Svetová zdravotnícka organizácia vydala dokument, v ktorom zdôrazňuje, že prvých 1000 dní života dieťaťa - rané detstvo a dokonca aj prenatálne obdobie - je najdôležitejších pre základ zdravia a je kľúčových pre to, ako bude človek neskôr vnímať vzťahy.
Vzory pre vytváranie vzťahov začínajú už pri vytváraní vzťahu s matkou - už počas tehotenstva a následne potom počas prvých mesiacov a rokov života.
Pre dieťa je mimoriadne dôležité, aby sa vytvárala takzvaná vzťahová väzba, ktorá po pôrode pochádza z množstva faktorov ako napríklad z kontaktu koža na kožu po pôrode, z dojčenia, z toho, či je dieťa nosené a či spí spoločne s rodičmi.
Fyzický kontakt medzi matkou a dieťatkom je určujúci pre to, ako dieťa vníma v dospelosti vzťahy, či ich vníma ako niečo, čomu dôveruje a ako niečo, čo si dokáže udržať.
Fyzický kontakt, špeciálne ten, ktorý sa odohráva v kontakte koža na kožu, pôsobí aj na úrovni hormónov, napr. hormónu s názvom oxytocín a takisto receptorov, ktoré sa v mozgu dieťaťa vytvoria počas tehotenstva a bezprostredne po pôrode.
Pôrod je obdobie, keď má človek jedinečnú možnosť vytvoriť si oxytocínové receptory - tieto sú dôležité, pretože neskôr aj keby človek mal v tele množstvo oxytocínu, ktorý je dôležitý pre vytváranie vzťahov, ak človek nemá dostatok receptorov, nevníma vzťahy ako niečo príjemné a má problém udržať si dlhodobé vzťahy.
Často sa hovorí, že deti z detských domovov to majú v dospelosti také ťažké preto, že im v detstve chýbali vzory rodičov. Tieto vzory im samozrejme chýbajú, ale zároveň im chýba fyzický kontakt s rodičmi.
Malé dieťa strávi fyzickým kontaktom s matkou celé tehotenstvo a potom v ranom detstve je rozhodujúce, ako dlho je vo fyzickom kontakte s rodičom - ako často je v náručí.
Ak si uvedomíme, že dojčenie má potenciál trvať roky, pochopíme, že počas tohto dlhého obdobia dieťa automaticky strávi celé mesiace dojčením a zároveň s tým intenzívnym fyzickým kontaktom s matkou a pri každom jednom dojčení zažíva znova vyplavovanie množstva oxytocínu a toto je mimoriadne dôležité pre vytváranie a posilňovanie vzťahovej väzby, pre posilňovanie pocitu, že potreby dieťaťa napĺňajú ľudia a nie veci.
Aj preto je dojčenie také dôležité.
Sociálne zručnosti človeka sa odvíjajú z veľkej časti práve od toho, akú interakciu s matkou malo dieťa v detstve, a do veľkej miery na toto vplýva množstvo času, ktoré dieťa strávilo v kontakte s matkou pri dojčení, nosení, spoločnom spaní.
Citlivé obdobie pre začiatok vzťahovej výchovy - „zlatá hodinka po pôrode“
Keď sa bábätko narodí, čas tesne po pôrode je mimoriadne dôležitý, to, čo sa stane v prvých hodinách bezprostredne po pôrode.
Tento čas je veľmi citlivý na to, akým spôsobom si matka bude budovať vzťah s dieťaťom.
Často sa bábätko narodí a strávi prvé dve hodiny po pôrode mimo matky na novorodeneckom oddelení, namiesto toho, aby bolo nahé v kontakte koža na kožu na hrudi matky, aby malo možnosť využiť svoje schopnosti - to, čo je pre bábätko v tomto období také dôležité, je mať kontakt a cítiť čuchom vôňu matky.
Pretože na rozdiel od matky, ktorá vie, že bábätko leží nej vedľa v postieľke na pôrodnej sále, bábätko vníma, že matka s ním je vtedy, keď má priamy kontakt koža na kožu a potrebuje cítiť matku čuchom.
