Porucha pozornosti s hyperaktivitou, alebo anglická skratka ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), je ľahká mozgová dysfunkcia klasifikovaná ako neurovývojová porucha. Jej behaviorálno-kognitívne príznaky sa najčastejšie prejavujú v školskom veku (6-12 rokov). Je to jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich porúch u detí, ale trpia ňou aj dospelí. U detí je výskyt na úrovni približne 3 až 10 % a u necelej polovice detí tento stav pretrváva až do dospelosti. Táto porucha postihuje vo väčšej miere chlapcov ako dievčatá, a to v pomere 5:1. Príznaky ADHD je možné klasifikovať do dvoch skupín behaviorálnych problémov: nepozornosť, hyperaktivita a impulzívnosť.
Väčšie percento ľudí, ktorí trpia ADHD, sa potýka s problémami spadajúcimi do oboch skupín. Niektorí ľudia s týmto ochorením môžu mať problémy s nepozornosťou, ale nie s hyperaktivitou alebo impulzívnosťou. Príčiny a rizikové faktory spojené so vznikom ADHD zatiaľ nie sú známe, ale súčasné výskumy a štúdie naznačujú, že dôležitú úlohu pri tejto poruche hrá genetika. Všeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobené konzumáciou nadmerného množstva cukru, častým sledovaním televízie alebo sociálnymi a environmentálnymi faktormi, nie sú vedecky podložené. Stanovenie diagnózy sa realizuje na základe záverov lekárskych, psychologických a ďalších špecializovaných vyšetrení. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia. Príznaky ADHD u dospelých ľudí sa vymedzujú a pozorujú náročnejšie ako u detí, a to z dôvodu nedostatku relevantných štúdií a výskumov. Na základe tvrdenia, že ADHD je vývojová porucha, odborníci došli k záveru, že táto porucha sa rozvíja od detstva a pretrváva až do dospelosti. Je teda nepravdepodobné, že sa vyvinie u dospelého človeka. Niektorí odborníci však tvrdia, že skupiny príznakov výrazne rozličným spôsobom ovplyvňujú deti v porovnaní s dospelými.
Vplyv ultra spracovaných potravín na mozog a riziko ADHD
Viac než polovica kalórií v moderných jedálničkoch pochádza z ultra spracovaných potravín. Najnovší veľký prehľad publikovaný v Frontiers in Public Health ukazuje, že tieto produkty nielen prispievajú k obezite či cukrovke, ale môžu doslova preprogramovať vyvíjajúci sa mozog. Takto zvyšujú riziko vzniku ADHD, depresie a dokonca aj demencie. USP sú priemyselne vyrábané jedlá plné pridaných tukov, cukrov a soli, pričom neobsahujú takmer žiadne vitamíny či vlákninu. Medzi USP patria sladkosti, sladené nápoje, instantné polievky, cereálie s vysokým obsahom cukru, polotovary a balené snacky.
Ako USP poškodzujú mozog? Vedci zistili, že konzumácia USP v kľúčových obdobiach (tehotenstvo, detstvo, dospievanie) môže zhoršiť vývoj mozgu a nervového systému, zvýšiť riziko ADHD a autizmu, podporiť depresie a úzkosti a prispieť k vzniku demencie v neskoršom veku. Niektoré prísady (napr. nanočastice titánu alebo bisfenoly z obalov) prenikajú do našich mozgových buniek, kde narúšajú tvorbu pamäťových dráh a hormónov šťastia.
Prečo sú deti, tínedžeri a tehotné ženy tak zraniteľní? Detský mozog sa stále vyvíja, synapsie a myelín a nervové spojenia sa formujú. Tínedžerský mozog je prirodzene nastavený na silné odmeny. Tehotné ženy dodávajú výživné látky plodu. Ak ich strava obsahuje veľa USP, organizmu chýbajú kľúčové živiny ako železo, zinok či omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú pre vývoj mozgu nevyhnutné. Medzigeneračný efekt: vysoký príjem USP v tehotenstve → horší vývoj mozgu dieťaťa; v detstve a dospievaní → narušenie koncentrácie, úzkosti, prejedanie; v dospelosti → chronický zápal, obezita, depresia; v starobe → demencia, Alzheimerova choroba.
Strava a ADHD: Dieta ako prínos aj riziko
Strava ako príčina a zároveň liečba ADHD? Strava síce diagnózu nelieči, ale vie zjemniť výkyvy energie a pomáha stabilizovať náladu a sústredenie. Uprednostnite potraviny s krátkym zložením, menej prísad, menej prekvapení. Niektoré deti s ADHD sú na určité druhy potravín citlivé, čo sa môže odzrkadliť na ich správaní a negatívnych reakciách. Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na únavu alebo naopak nadmernú energiu.
V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu. Zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom. Obmedzenie cukru sa odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov tiež pomáha udržiavať primeranú hmotnosť. V skratke, obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého.
Rýchle raňajky? Stačí takáto výmena na rozdiel v energii? Aj pri týchto zložkách stravy existujú kontroverzie. Feingoldova diéta (diéta bez salicylátov a umelých aditív) v 70. a 80. rokoch inšpirovala štúdie, ktoré skúmali vplyv umelých farbív a konzervantov na hyperaktivitu. Jedna štúdia zistila, že diéte bez umelých farbív došlo k zlepšeniu u 75 % skúmaných detí. Avšak výsledky sú rôznorodé a vedecké poznámky naznačujú, že účinky aditív sú individuálne a nie vždy jednoznačné. Preto sa odporúča vyhýbať sa zbytočným konzervantom a farbivám, obzvlášť u citlivých detí.
