Dojčenie je prirodzený a ideálny spôsob výživy pre novorodencov a dojčatá. Mnohé matky sa však stretávajú s otázkami a obavami týkajúcimi sa dojčenia, najmä ak ich bábätko je vnímané ako príliš malé alebo príliš veľké. Tento článok sa zameriava na riziká spojené s príliš malými a príliš veľkými bábätkami a poskytuje informácie a rady pre matky, ktoré chcú dojčiť svoje deti bez ohľadu na ich veľkosť.
Dojčenie "veľkého" bábätka
Dojčenie "veľkého" bábätka nie je odlišné od dojčenia "malého" bábätka. Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré vážia viac, ako je priemer. Je možné dojčiť výlučne približne 6 mesiacov a potom pokračovať v dojčení spolu s príkrmami až do prirodzeného odstavenia. Hmotnosť bábätka nie je faktorom pri načasovaní, kedy začať bábätko zoznamovať s jedlom.
Ak výlučne dojčené bábätko rýchlo priberá, je to normálne a dobré. Pokiaľ zdravé dojčené deti pijú výlučne materské mlieko z prsníka, tak potom je ich priberanie vždy v poriadku a nie je dôvod hovoriť o tom, že priberajú nadmerne. Dojčenie nijako neobmedzujte. Pokračujte v dojčení podľa potrieb dieťaťa kedykoľvek a nemusíte sledovať počet dojčení. Dojčenie je podľa štúdií práve tou najlepšou formou prevencie obezity v neskoršom veku.
Priberanie bábätiek má v rámci percentilového grafu Svetovej zdravotníckej organizácie veľký rozptyl a ak by sa bábätko s pôrodnou hmotnosťou 3,5 kg pohybovalo na 99. percentile, tak by v 4. mesiaci mohlo mať aj viac ako 9 kg. Percentilové grafy sú vyjadrením normálneho rastu detí. A niekto (niekto úplne normálny) musí byť na 99. percentile rovnako ako niekto (niekto úplne normálny) je na 3. percentile (čo znamená, že priberá oveľa menej). Bábätko, ktoré takto dobre priberá, nemá dôvod „držať diétu“. Takéto priberanie je pre neho normálne a správne. Nie je vhodné ho menej často dojčiť ani nahradiť materské mlieko vodou. Naopak, takýto postup môže viesť k problémom s dojčením. Voda nezabezpečuje pre bábätko v tomto veku dostatočnú výživu. Bábätko treba naďalej dojčiť presne tak ako doposiaľ, kedykoľvek, pri akomkoľvek plači a dojčenie neobmedzovať, nenaťahovať intervaly medzi dojčeniami, neskracovať dĺžku dojčenia, nesnažiť sa, aby bábätko prespalo noc. Netrápte sa prípadnými otázkami prejedania, refluxu a podobne. Dojčenie neobmedzujte, pokračujte v dojčení tak ako doteraz. Ak zdravé prospievajúce bábätko často grcká, je dobré vedieť, že toto prejde samo od seba, netreba to nijako špeciálne riešiť. Počas samotného dojčenia bábätká grckajú len veľmi málokedy, a ak sú na prsníku často, umožňuje im to piť menšie množstvá mlieka častejšie, čo je pre ne i z hľadiska grckania dobré. Materské mlieko vzhľadom na svoje vynikajúce vlastnosti môže odstraňovať baktérie a vírusy a napomáhať imunitu bábätka vystielaním slizníc počas grckania. Dojčenie podľa potrieb bábätka je dôležitou podmienkou pre úspešnosť dojčenia z dlhodobého hľadiska práve preto, že dojčenie nie je len o kŕmení. Aj ostatné potreby dieťaťa sú normálne potreby, ktoré dojčenie môže pomôcť uspokojiť a ktoré je dôležité napĺňať. Riešením rýchleho priberania bábätka nemá byť používanie cumlíka. Cumlík znemožňuje dojčenie na požiadanie a to prináša viaceré riziká, vrátane rizika predčasného odstavenia.
Problémy s dojčením a ich riešenia
Ak bábätko nepokojne papá, vypľúva prsník a znovu sa prisáva, alebo sa prestalo prisávať, môže to súvisieť s reakciou na tok mlieka, ktorý bábätko vníma ako nedostatočný. Takáto situácia sa paradoxne často stáva ženám, ktorých bábätká vynikajúco priberajú a ktoré majú od začiatku veľmi veľa mlieka. Mnohé z týchto detí si okrem nespokojného správania pri dojčení začnú cmúľať palček alebo pästičku.