Z hľadiska vzťahovej väzby - ak sa kontakt koža na kožu po pôrode uskutoční, matka sa môže spolu s bábätkom vzájomne spoznávať.
A poznanie dieťaťa je najkľúčovejšie pre výchovu.
Vo výchove sa často hovorí o rôznych stratégiách, napríklad: keď sa udeje takéto správanie dieťaťa, má nasledovať takáto reakcia rodiča.
Existuje však aj iná výchova než výchova založená na stratégiách a návodoch zvonka.
Funguje dokonalé poznanie dieťaťa.
Tí rodičia, ktorí začnú vzťah s dieťaťom takýmto fyzickým spôsobom a potom pokračujú kontaktom v ďalších mesiacoch a rokoch dojčením, nosením, spoločným spaním, môžu mať cielené a individuálne reakcie vzhľadom na to, ako dieťa poznajú.
Nebudú používať rôzne stratégie či zaručené recepty z kníh a internetu, ktoré mechanicky opakujú niečo, čo by teoreticky mohlo fungovať pri iných deťoch.
Rodičia si tak budú vo výchove oveľa istejší.
Oni sami budú najväčší experti vo výchove svojho dieťaťa.
Kontakt koža na kožu po pôrode ovplyvňuje dieťa a matku z dlhodobého hľadiska
Fyzický kontakt s matkou dokáže dieťaťu zmierniť bolesť, dokáže dieťa zahriať alebo naopak podľa potreby znížiť teplotu, zlepšiť imunitu - deti, ktoré zažijú „zlatú hodinku“ kontaktu koža na kožu s matkou, majú ešte v 6. mesiacoch lepšiu imunitu.
Tento kontakt môže potom pokračovať dojčením a nosením, ktorým poznáva bábätko svet z bezpečia náručia rodičov.
Bábätká takto spoznávajú svet bezpečným spôsobom, pretože sú s ľuďmi, ktorým dôverujú.
Výchovným nástrojom je aj spoločné spanie, pretože rodičmi sme aj v noci, a ak rodičia spia spolu s dieťaťom, trávia s ním ešte čas navyše veľmi fyzickým spôsobom a tým pádom ho ešte lepšie poznajú.
Čo ak matka nemôže dojčiť?
Ak matky nemohli dojčiť svoje dieťatko, mnohé z nich pociťujú celú škálu pocitov ako napríklad ľútosť, smútok, hnev, niekedy netušia, prečo sa to vlastne stalo.
Niekedy by chceli poznať vysvetlenie, ale neveria, že by sa so svojimi skutočnými pocitmi mohli niekomu zveriť.
V drvivej väčšine prípadov do tejto kategórie spadajú matky, ktoré veľmi dojčiť chceli, a na svojej ceste za dojčením narazili na toľko prekážok, že tieto problémy nedokázali riešiť, mali to veľmi ťažké a náročné, a preto sa s tým pochopiteľne veľmi ťažko vyrovnávajú.
To, čo by mohli okrem iného urobiť, je predísť podobnému scenáru pri ďalšom bábätku.
Môže im pomôcť stretnúť sa s poradkyňou pri dojčení ešte pred tým, než budú mať napríklad druhé dieťatko, aby sa poradkyni mohli zveriť so svojimi pocitmi, aby mohli pochopiť, čo sa vlastne stalo, a prejsť stratégie, ako sa v budúcnosti vyhnúť, aby sa toto nezopakovalo.
Pretože situácie, v ktorých ženy „nemôžu dojčiť“ sú v podstate veľmi predvídateľné, tieto situácie sú často riešiteľné.
Je síce pravda, že to, s čím sa matky pri dojčení stretávajú, môže byť veľmi rozmanité, ale väčšinou ide o nasledovné situácie:
- Bábätko, ktoré sa neprisáva alebo odmieta dojčenie
- Bábätko, ktoré nevypije dosť mlieka, nepriberá alebo ktoré je dokrmované umelým mliekom
- Matka, ktorá má bolestivé bradavky alebo prsia
- Bábätko, ktoré veľmi plače
- Matka alebo bábätko sú choré
- Matka, ktorá potrebuje užívať lieky či podstúpiť diagnostiku alebo liečbu.
