Veľká dilema mnohých rodičov, najmä cez prázdniny. Od akého veku môžu zostať deti samé doma? V zákone nie je stanovená hranica, od akého veku možno nechať dieťa doma osamote. Avšak, je v ňom jasne definované, že až do dovŕšenia jeho plnoletosti zaň nesiete plnú zodpovednosť. Odpoveď na otázku, v akom veku dieťaťa tak môžete urobiť bez obáv, nie je jednoznačná. Každý rodič sa popasuje s touto výzvou inak, keďže každé dieťa je predsa iné. Ale jedno je isté. Svoje dieťa poznáte najlepšie vy, hoci odborníci pár odporúčaní predsa len majú.
Nechať dieťa osamote alebo sa zariadiť inak? Dilema, ktorej sa v istom bode výchovy dieťaťa nevyhne žiadny rodič. Nie vždy býva po ruke niekto, kto môže, respektíve je ochotný vašu ratolesť postrážiť. V takej chvíli rodičom logicky napadne, či nastal čas, aby dieťa ostalo doma bez dozoru... aspoň na chvíľu, alebo aj dlhšie.
Nešlo to inak
Generácia našich rodičov (a najmä starých rodičov) bola v tomto smere špecifická, svoje deti nechávali doma osamote pomerne skoro. Staršie deti sa prirodzene starali o mladších súrodencov, kým rodičia pracovali, a to obvykle už v predškolskom období. Všetko neprebiehalo podľa plánu, no iné východisko nebolo. Čo sa od týchto čias zmenilo? To je ťažká otázka, keďže dnes je iná doba, pribudli potenciálne hrozby i veľa nástrah. Deti sa veľmi odlišujú, hlavne čo sa povahových čŕt a úrovne samostatnosti týka. Niektorí rodičia nechávajú deti osamote povedzme v ôsmich rokoch, iní tak nerobia ani o dva roky neskôr. Nie, teraz nemáme na mysli pár minút, keď si mamička či otecko odbehnú do obchodu alebo vyniesť smeti a pri schránkach sa zarozprávajú so susedom. Reč je o niekoľkých hodinách, keď sa dieťa má spoľahnúť samo na seba.
Predškolákov majte na očiach
Dôvod je jednoduchý. Malé deti sú zvedavé a nevyspytateľné. Nikto nedokáže zaručiť, že za tú chvíľku, keď budú doma bez dozoru, neotvoria okno, balkón, odkiaľ by mohli eventuálne spadnúť, nevezmú zo stola nebezpečný predmet, nožnice, možno zápalky. Väčšina detských psychológov radí rodičom, aby malé deti - nie iba batoľatá, ale aj predškolákov, nenechávali bez dozoru. Nejde len o vystavovanie ich potenciálnym hrozbám, ale zostať osamote by v nich mohol zanechať nepríjemnú spomienku, ktorá by ich sprevádzala po dlhšiu dobu.
Úprimný rozhovor je základ
Malý školáčik už môže, ale ideálne cez deň, zostať chvíľku sám. No treba sa s ním najskôr porozprávať, aby ste mali istotu, že to ozaj zvládne. Je dôležité prebrať s ním všetky scenáre, ktoré by mohli nastať, ale vy nebudete nablízku. To znamená, čo urobí, keď zazvoní telefón? Otvorí dvere cudzej osobe, keď na ne bude klopať? Je schopné dodržať dohodu, že nebude robiť žiadne detské experimenty? A keď by v byte začalo horieť, vie, že má utekať preč, zavolať susedov a linku 150? No ak sa poraní, je to zas číslo 155? Aj to sú indície, ktorá vám jasne napovedia, či je alebo nie je vaše dieťa pripravené.