Keď má matka pocit, že mlieka je málo, tento pocit môže byť správny, ale nedá sa posúdiť cez internet. Je možné, že sa tvorba mlieka znížila. V takom prípade je vhodné pozrieť si videá a pozorovať synčeka pri pití, aby ste vedeli rozlíšiť, či to tak skutočne je, prípadne poprosiť o pomoc laktačnú poradkyňu.
Niekedy, ak sa matky držia pravidla na jedno dojčenie jeden prsník, môže sa tvorba mlieka z dlhodobého hľadiska pomaly znížiť.
Pri deťoch, ktoré sú staršie ako 6 mesiacov, je jednou z častých príčin, že bábätko papá príliš veľké množstvá príkrmov príliš často. Ak to je tak, skúste znížiť množstvo jedla. Prikrmovať bábätko je vhodné primeranými dávkami jedla tak, aby sa neznížilo množstvo a výdatnosť dojčení. Príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, príkrmy dojčenie nenahrádzajú.
Ďalším faktorom, ktorý po 6. mesiaci často znižuje tvorbu mlieka, sú zásahy, ktoré znižujú častosť dojčenia - napr. učenie bábätka, aby prespalo celú noc, snaha o väčšie intervaly medzi dojčeniami a podobne. Bábätko je dobré dojčiť bez obmedzenia, to znamená, ak má chuť tak, aj pred jedlom, aj po jedle a kedykoľvek inokedy, keď má záujem. Ak si bábätko dojčenie nepýta, tak mu ho ponúkať.
Jednou z častých príčin, pre ktoré sa zníži tvorba mlieka, je používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov pri dojčení. Ďalšou častou príčinou je začatie užívania hormonálnej antikoncepcie. Niekedy je možné, že ochorenie, ktoré je spojené s horúčkou (ako napríklad pri črevnej viróze), spôsobí pokles tvorby mlieka.
Kľúčovým krokom je využívať fyzický kontakt s bábätkom, najmä kontakt koža na kožu a spoločné spanie - je pravdepodobné, že dieťatko sa prisaje, ak bude blízko vášho prsníka, keď bude rozospaté v polospánku pri zaspávaní alebo prebúdzaní. Skúšajte to, ale bez toho, aby ste ho do dojčenia nútili.
Ak má bábätko už viac ako 4. mesiace - v medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka - je najlepším riešením podávanie jedla; toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii už nie je potrebné. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť kalorické jedlo (čerstvé jedlo), ktoré je vhodné než umelé mlieko. Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie, čo je o dôvod naviac, aby ste prešli z dokrmovania fľašou na prikrmovanie kalorickým jedlom.
Zavádzanie príkrmov
Príkrmy je aj pri „veľkom“ bábätku možné zavádzať okolo 6. mesiaca, nie skôr, ale až keď o ne bábätko prejaví záujem: naťahovanie sa za jedlom, snaha jesť jedlo rodičov, schopnosť vziať kúsky jedla do prstov, schopnosť prehĺtať a pod. Príkrmy má jesť v množstve, ktoré je preň vyhovujúce, a má byť naďalej dojčené v rovnakej miere ako predtým.
Výlučne dojčené bábätká majú byť dojčené približne do 6. mesiaca a majú začať dostávať jedlo v tom čase, keď oň prejavia záujem. Nie je pravda, že výlučne dojčené deti by mali byť prikrmované už od 4. mesiaca. Výlučné dojčenie do približne 6. mesiaca je veľmi dôležité, a preto pokračujte v dojčení.
Znaky pripravenosti na príkrmy sú, že sa bábätko zaujíma o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne. Ak tieto znaky vykazuje (bez ohľadu na jeho vek), tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie. Ak sa tieto znaky ešte neprejavujú, tak počkajte. Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je.
Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce.
Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Ak je dieťa ochotné jesť jedlo z taniera, tak mu ho nie je potrebné mixovať, možno ho bude schopné jesť.
Mýty a fakty o dojčení a príkrmoch
Mýtus: Účelom podávania jedla je odstrániť dojčenie, pretože jedlo dojčenie nahrádza.
Fakt: Jedlo dojčenie nenahrádza. V prvých mesiacoch po zavedení príkrmov by malo dojčenie zostať hlavným zdrojom výživy. Počas prvého roka života dojčené deti získavajú z materského mlieka dôležité živiny, vrátane bielkovín, tukov, vitamínov a minerálov. Aj po zavedení príkrmov materské mlieko naďalej poskytuje cenné živiny a protilátky, ktoré podporujú imunitný systém dieťaťa. Materské mlieko je omnoho kvalitnejšie než akýkoľvek jogurt (akokoľvek propagovaný), a to aj z hľadiska obsahu probiotík.