Je dobré vedieť, že poradkyňa pri dojčení vám dokáže v týchto situáciách poradiť a pomôcť tak, aby dojčenie mohlo pokračovať.
Únava u mamičiek: Príčiny a riešenia
Mnoho psychológov sa zhoduje v tom, že na únavu nepôsobí len to, aké máme zdravie, čo jeme a koľko spíme.
Keď príde dieťatko na svet, život rodiny sa výrazne zmení a je samozrejmé, že trvá aj niekoľko mesiacov, kým si všetci zvyknú na nový spôsob života.
Je väčšinou úplne prirodzené, že mamičky sú vyčerpané, unavené a potrebujú veľa oddychu.
Niekedy sa však stáva, že veľká únava sa objaví aj vtedy, keď už má dieťa 2 a viac rokov a je už samostatnejšie.
1. Nedoprajete si čas len pre seba
Každá mamička má právo si dopriať oddych podľa vlastných predstáv bez pocitov zlyhania, že sa svojmu dieťaťu nevenuje dostatočne.
Radosť z oddychových chvíľ predstavuje najlepšiu cestu k nestresujúcemu materstvu.
Ak mamičky nemyslia na seba, nemajú dostatok energie, sú unavené, vyhorené, a tak sa nemôžu dobre a s láskou starať o rodinu.
Skutočné chvíle oddychu by nemali byť spojené s ďalšími povinnosťami, napríklad s upratovaním, žehlením, varením.
Psychiater Jozef Hašto upozorňuje, že mama nemusí byť dokonalá, stačí, keď je dostatočne dobrá.
2. Snažíte sa všetko robiť perfektne
Strach z toho, že svojou prácou nikdy nedosiahnete úplnú dokonalosť a okolie vás bude kritizovať, môže spôsobovať vašu únavu.
Stáva sa to hlavne vtedy, keď si zakladáte na tom, že musíte mať výborne fungujúcu domácnosť, deti pod vaším vedením musia domov nosiť len jednotky a ešte k tomu, ak chodíte aj do práce, musíte podávať najlepší pracovný výkon.
Mnoho psychológov je presvedčených, že ľudia so sklonmi k perfekcionizmu sú vystavení oveľa väčšiemu stresu a žijú pod veľkým tlakom, ktorý je samozrejme z dlhodobého hľadiska vyčerpávajúci.
Svoje robí aj tlak médií a sociálnych sietí, ktoré nám denne podsúvajú myšlienku, že prípustná je len dokonalosť a úspech.
3. Snažíte sa stále niekomu vyhovieť
Možno ani vy nedokážete nikomu nič odmietnuť, a to ani v prípade, že vám to komplikuje život.
Mnohé mamičky sú unavené zase z toho, lebo chcú, aby ich deti mali úžasné detstvo bez akýchkoľvek tráum, pretože tých si predsa užijú dosť v dospelom živote, takže im vo všetkom vyhovejú a všetko za ne urobia.
Je prirodzené, že ľudia prahnú po uznaní, pochvale a snažia sa vyhýbať konfliktom.
Ale ak táto snaha dosiahne štádia, kedy človek nie je schopný odmietať ani to, čo mu nevyhovuje alebo ho poškodzuje, stáva sa veľkým zdrojom stresu a únavy.
V tomto prípade ide aj o problém s nastavením hraníc.
To, že si nastavíte hranice a ich prostredníctvom chránite sama seba, z vás nerobí horšieho človeka a nemusíte z toho mať výčitky svedomia.
Zaraďte aj slovo NIE do svojho slovníka a ušetríte si veľa energie.
4. Vyčerpávajú vás detské hádky
Súrodenci sa niekedy provokujú a žalujú na seba i niekoľkokrát denne.
Možno máte tendenciu ich nekonečné spory neustále riešiť, dohovárať im, poukazovať na to, že sa majú k sebe správať slušne a s úctou.
Možno žijete v presvedčení, že musíte byť stále v pozore, pretože bez vášho dohľadu by všetko dopadlo úplne zle.
