého procesu. Niektoré deti sa hodín naučia kresliť až keď majú dostatok sebahájenia a motivácie zo strany dospelého. Rozhodujúce je rozpoznať, že kreslenie nemusí byť prioritou a nájsť iné aktivity, ktoré dieťa baví a rozvíjajú jemnú motoriku.
Možné vážnejšie prekážky a kedy vyhľadať pomoc
Ak dieťa má oslabenú jemnú motoriku, poruchy držania písacieho náčinia alebo používa ruku kŕčovito, je vhodné konzultovať s odborníkom a zvážiť ergoterapiu či špeciálne vyučovacie metódy. 5 aktivít ergoterapie na rozvoj jemnej motoriky zahŕňa hrubú motoriku, jemnú motoriku, pomoc v domácnosti a ďalšie cielené činnosti. Niekedy sa objavia aj vážnejšie prekážky, ako problémy s lozením alebo slabý trup dieťaťa, čo si vyžaduje interdisciplinárny prístup so špeciálnym pedagógom, fyzioterapeutom a ďalšími odborníkmi.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa môže prejaviť zhoršeným prospechom; odborná pomoc je vhodná najmä pri zhoršenom kontakte so školou, problémoch s učením alebo podozrení na poruchy učenia. V prípade, že dieťa má problémy s jemnou motorikou alebo sa objavia signály ako znesiteľná neschopnosť vyjadriť svoje potreby alebo poruchy pozornosti, je vhodné vyhľadať špeciálneho pedagóga alebo iných odborníkov. Multidisciplinárny tím zahŕňajúci psychológa, logopéda, fyzioterapeuta a ďalších pomáha včas odhaliť príčiny problémov a navrhnúť potrebné opatrenia.
Rodičovské tipy na motiváciu k kresleniu a učeniu
- Veďte dieťa k láske ku knihám a vedomostiam - čítanie rozvíja slovnú zásobu a schopnosť spracovať koncepty, čo uľahčuje učenie.
- Doprajte deťom kontrolu nad vlastným učením - umožnite výber tém projektov a mimoškolských aktivít.
- Podporujte otvorenú komunikáciu a vyjadrovanie svojich pocitov a obáv.
- Zamerajte sa na záujmy dieťaťa a rozvíjajte témy, ktoré ho fascinujú (napr. dinosauri).
- Predstavte a podporujte rôzne typy učebných štýlov a kombinácie prístupov.
- Podeľte sa o svoje nadšenie pre učenie a ukážte, že učenie je vzrušujúce.
- Hrajte sa s deťmi formou hier - učenie by malo byť zábavné a motivačné.
- Zamerajte sa na to, čo sa dieťa učí, nie na výkon samotný.
- Oslavujte dosiahnuté výsledky, aj malé pokroky.
- Zamerajte sa na silné stránky dieťaťa a pozitívne posilňovanie.
- Urobte z učenia každodennú príležitosť na objavovanie sveta a rozvoj kritického myslenia.
Príbeh rodičov a odborníkov
„Ak dieťa vidí, že sme na neho hrdí, môže ho to motivovať k ďalšej práci,“ uvádza psychologička Eva Smiková. Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zahrnúť aj formy hier a odmenu za úsilie a vytrvalosť. Napríklad puzzle posilňujú kreativitu a logické myslenie. Dôležité je, aby dieťa bolo motivované, nie nútené.
Odborné odporúčania
Špeciálny pedagóg hrá kľúčovú rolu pri príprave dieťaťa na školu, jeho školskom úspechu a začlenení dieťaťa s oslabením do bežnej triedy. Spolupráca s pediatrom, neurológom, logopédom a očným lekárom je často nevyhnutná na vylúčenie iných príčin problémov. Multidisciplinárny tím môže zahŕňať aj fyzioterapeuta a psychiatra, ak dieťa trpí napríklad nespavosťou alebo inými problémami.
Vývoj kresby u detí je postupný a závisí od motorických, zrakových a kognitívnych zručností. 2-ročné deti čmárajú bezobsahovo, 3-ročné dokážu niektoré základné čiary a kruhy; 4-ročné už pridávajú detaily. Ak problém pretrváva, nie je to vždy signál závažného postihnutia; často je potrebné len vhodné vedenie a hračičky, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku a koordináciu. A ak problémy pretrvávajú aj po pobratí rád odborníkov, vyhľadenie špeciálneho pedagóga alebo ergoterapeuta môže pomôcť určiť ďalšie kroky.
Voľba správnych aktivít pre domáce prostredie
Ak dieťa nechce kresliť, nájdite aktivity, ktoré ho baví, napríklad odlepovanie a lepenie nálepiek alebo vyfarbovanie. Pustite sa do praktických činností, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku aj mimo kreslenia. Okrem toho môžete zapojiť dieťa do domácich prác pod dohľadom, čo podporuje koordináciu pohybu a zmysel pre zodpovednosť. Dôležité je, aby sa dieťa cítilo úspešné a aby proces vytváral pozitívnu skúsenosť.