Žiadne presné tabuľky
Tie totiž neexistujú. Dieťa neraz povie i samo, že chce skúsiť ostať bez dozoru. V takej chvíli by rodičia mali popremýšľať, či náhodou nenastal čas kúpiť mu mobilný telefón, pretože ten vie celú situáciu (aj obavy rodičov) uľahčiť. Ak je váš syn či dcérka malý nezbedník, ktorý si absolútne nič nerobí z dobre mienených rád a ešte je aj nesústredené, zatiaľ nenastala tá pravá chvíľa nechať ho dlhšie osamote. No rozumné dieťa, ktoré rešpektuje vaše pravidlá a inštrukcie, by to malo zvládnuť aj osamote. Odborníci sa prikláňajú k názoru, že dieťa do desiatich rokov by nemalo ostávať dlhšiu dobu osamelé. V skutočnosti ale 9-10 ročné deti zvládnu prečkať dobu, kým sa rodič vráti z práce domov. V školskom zariadení aj na krúžkoch získajú potrebnú dávku samostatnosti, ktorú vedia v tomto smere náležite využiť.
Predlžujte interval
Ak si myslíte, že vaše dieťa je pripravené a zrelé na to, aby zostalo bez vás, odíďte najskôr iba na chvíľu, na pár minút. Daný interval predlžujte až na niekoľko hodín. Umožníte mu tak zvykať si na čas bez vás a postupne sa osamostatňovať. Pokojnejší budete aj vy. Než odídete, povedzte dieťaťu jasné inštrukcie, čo má robiť, ak sa ocitne v tej či onej situácii. Rovnako mu vysvetlite prípadné dôsledky porušenia vzájomne dohodnutých pravidiel. Dieťa potrebuje cítiť, že mu dôverujete a nebude chcieť sklamať vás. A ak sa všetko zaobíde bez problémov, mala by nasledovať pekná odmena.
Prvý raz počas noci
Nechať dieťa bez dozoru celú noc je bezpochyby celkom iný level dôvery a samostatnosti. Oprávnene by sa dalo označiť ako krst ohňom. Dieťa by ho podľa znalcov nemalo podstúpiť skôr ako v dvanástich rokoch. Zdôrazňujú však, že prioritu znovu zohráva vyspelosť dieťaťa.
Pokiaľ s tým dieťa súhlasí a nie je ustráchané, treba si stanoviť čas, keď pôjde spať, zopakovať mu všetky bezpečnostné opatrenia, pri telefóne mu nechať dôležité kontakty - od čísiel na príbuzných po tiesňové linky. Je vhodné dieťaťu pravidelne telefonovať, aby ste sa uistili, že je v poriadku a zároveň mu dodali kľud i vedomie, že ste v permanentnom spojení, pripravená kedykoľvek sa vrátiť.
Právne aspekty a zodpovednosť
Na Slovensku nemáme zákon, ktorý by jednoznačne určoval vekovú hranicu, kedy sú deti dosť veľké na to, aby sme ich mohli nechať doma samy. V USA, v štáte Illinois môže ostať doma bez dozoru 14-ročné dieťa, v Kansase už 6-ročné. Všeobecne sa však v našich podmienkach predpokladá, že dieťa, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy, by už malo vedieť zvládnuť prísť domov bez sprievodu rodiča a nejakú dobu na neho počkať, kým sa vráti z práce. To je aj najčastejší dôvod, prečo sa vám už spravidla nepodarí umiestniť piataka do družiny.
Pandémia však znovu postavila otázku, nakoľko je táto veková hranica všeobecne aplikovateľná. Zrazu sme tu mali veľmi veľa jedenásťročných detí, ktoré mali byť doma samé celý deň, rovnako ako napríklad maturanti. Preto sa uzákonila možnosť čerpania OČR aj na staršie - inak zdravé dieťa nad 11 rokov - podmienkou nároku na získanie OČR však bolo potvrdenie pediatra, že dieťa nie je spôsobilé mentálne alebo fyzicky samé sa o seba postarať v období počas uzatvorenia školy v krízovej situácii.