Psychológovia nás aj v tomto prípade upozorňujú na to, že nie je nutné, aby rodičia vstupovali do všetkých detských hádok.
Niekedy to môže byť až kontraproduktívne.
Deti si väčšinu svojich nezhôd dokážu vyriešiť samy.
5. Zabúdate na šport
Keď vynechávate pravidelný pohyb, ste ešte viac unavená.
Túto skutočnosť už dávno potvrdil rad výskumov.
Pri športe sa vyplavia endorfíny, ktoré sú vynikajúcim zdrojom energie.
Ako bonus si môžete pripočítať aj to, že pohyb zlepšuje kvalitu spánku.
6. Niekoľko hodín denne sa venujete sociálnym sieťam
A práve sociálne siete sú obrovským požieračom energie.
V prvom rade vám ničia spánok.
Výskum vykonaný na Universite of Glasgow ukázal, že ak ste na sociálnych sieťach viac ako tri hodiny denne, bude mať váš spánok horšiu kvalitu, budete sa častejšie budiť a zhorší sa aj vaša koncentrácia a pocit mentálnej pohody počas dňa.
Aj výskum vykonaný v Singapure zistil, že užívatelia sociálnych sietí sú cez deň oveľa viac ospalí a unavení.
7. Snažíte sa využívať multitasking
Multitasking neznižuje len produktivitu, ale spôsobuje aj únavu.
Keď musí mozog prepínať medzi množstvom aktivít a každú chvíľku sa sústreďuje na inú vec, je to preň veľmi vyčerpávajúce.
Jediné, čo preťažený mozog skutočne potrebuje, sú aspoň pätnásťminútové prestávky, zaraďované pravidelne po jednej až dvoch hodinách práce.
A predovšetkým sústredenie sa na iba jeden problém, ktorý aktuálne riešite.
8. Neprijímate pomoc od iných
Mnohé mamičky neprijmú pomoc druhých pri opatere o deti z hrdosti, iné kvôli výčitkám svedomia, že by sa dieťa necítilo bez mamy komfortne.
Tento prístup však tiež vedie len k veľkej únave.
Nehanbite sa poprosiť o pomoc a prijať ju.
Vychovať deti nie je jednoduché a vaša rodina potrebuje šťastnú mamu plnú energie.
9. Organizujete deťom veľké množstvo aktivít
Možno chcete deťom dopriať všetko, na čo si zmyslia, absolvovať všetky možné aktivity, len aby o nič neprišli.
Dnes je možností naozaj veľa, ale nemusíte všetky absolvovať.
Ale ak žijete tak, že každý deň chodíte s dieťaťom na množstvo kurzov, podujatí či vystúpení, nemáte vôbec čas si oddýchnuť.
Vyčerpaná ste vy aj vaše deti.
Občas je menej viac.
Ponechajte v rámci týždňa deťom čas aj na neplánovanú hru.
V rámci ich vývoja je to pre ne rovnako dôležité.
Prečo sú mamy nahnevané?
Hnev nie je takmer nikdy prvotnou emóciou, ale má svoje pozadie: sú tam pocity ako zanedbávanie, bezmocnosť, menejcennosť.
Preto dáva zmysel, že sa mamy hnevajú: pretože sa často cítia prehliadané, nedôležité, niekedy neviditeľné, a to bez ohľadu na to, koľko a čo robia pre iných.
„Každý deň sa snažím doma udržiavať poriadok, varím zdravé jedlá, periem, suším a vešiam oblečenie.
Pre nás všetkých, aby boli ráno všetci upravení a vychystaní odísť z domu.
Čistím záchod, skladám deky, vysávam koberce.
Pripomínam im, aby si napísali domáce úlohy, išli sa osprchovať a podelili sa so súrodencom.
A potom ľudia, ktorých milujem, ľudia, pre ktorých toto všetko robím, vojdú do domu a porozhadzujú si svoje vlastné veci.
Nič nedajú na svoje miesto alebo nechajú tak kuchyňu aj s neporiadkom, ktorý pri tom vyrobili.
Vynaložila som veľa energie na prípravu jedla, ktoré im nechutilo a potom ešte vidím, ako po celom byte leží kopa špinavého oblečenia a obalov od cukríkov.
