Gerald E. Trest nie sú účinným spôsobom výchovy. Navyše narúšajú dôverný vzťah, ktorý si rodič a dieťa musia vytvoriť. Trest a výchova neznamená to isté. Niekoho vychovávať znamená učiť ho. Ale trest, ako hovorí slovník, „vystaví človeka bolesti, strate, obmedzeniu slobody, smrti atď.
Deti robia mnoho chýb a často sa správajú nevhodne, a preto potrebujú radu a pomoc. Musia sa vhodnému správaniu ešte len naučiť. Potrebujú byť vychovávané. Skoro každý trest dokáže zastaviť nevhodné správanie, ak ním dieťa dostatočne vystrašíte, niečím mu ublížite alebo použijete fyzickú silu. Výsledok je rýchly, ale krátkodobý. Do osobnosti dieťaťa sa vryjú len nežiaduce účinky trestu.
Tresty vo svojich mnohých podobách nie sú nikomu z nás cudzie. Poznáme ich zo svojho detstva aj z histórie. Tresty sú jednou z najstarších foriem riadenia spoločnosti, ktoré ľudstvo pozná. Prvé výchovné príručky odporúčali hojné používanie výprasku ako trest. Učiteľ používal somársku čiapku a prútik, aby mohol deti „učiť“.
Ani samotní dospelí nie sú ušetrení trestov. Sme napomínaní za nevhodné činy a chyby alebo trestaní za porušenie zákona. Za priestupky platíme cestné pokuty, môžeme prísť o vodičský preukaz alebo sa dostať do väzenia. Mnoho rokov skúmali psychiatri, psychológovia, pedagógovia a ďalší odborníci na vývoj dieťaťa a správanie človeka účinky trestov na jedinca. Tí, ktorí sa odvážili spochybniť dlhodobú účinnosť trestu, zostali často nepochopení. Dokázali však, že hneď ako strach a vynútená disciplína poľaví alebo skončí a previnilec sa má začať dobre správať aj bez dozoru, je úplne zmätený a spôsobí si nové problémy.
To preto, že nepochopil význam správneho správania a neprijal ho za vlastné. Niet divu, že sa mnohí v panike radšej znovu uchýlia k nežiaducemu správaniu, aby im nový trest pomohol obnoviť „bezpečný“ systém. Tresty môžu ovplyvniť správanie, ale zmena, ktorá je okamžitá, býva zvyčajne tiež krátkodobá a dočasná. Keď Pavol uštipne svojho malého brata, ktorý ho provokuje, jeho matka mu za to naloží na zadok a potom ho zamkne do jeho izby, už svojho brata znova neštipne, aspoň pokiaľ bude zavretý vo svojej izbe. Pravdepodobne ale brata uštipne inokedy, keď ho bude zase provokovať. Alebo svoj útok zmení a udrie ho, pretože potrestaný bol predsa za štípanie a nakoniec, mama ho aj tak zbila.
Vodič, ktorý zaplatí pokutu za neprimeranú rýchlosť, začne zvyčajne o niekoľko dní povolenú rýchlosť opäť prekračovať, ale bude si dávať väčší pozor na ukryté radary. Nenaučil sa bezpečne šoférovať, ale byť prefíkaný. Len čo hrozba trestu skončí, „zlé“ správanie sa často vracia s plnou silou. Človek sa jednoducho naučil vyhýbať trestu tým, že sa správa nedovoleným spôsobom iba vtedy, keď nie je nablízku nikto, kto by ho potrestal.