Trestný zákon ochraňuje každé dieťa mladšie ako 18 rokov, ktoré si nemôže zadovážiť pomoc. Prísnejšie sú posudzované deti do 6 rokov veku, ale za deti neschopné sa o seba postarať môžu súdy považovať aj staršie deti. Napríklad Okresný súd Poprad uznal vinnou z trestného činu opustenia dieťaťa matku, ktorá nechala v uzamknutom byte na 2. poschodí svoju dcéru vo veku 6 rokov a 2 mesiace. Tá sa ráno zobudila, otvorila okno a volala mamu. Okoloidúca asi o 06:30 hod. privolala políciu a dieťa bolo pomocou plošiny zložené z okna bytu.
Typickým príkladom opustenia dieťaťa, s ktorým sa stretávame v súdnej praxi, je opustenie dieťaťa osamelo žijúcou matkou, ktorá odíde z domácnosti, dieťa doma zamkne, nepostará sa o stravu, hygienu, či iné potreby, nezabezpečí k nemu dozor a vráti sa domov až po dlhšom čase, niekedy až o niekoľko dní.
Kľúčové otázky pre rodičov
To, kedy necháme dieťa doma samo a za akých okolností, rozhoduje o jeho bezpečnosti, a tá by mala byť na prvom mieste. Predtým, ako necháte dieťa doma samé, si položte nasledujúce otázky:
- Ovláda dieťa svoje meno, priezvisko, adresu, telefónne číslo?
- Vie dieťa, kde budete a ako vás môže kedykoľvek kontaktovať?
- Akú dlhú dobu bude dieťa doma samé? Bude to počas dňa, večer, či v noci?
- Bude dieťa potrebovať jedlo? Ak áno, aké jedlo si môže pripraviť bez toho, aby muselo zapnúť sporák, aby sa minimalizovalo riziko požiaru a popálenín?
- Ako často sa od dieťaťa očakáva, že sa bude o seba starať?
- Koľko detí zostane doma samých?
- Je náš domov bezpečný? Hrozia nejaké nebezpečenstvá (máme doma zbrane, lieky, dostupný alkohol, zle skladované chemikálie, čistiace prostriedky, neupevnený nábytok a pod.)?
- Vie dieťa zamknúť dvere? Má od bytu či od domu kľúč alebo plán, ako sa dostane von?
- Vie dieťa, čo má robiť, keď príde k dverám návšteva?
- Máme blízko iných dospelých (kamarátov, rodinu, susedov), ktorým dôverujeme a mohli by nám ponúknuť okamžitú pomoc v prípade núdze alebo ak by sa dieťa začalo báť?
Ak vám príde dieťa dosť „veľké“ na to, aby ste ho nechali doma, môžete si svoju domnienku otestovať na krátky čas tak, že sa budete zdržiavať v blízkosti domu. Tak si overíte, ako to dieťa zvládne. Porozprávajte sa s nimi. Opýtajte sa ich, ako by reagovali, keď by niekto zazvonil na dvere, komu môžu otvoriť dvere, čo by robili, keby ste sa nevrátili. Kedy vám majú ihneď zavolať? Čo by urobili, keby začalo horieť alebo vytápať byt? Čo považujú za stav núdze. Čo považujete za stav núdze vy ako rodičia? Povedali by niekomu neznámemu do telefónu alebo na internete, že sú doma samé? Vytvorte si spoločný kód alebo heslo pre prípad núdze. Zavolajte deťom, kým ste preč, aby ste vedeli, ako sa im darí.
Čo robiť, ak vaše dospelé dieťa nechce odísť z domu | Opýtajte sa Dr. Clarkea
Podľa psychologičky Márie Kopčíkovej, ktorá sa tejto téme venovala, by deti do 7 rokov nemali doma ostať samé nikdy, deti vo veku 8 - 9 rokov ½ - 1 hodinu. Staršie deti podľa ich zrelosti a uváženia rodičov.
Tabuľka: Odporúčaný čas osamote podľa veku dieťaťa
| Vek dieťaťa | Odporúčaný čas osamote |
|---|---|
| Do 7 rokov | Nikdy |
| 8 - 9 rokov | ½ - 1 hodina |
| Staršie deti | Podľa zrelosti a uváženia rodičov |
tags: #dieta #nema #vlastny #priestor #v #byte