Samozrejme, že som nahnevaná.“
„Nikto si nezaslúži žiť v dome plnom hnevu - ani oni, ani ja.
Keď cítim, že sa mi do zápästí nalieva hnev, snažím sa riešiť príčinu.
Pretože ak to neurobím a hnev mi ‚prelezie telom‘ až k ramenám, o chvíľu mi trhá čeľusťou, lenže potom je už neskoro.
Potom sa musím porozprávať sama so sebou.
Niekedy sa nedá nič robiť - v živote sú chvíle, keď je manžel zavalený prácou alebo sú deti choré a matka musí niesť všetku ťarchu na chrbte.
Toto sú chvíle, ktorými si musíš prejsť, chvíle, keď ti život dá len citrón, ale ty sa z neho pokúšaš urobiť limonádu!
V tých chvíľach hnevu a zúrivosti sa môžem vždy prejsť alebo ísť do miestnosti, kde mám pokoj, párkrát sa nadýchnuť a vydýchnuť a zamyslieť sa nad tým, čo sa vlastne deje.
Musím siahnuť hlbšie ku koreňu problému, problém nie je hnev samotný.
Pýtam sa: som vyčerpaná?
Som zavalená prácou?
Mám príliš veľa povinností?
Zanedbávajú deti svoje povinnosti?
Ak si všimnete, že ste často frustrovaní, cítite hnev a zlosť, ktorá vo vás vrie, a tá vás prinúti vypeniť len preto, že ste našli ponožku pri gauči.
Alebo preto, že deti neuložili riad do umývačky, aj keď ste ich o to pekne prosili - možno vám to pomôže oddialiť ešte väčší výbuch hnevu.
Môžete sa zamyslieť nad tým, čo sa vlastne deje a čo je skutočnou príčinou hnevu a zlosti.
Ak viete posúdiť príčinu hnevu - možno sa cítite zanedbávaná alebo neviditeľná alebo si potrebujete od všetkého oddýchnuť - vtedy nájdete aj slová, ktoré vám pomôžu komunikovať s rodinou.
Dokážete im vysvetliť, ako sa cítite.
Som presvedčená, hovorí Karen, že ak by bola situácia obrátená a prišiel by za vami manžel alebo deti a povedali by vám, že sa cítia vyčerpané, neviditeľné, zavalené povinnosťami, okamžite by vás to vytrhlo z letargie.
Nepostarali by ste sa o nich?
Nesnažili by ste sa ich presvedčiť, že vám na nich záleží, že si ich vážite?
Tak potom?
Nezaslúžia si to aj mamy?
Prečo sa deti správajú pri matkách horšie ako pri ostatných členoch rodiny?
Celý deň sa s dieťaťom hráte, robíte mu program, fúkate kolienko, zbierate rozhádzané špagety a dieťa „neposlúcha“.
Príde starká, alebo ocko z práce a zrazu je pri nich ako anjelik.
Alebo babička stráži dieťa a vy prídete z práce.
Jej slová: „Doteraz som o nej ani nevedela, čo teraz vystrája“, vás zabolia.
Deti sa pri matkách správajú „horšie“.
Je to úplne v poriadku, mamy.
Napriek vašim obavám, je to normálne správanie dieťaťa, ktorá vám dôveruje natoľko, že si môže dovoliť pri vás „vypustiť“ svoje emócie.
Dieťa vo vás vidí „bezpečný priestor“, nech sa správa akokoľvek zle a nepríjemne, vie, že MAMA ho bude ľúbiť aj tak.
Je to biologicky podmienené.
Je to o absolútnej dôvere.
„Podľa doktorky Ann Corvin, ktorá sa zaoberá rodinnou a detskou terapiou, matka predstavuje pre dieťa potrebu a z biologického hľadiska sa spája v prvom rade s potrebou jedla a prežitia.
Preto sú deti ochotné urobiť čokoľvek, aby zaujali jej pozornosť a nadviazali s matkou okamžitý kontakt.
Otcovia sú pre drobcov prístavom dôvery, riskovania a hier.
