Alexander Dubček, významná osobnosť moderných slovenských a československých dejín, sa narodil 27. novembra 1921 v malej obci Uhrovec. Jeho život bol spätý s kľúčovými politickými udalosťami 20. storočia, pričom jeho meno je navždy spojené s pokusom o reformu komunistického režimu v Československu - Pražskou jarou.
Detstvo a mladosť prežil Alexander Dubček v netradičnom prostredí. Spolu s rodinou strávil trinásť rokov v Sovietskom zväze, kde jeho rodičia pracovali v družstve Interhelpo v Pišpeku (dnešný Biškek) v sovietskom Kirgizsku. Jeho rodičia, Štefan a Pavlína Dubčekovci, sa spoznali v Spojených štátoch amerických, kam pôvodne odišli za prácou. Otec Štefan bol aktívny v ľavicových kruhoch a po vzniku Československej republiky sa s rodinou vrátil domov na Slovensko. V roku 1939 sa rodina Dubčekovcov opäť vrátila na Slovensko a v tom istom roku vstúpil Alexander do Komunistickej strany Slovenska (KSS).
Jeho politická kariéra začala naberať na obrátkach po druhej svetovej vojne. V roku 1939 sa vyučil za zámočníka a pracoval v Škodových závodoch v Dubnici nad Váhom. Počas Slovenského národného povstania sa spolu s bratom Júliusom aktívne zapojili do bojov. Po vojne pôsobil v rôznych straníckych funkciách najprv v Trenčíne a neskôr v Bratislave. V roku 1953 sa stal vedúcim tajomníkom Krajského výboru KSS najskôr v Banskej Bystrici, neskôr v Bratislave. Dôkazom jeho rastúceho vplyvu bola funkcia tajomníka Ústredného výboru strany na začiatku 60. rokov a následné členstvo v Predsedníctve tohto orgánu. V roku 1963 sa stal prvým tajomníkom KSS.
Kľúčovým momentom v jeho kariére a v dejinách Československa bol rok 1968. Po narastajúcich vnútorných rozporech v KSČ a odvolaní dovtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSČ Antonína Novotného, sa Alexander Dubček stal jeho nástupcom. Dňa 5. januára 1968 bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (KSČ), čo znamenalo začiatok Pražskej jari.
Pražská jar predstavovala pokus o reformu a demokratizáciu komunistického režimu pod heslom „socializmus s ľudskou tvárou“. Dubček a jeho spojenci sa snažili o odstránenie cenzúry, posilnenie občianskych slobôd a ekonomické reformy. Tento obrodný proces si získal obrovskú podporu verejnosti, ale zároveň vyvolal obavy v Sovietskom zväze a ostatných krajinách Varšavskej zmluvy.
Napriek snahe o mierumilovné reformy, situácia sa vyhrotila. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vpadli do Československa vojská Varšavskej zmluvy, čím sa Pražská jar násilne ukončila. Alexander Dubček bol spolu s ďalšími poprednými politikmi zatknutý a odvezený do Moskvy. Po návrate do Československa, pod tlakom okupantov a domácich konzervatívnych síl, sa však situácia postupne menila.
V apríli 1969 bol Alexander Dubček nahradený vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ Gustávom Husákom, ktorý začal obdobie tzv. normalizácie. Od apríla do októbra 1969 zastával Dubček funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR. V tejto pozícii, pod politickým nátlakom, podpísal zákon legalizujúci zásahy proti demonštrantom pri príležitosti prvého výročia okupácie. Následne, od decembra 1969 do júna 1970, pôsobil ako československý veľvyslanec v Turecku.
V júni 1970 bol Alexander Dubček vylúčený z komunistickej strany a označený za "predstaviteľa pravicovo oportunistických síl". Následne žil s rodinou pod policajným dozorom v Bratislave a do odchodu do dôchodku v roku 1985 pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch. Aj napriek perzekúcii si udržal svoju integritu a v 70. a 80. rokoch sa stával symbolom nádeje pre mnohých.
Po páde komunistického režimu v roku 1989 sa Alexander Dubček vrátil do politického života. Bol jedným z protagonistov Nežnej revolúcie a od 28. decembra 1989 do 25. júna 1992 zastával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR, resp. ČSFR. Svojimi postojmi významne prispel k riešeniu vtedajších politických otázok a bol dôsledným zástancom federatívneho usporiadania spoločnosti.
Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992 v Prahe na následky tragickej autonehody, ktorá sa stala 1. septembra 1992 na diaľnici Praha-Bratislava neďaleko Humpolca. Pohreb sa konal 14. novembra 1992 v Bratislave, kde je aj pochovaný.
Počas svojho života získal Alexander Dubček mnohé ocenenia a vyznamenania, vrátane titulu Doctor h.c. na viacerých univerzitách a čestného občianstva viacerých miest. Jeho odkaz humanizmu, tolerancie a skutočnej demokracie naďalej žije a inšpiruje mladšie generácie. Na jeho počesť bola v roku 2002 premenovaná Trenčianska univerzita na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne.
U nás o vás o živote Alexandra Dubčeka (prvá časť)
Alexander Dubček bol vlastenec, demokrat, humanista a Európan. Jeho život bol príkladom odvahy, principiálnosti a oddanosti ideálom ľudskosti a demokracie.
Vybrané životné míľniky:
- Narodenie: 27. november 1921, Uhrovec
- Detstvo a mladosť v Sovietskom zväze (1925-1939)
- Vstup do KSS: 1939
- Účasť na SNP: 1944
- Funkcionár KSS a KSČ: od 1949
- Prvý tajomník ÚV KSČ: 5. január 1968 - 17. apríl 1969
- Pražská jar: 1968
- Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy: august 1968
- Predseda Federálneho zhromaždenia: apríl - október 1969
- Vylúčenie z KSČ: jún 1970
- Návrat do politiky po Nežnej revolúcii: 1989
- Predseda Federálneho zhromaždenia: december 1989 - jún 1992
- Úmrtie: 7. november 1992, Praha
tags: #narodenie #alexandra #dubceka