U citlivých jedincov môžu byť výhody eliminácie alergénov zo stravy, aj keď alergia a intolerancia sa líšia. Eliminácie potravín by mali byť pod dohľadom odborníka. Štúdie z roku 2011 ukázali zlepšenie symptómov ADHD po reštrikčnej diéte alergénov, avšak treba rozlišovať citlivosť od alergie a zvážiť riziká nutričného deficitu.
Potraviny a doplnky, ktoré môžu ovplyvniť ADHD
- Bielkoviny: raňajky s bielkovinami a jedlá s vyváženým podielom bielkovín môžu podporiť stabilitu energie a zlepšiť sústredenie. Aminokyseliny fenylalanín, tyrozín a tryptofán súpredchodcami dopamínu, noradrenalínu a serotonínu.
- Omega-3 mastné kyseliny: EPA a DHA sú dôležité pre mozog a môžu mierne zlepšiť sústredenie a správanie. Zdroj: tučné ryby (losos, makrela), ľanové semienka, chia semienka, orechy. Odporúčaná denná dávka 1-3 g, hľadiskom je kvalita potravín a doplnkov.
- Horčík a zinok: nízke hladiny týchto mikroživín môžu súvisieť so zhoršenou reguláciou nálady a sústredenia. Doplnenie horčíka (napr. 200 mg za šesť mesiacov) môže znížiť hyperaktivitu. Soľ a cukor treba obmedziť; Vitamín D a ďalšie mikronutrienty môžu tiež podporiť kognitívne funkcie.
- Vitamíny a minerály: vitamín D a zinok môžu mať pozitívny vplyv na vývoj a funkciu mozgu, pričom u detí s ADHD sa často zisťujú ich nedostatky. Doplnenie vyžaduje dohľad lekára.
- Rôzne doplnky a byliny: Bacopa a Ginkgo biloba môžu zlepšovať duševnú výkonnosť a zameranie, hoci ich účinky nie sú konzistentné a vyžadujú ďalší výskum.
- Alergie a intolerancie: u niektorých detí môžu potravinové alergény zhoršovať symptómy, čo podporuje elimináciu potravín pod dohľadom odborníka.
Stravovacie odporúčania pre deti s ADHD zahŕňajú pravidelné jedlá, raňajky s bielkovinami, minimalizáciu sladkostí a sladených nápojov, zvýšenie príjmu ovocia, zeleniny, celozrnných potravín, rýb a orechov, dostatok tekutín, a obmedzenie fast foodov a spracovaných potravín. Hoci výživa sama osebe ADHD nelieči, môže významne ovplyvniť intenzitu a prejavy symptómov. Najlepšie výsledky dosahujú deti pri komplexnej liečbe zahŕňajúcej farmakoterapiu, špeciálnopedagogickú pomoc, pohyb a psychoterapiu spolu s vyváženým stravovaním.
Autizmus, ADD a ADD/ADHD: kontext podpory a práva
Autizmus a poruchy pozornosti s hyperaktivitou predstavujú komplexné neurologické vývinové poruchy. V súvislosti s rodičovskou starostlivosťou je dôležité poznať možnosti podpory a príspevkov na Slovensku. Preukaz ZŤP (ťažko zdravotne postihnutý) je dokument, ktorý potvrdzuje zdravotné postihnutie a umožňuje kompenzácie sociálnych dôsledkov. Proces získania preukazu zahŕňa lekársku posudkovú činnosť a posúdenie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia, a vyžaduje dlhodobý charakter postihnutia (min. 12 mesiacov). Formy preukazu zahŕňajú aj preukaz ZŤP so sprievodcom. Deti s ADD, PAS alebo ADHD môžu mať nárok na preukaz na základe individuálne posúdeného stupňa postihnutia a jeho sociálnych dôsledkov.
Okrem preukazu ZŤP existujú ďalšie formy pomoci: rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa, peňažný príspevok na opatrovanie a ďalšie sociálne dávky. Deti s diagnózami ADD a PAS môžu mať nárok na ďalšie formy podpory v závislosti od stupňa postihnutia a rodinných okolností. Diagnózy ako ADHD, ADD a autizmus si vyžadujú individuálne posúdenie a koordináciu medzi rodinou, školou a odborníkmi (detský psychológ, psychiatr, CPP).
Čo je ADHD? - stručný prehľad
ADHD je neurovývinová porucha regulácie pozornosti, impulzov a aktivity. Začína v detstve a často pretrváva do dospelosti. Rozlišujeme tri formy poruchy: nepozornú, hyperaktívno-impulzívnu a kombinovanú. Príčiny sú viacnásobné, s významným podielom genetiky a odlišného vývinu mozgu. ADHD nie je lenivosť ani dôsledok zlej výchovy. Diagnózu stanovuje psychiatr alebo klinický psychológ po komplexnom vyšetrení a zbere údajov. Liečba je viacvrstvová a zahŕňa psychoedukáciu, tréning návykov a školské úpravy; v niektorých prípadoch aj lieky, ktoré môžu zmierniť kľúčové symptómy.
V súčasnosti sa rovnako skúma vplyv stravy na správanie a riziko výskytu zdravotných problémov súvisiacich s cukrom, srdcovo-cievnymi ochoreniami alebo obezitou. Vzťah medzi potravinami a ADHD je komplexný a vyžaduje individualizovaný prístup s dôrazom na celkový životný štýl, pravidelnú fyzickú aktivitu a zdravú stravu bez zbytočných aditív.
ADHD v dospelosti: Ako nájsť v hlučnom svete ticho?
tags: #dieta #s #adhd #charakteristika