Nemajú s nimi spojený inštinkt prežitia, preto sa ani nepokúšajú získať ich záujem často krát tak zúfalým spôsobom.“
Na druhej strane je však aj normálne, že vás takéto správanie dieťaťa zneisťuje a máte pochybnosti o tom, či to čo robíte, robíte dobre.
Dieťa je citlivý tvor a vie aj trošku manipulovať s okolím.
Dieťa pri matke ventiluje svoje emócie.
Keď prídete domov a dieťa začne fňukať, len čo vás uvidí, môže to byť prejav vnútorného napätia, alebo hnevu, možno ste mu len chýbali.
Prípadne sa bálo prejaviť pri inom človeku, aj keď blízkom.
Dovoľte dieťaťu vypustiť svoje emócie, dovoľte mu byť pri vás „neposlušné“.
Dieťa vás vníma ako jediný pevný bod, ktorého sa môže držať a chytiť sa ho, aj keď sa necíti dobre.
Pre nás, matky, to môže byť náročné, ale vieme, že na svete sa nenájde nikto iný pre dieťa, kto by mu bol bližšie a vie to aj dieťa.
Vývojový psychológ Gordon Neufeld tvrdí, že malé dieťa nie je biologicky ani emocionálne nastavené na to, aby si vystačilo len s jedným pevným vzťahom.
Dieťa potrebuje takzvanú „attachment village”, teda dedinu bezpečných vzťahov, ktoré sa neprekrývajú, ale dopĺňajú.
V takomto prostredí si môže budovať dôveru vo viacerých dospelých, pričom každý z nich prináša do jeho sveta niečo iné… Pokoj, stimuláciu, vedenie, humor, stabilitu či istotu.
Psychologička Lenka Šulová upozorňuje, že pre zdravý vývin je dôležité, aby dieťa trávilo dostatok času s rôznymi dospelými.
Britský psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý ešte v 50. rokoch zaviedol pojem „dostatočne dobrá matka”, zas tvrdil, že dieťa nepotrebuje dokonalosť, ale potrebuje matku, ktorá vie byť prítomná, ale aj unavená, ktorá je láskavá, ale aj ľudská.
Psychologička Lenka Pavuková Rušarová poukazuje na to, že v rešpektujúcom prostredí, kde je dieťa obklopené viacerými vnímavými dospelými, má oveľa väčší priestor rozvíjať svoju emocionalitu aj sociálne zručnosti.
Jedným z najväčších rizík moderného rodičovstva nie je zanedbávanie dieťaťa, ale vyhorenie rodiča, ktorý sa snaží urobiť všetko sám.
Rodičia sa potom trápia pocitmi zlyhania, že nie sú dosť láskaví, že nemajú trpezlivosť, že nezvládajú zmysluplne odpovedať na každý plač alebo otázku.
Možno povedať, že dieťa potrebuje naozaj veľa, ale nie všetko od jedného človeka.
Potrebuje lásku, pozornosť, hranice, vedenie, oporu aj hru.
Jedna osoba to ale nedokáže všetko zvládnuť naraz.
A ani nemusí.
Rodič, ktorý si prizná, že potrebuje pomoc, nerobí chybu.
Prejavy lásky a ich vplyv na dieťa
Každé dieťa v podstate hneď od narodenia pozná svoju mamu.
„Videla som to už nespočetne veľa krát.
Bábätko okamžite hneď po pôrode, keď ešte príliš dobre nevidí, v okamihu, keď na neho jeho matka začne hovoriť, otočí k nej hlavičku alebo otvorí oči.
Jej hlas pozná dôverne ešte z doby, kedy rástlo v jej maternici,“ hovorí uznávaná newyorská gynekologička Laura Riley.
A dodáva, že v prípade, keď dieťa vezmem do náručia lekár či sestra, správa sa inak, ako keď ho k sebe privinie jeho mama - s istotou rozpozná jej vôňu a hlas.
Milujete ten bezbranný uzlík, hoci celé dni a noci trávite tým, že sa všetko točí len okolo neho?
Kŕmite, prebaľujete, nosíte, tíšite, uspávate.
A to stále dookola.
Vaše dieťatko dobre vie, že je obklopené bezvýhradnou láskou.