Ako správne prikrmovať bábätko?
Nedostatočný rast plodu (hypotrofia)
Hypotrofia, teda nedostatočný rast plodu, sa spravidla týka celého vnútromaternicového vývoja plodu. Príčiny nie je jednoduché rozpoznať. Hľadajú sa u matky, skúma sa, či nemá zdravotné problémy ako vysoký tlak, ochorenie ľadvín, chorobné prejavy sprevádzajúce tehotenstvo, srdcovo-pľúcne ochorenia, netrpia anémiou či podvýživou. Dôležitú rolu hrá aj jej životospráva, fajčenie, alkohol alebo drogy. Ďalšou rizikovou oblasťou je matkina maternica, kde môžu byť anatomické či funkčné poruchy, infekcie, svoju rolu zohráva i stav placenty, jej anomália, funkčná nedostatočnosť atď. Problém môže byť však aj na strane plodu, napríklad nejaká vrodená vývojová porucha, chromozómové mutácie, infekcie, samozrejme, rizikovým faktorom je aj viacpočetné tehotenstvo.
Rast a fyzický vývoj je síce u každého individuálny, napriek tomu však existujú rastové grafy, tzv. percentilové, a sú stanovené odchýlky, ktoré sú ešte v norme, a potom alarmujúce hodnoty, ktoré znamenajú prísnejšiu kontrolu vývoja plodu. Ak nenastane nejaká urgentná situácia v súvislosti s príčinami hypotrofie, ktorá spôsobí predčasný pôrod, dieťa sa narodí v termíne a má všetky znaky zrelého novorodenca až na hmotnosť, ktorá je u hypotrofického bábätka nižšia. Pohybuje sa pod hranicou 2 500 g, pôrodná dĺžka býva 30 až 50 cm. To, že ide o hypotrofické dieťa, prezradí jeho vzhľad. Má málo podkožného tuku, jeho koža je vráskavá. Oslabená býva aj obranyschopnosť organizmu. Starostlivosť o bábätko je o čosi náročnejšia.
Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise JAMA Pediatrics prišli vedci na to, že dostatočný prísun vitamínu D v tehotenstve znižuje o 28 % riziko hypotrofie plodu. Vitamín D, ktorý je z potravín obsiahnutý v tučných rybách (sardinky, losos atď.), v mliečnych produktoch, vajciach a pečeni, sa v období tehotenstva podáva ako doplnok. Výsledky štúdie ukázali, že podávanie vitamínu D po 20. týždni tehotenstva je oveľa účinnejšie a blahodarnejšie pre správnu hmotnosť dieťaťa než jeho preventívne prijímanie.
Nadmerne veľké bábätko (hypertrofický novorodenec)
V predchádzajúcom článku o prvom vyšetrení novorodenca som sa zmienila o hodnotení novorodencov na základe stavu výživy. Na posudzovanie stavu výživy používajú neonatológovia tzv. percentilové grafy. Udávajú, koľko by mal novorodenec po pôrode vzhľadom k dĺžke tehotenstva vážiť. Ak dieťa primerane rastie a dosahuje po narodení hmotnosť v rozmedzí 10. až 90. Pokiaľ dosahuje jeho hmotnosť v grafe pásmo nad 97. percentil, hovoríme o hypertrofickom novorodencovi (s nadmernou výživou), naopak, ak dosahuje menej ako 3. Pásmo medzi 90. až 97. percentilom je vyhradené pre hranične hypertrofických novorodencov a pásmo medzi 3. až 10.
V tomto článku sa zameriam na kategóriu hypertrofických alebo nadmerne veľkých novorodencov. V anglickej literatúre sú označovaní termínom LGA (large for gestational age), t.j. Niekedy sa môžeme stretnúť aj s termínom makrozómny novorodenec. Ak sa narodí veľké bábätko, je to pre väčšinu rodičov radostná udalosť a prejav vitality a zdravia bábätka.