Nech urobí čokoľvek, bude mu odpustené.
Svoju lásku mu totiž dávate najavo denne, a to v každom pohybe, slove i geste.
Aj keď ide o maličkosti ako maznanie, bozkávanie, hranie s nožičkami či dokonca spievanie, každý deň robíte veci, ktoré vášmu bábätku oznamujú, ako veľmi ho milujete.
Je úplne jedno, či dojčíte alebo dieťaťu podávate mlieko z fľaše, samotný proces kŕmenia znamená oveľa viac než len zabezpečenie výživy a zahnanie hladu.
Ide o silné puto medzi matkou a jej bábätkom.
„S každým kŕmením svojmu dieťatku dávate najavo, že sa na vás môže spoľahnúť, že sa o neho postaráte a ste tu pre neho.
Dodávate mu tak istotu, že všetky jeho potreby budú splnené," vysvetľuje Elaine Zwelling, riaditeľka medzinárodného programu Lamaze International Education Educator na South University Florida.
Očný kontakt začnú novorodenci nadväzovať pomerne skoro, tvár mamy je však najdôležitejšia.
Celé hodiny sa na ňu pozerajú počas kŕmenia a prebaľovania.
Mamina tvár je prvým objektom, na ktoré dieťa zameria svoju pozornosť.
Zorné pole novorodencov je totiž veľmi obmedzené.
Ostro vidí len na vzdialenosť zhruba 20 až 30 centimetrov, čo stačí práve na to, aby poznalo matku, keď ho drží v náručí alebo dojčí.
A počas týchto chvíľ sa medzi nimi vytvára dokonalé a jedinečné puto.
Dieťa vám bezhranične verí, že ho ochránite pred všetkými nástrahami okolitého sveta.
Vo vašom náručí stráca pocit strachu a vie, že mu nič nehrozí.
Ste pre neho všetkým - zabezpečujete mu maximálne pohodlie, ale aj všetky potreby.
A ono to cíti, preto vás tak zbožňuje!
Lásku môžete prejaviť napríklad očami.
Očami možno vyjadriť to, čo nie sme schopní povedať slovami, ale čo deti tak veľmi potrebujú počuť: „Ľúbim ťa.
Verím ti.“
Aj keď vám občas vyletia z úst slová, ktoré by ste najradšej vzali späť, oči môžu napraviť alebo aspoň zmierniť váš slovný výbuch.
Dieťa zabudne na to, čo ste mu povedali, skôr si zapamätá váš prijímajúci a láskavý pohľad.
Dieťa môžete tiež milovať dotykmi.
Mnoho štúdií už poukázalo na pozitívny vplyv nosenia babyšatiek, masáží, dojčenia či plávania dojčiat.
Je dobré, že dnešné matky sa neboja týchto nových trendov a uvedomujú si ich pozitívne účinky.
Kým je dieťa malé, dostáva sa mu pomerne veľa pozornosti.
Nemali by ste však na tieto prejavy zabúdať aj vtedy, keď je dieťa už staršie.
A lásku môžete svojmu dieťaťu prejaviť aj vďaka pozornosti.
Rodičia často z pocitu viny, zahŕňajú deti materiálnou pozornosťou.
Avšak akékoľvek materiálne dary, ktorými chcú rodičia vynahradiť svoju neprítomnosť, nemôžu nahradiť úprimný záujem o potreby dieťaťa.
Takéto pozornosti dieťaťu rozhodne nestačia.
Potrebuje oveľa viac, a to vašu sústredenú pozornosť.
Venovať dieťaťu sústredenú pozornosť je o to ťažšie, pretože dieťa sa väčšinou dožaduje pozornosti vo chvíli, keď nám to najmenej vyhovuje.
Venovať pozornosť dieťaťu by ste mali vo chvíli, keď to potrebuje, a nie vtedy, keď máte čas.
Ak vám situácia skutočne nedovoľuje venovať pozornosť dieťaťu, dajte mu najavo očami alebo dotykom, že hoci sa mu teraz nemôžete venovať, stále je pre vás dôležité.
tags: #preco #dieta #place #u #mami