Druhým najčastejšou príčinou nadmerného rastu plodu je genetická predispozícia. Sú to tzv. prenášanie - trvanie tehotnosti nad 41. týždeň. Vrodené vývojové chyby a genetické príčiny spojené s nadmerným rastom - patria sem niektoré genetické ochorenia spojené s nadmerným rastom, ako napr. Beckwith-Wiedemannov syndróm. U veľkých novorodencov je zvýšené riziko komplikácií počas samotného pôrodu. Pôrod môže byť prolongovaný (zdĺhavý), častokrát musí byť ukončený pomocou klieští, vákuumextraktora alebo akútneho cisárskeho rezu. Incidencia dystokie ramienok (výskyt zaklinenia ramienok v panve), jednej z najdramatickejších komplikácií počas pôrodu, je 10-krát vyššia ako u eutrofických novorodencov (novorodencov primeranej výživy). U hypertrofických novorodencov je vyšší výskyt pôrodných poranení; najčastejšie sú to kefalhemóm, pôrodný opuch hlavičky, zlomenina kľúčnej kosti, zriedkavo krvácanie do mozgových komôr. Úzko súvisí s mechanizmom samotného pôrodu.
A. Hypoglykémia (nízka hladina krvného cukru) vzniká pri zvýšenej hladine hormónu inzulínu u plodu. Je to hormón tvorený v pankrease (podžalúdkovej žľaze) a patrí k najdôležitejším regulátorom rastu plodu. Hypoglykémiou sú najviac ohrození novorodenci matiek s cukrovkou. Títo novorodenci majú dlhodobo zvýšené hladiny inzulínu v krvi (obzvlášť ak nie je cukrovka dobre kompenzovaná). Po pôrode, keď po podviazaní pupočníka dôjde k zastaveniu dodávky glukózy z krvi matky, im môže vplyvom zvýšeného inzulínu klesnúť hladina krvného cukru pod optimálne hodnoty.
B. C. Príčinou žltačky u novorodencov diabetických matiek býva hlavne zvýšený rozpad červených krviniek pri polycytémii (vysokom počte červených krviniek).
Hypertrofický (nadmerne veľký) novorodenec je na prvý pohľad veľké dieťa. Má nadmerné zásoby podkožného tuku, čo spôsobuje väčší obvod ramien aj brucha. Podrobná diagnostika rastu plodu sa realizuje v prenatálnych poradniach, kde sa pravidelne meria ultrazvuková biometria plodu (veľkosť plodu). Budúcim mamičkám sa kontroluje krvný cukor za účelom včasného zachytenia tehotenskej cukrovky.
Tehotenstvo vo vyššom veku:
Hoci existuje názor, že žena pri vyššom veku vystavuje nielen seba, ale aj dieťa možným zdravotným rizikám, podľa najnovších výskumov tomu tak nie je. Tie sa uskutočnili na Univerzite v Južnej Kalifornii. Zistenia potvrdzujú, že aj keď ženy porodia ako päťdesiatročné, nevystavujú dieťa zvýšenému riziku chorôb. Boli na tom zdravotne rovnako ako ženy v tridsiatke.
Treba však vziať do úvahy aj iné výskumy, ktoré naznačujú, že mať dieťa neskôr prináša so sebou isté riziká. U starších mamičiek existuje zvýšené riziko, že ich vajíčka nebudú mať správny počet chromozómov. Nasledujú ťažkosti s otehotnením a udržaním tehotenstva. Je smutné, že sa tehotenstvo takmer polovice žien nad 42 rokov končí spontánnym potratom. Keď sa už žene podarí otehotnieť, spolu s dieťaťom čelí možným rizikám. Ak má vyše 35 rokov, hrozí jej vysoký krvný tlak alebo cukrovka. Okrem toho tehotné ženy podľa týchto výskumov trápi dýchavičnosť, búšenie srdca či nevoľnosť. „U starších rodičiek je štatisticky vyšší počet ukončení tehotností cisárskym rezom oproti mladším rodičkám, ktoré viac rodia spontánne. Komplikácie môže mať žena napríklad pri preeklampsii a hlavne novorodenec pri predčasnom pôrode,“ dopĺňa MUDr. Karol Javorka.
Predčasný pôrod:
Predčasný pôrod prináša so sebou viaceré riziká. Aj v 31. týždni tehotenstva je v prípade predčasného pôrodu považované dieťa za extrémne nezrelé, pretože mnohé orgány ešte nie sú vyvinuté. Predčasniatko si vyžaduje špecializovanú lekársku starostlivosť, pomoc s dýchaním a pobyt v inkubátore. Úspešnosť prežitia detí narodených predčasne v 31. týždni je vysoká, ale vyžaduje si intenzívnu starostlivosť.
tags: #prilis #male #ci #prilis #velke #babatko