To ukazuje, že strach a donútenie nevedú jedinca k tomu, aby si osvojil význam rozumnejšieho, bezpečnejšieho a vhodnejšieho správania. Mnohí z nás si pamätajú okamihy, kedy sme dieťa potrestali alebo sme boli v pokušení trest použiť. Chceli sme použiť hrubé alebo násilné riešenie a „zastaviť akciu hneď v zárodku“ - „aby sa to už nikdy neopakovalo.“ Použili sme trest, pretože sme sa nechali uniesť vlastným pocitom strachu a netrpezlivostiou. Trest môže nevhodné správanie zaraziť veľmi rýchlo (možno aj navždy), ale jeho dôsledky môžu byť nepriaznivé a ničivé. Môžu vyvolať úplne nový druh zlého správania - ako je klamanie, kradnutie a podvádzanie. Inokedy môže krutý a neopodstatnený trest spôsobiť „jazvy na duši“, ktoré narušujú šťastné a zdravé fungovanie jedinca.
Faktory ovplyvňujúce efekt trestu a alternatívy
Patria sem zábrany, silná úzkosť, fóbie, nočné mory, nočné pomočovanie, nízke sebavedomie, neurotický pocit viny, strach riskovať, zlosť na seba alebo zlosť a agresivita voči všetkým ostatným. Tresty ničia vzťah medzi dieťaťom a rodičom. Musíte dostávať dostatok potravy a vody, aby sa udržalo vaše zdravie. dôležité Obmedzenie prístupu k jedlu sa nikdy nesmie používať ako trest.
Najmä výchovné prostredie tvoria tri piliere: kladenie požiadaviek, pravidlá a dôsledná kontrola ich plnenia. Priaznivý vývoj osobnosti prebieha pri požiadavkách stredných, ktoré mierne prekračujú prítomné predpoklady jedinca a postupne sa zvyšujú.Krajne vysoké požiadavky pôsobia nepriaznivo na človeka, na jeho psychosomatický stav a vývoj. Pôsobí aj vplyv emočného tónu a vzťahov medzi dieťaťom a dospelým. Dieťa ľahšie prijíma požiadavku, ktorá je zdôvodnená a podaná láskavým spôsobom.
Odborne sa výchova delí na rôzne prostriedky: odmeňovanie, pochvaľovanie, povzbudenie a tresty. Ukazuje sa, že výchova založená na odmenách má lepšie výsledky než výchova prevažne založená na trestoch. Odmeny podporujú učenie a sociálne kompetencie; tresty môžu mať nepredvídateľné a často negatívne dôsledky. Prírodné dôsledky správania často predstavujú najúčinnejší a najviac trvácny spôsob učenia.
Slovné pôsobenie výchovu často sprevádza presviedčanie a motivovanie prostredníctvom argumentov, otázok a príkladov. Rozlišujeme explicitný a implicitný spôsob presviedčania, kde prvý uvádza fakty a dôkazy, druhý ponecháva rozhodovanie na dieťa a stimuluje samostatné myslenie. Učiteľské pokarhanie je veľmi bežné a často účinné, keď dieťa potrebuje uznanie a schválenie zo strany dospelých.
Modely a vzory výchovy
Osobný príklad a vzor dospelých býva často silnejší než slová, odmeny alebo tresty. Dieťa si vyberá a napodobňuje určitý model podľa zákonov sociálneho učenia. Modelom býva učiteľ, rodič alebo významná osobnosť z okolia. Adolescencia prináša zvýšenú kritickosť voči modelom, pričom mnohí mladí hľadajú rovnováhu medzi autoritou a autonóznou identitou.
Učiteľ ako významný model môže veľmi ovplyvniť študijné záujmy a hodnoty žiakov. Očakáva sa, že učiteľ bude nielen vyučovať, ale aj starať sa o vzťahy v triede a spoluprácu s rodičmi. Naopak, negatívne skúsenosti môžu viesť k strate dôvery a trvalým negatívnym vzťahom k vzdelávaniu.
Historické rozmery a etické aspekty
Historicky sa diskusia o trestoch prehĺbila cez pohľad na Božiu trestajúcu spravodlivosť a vývoj teológie. Anzelm z Canterbury a Luther ponúkajú rozdielne, no často kontrastné pohľady na to, prečo je potrebné vyhľadať odpustenie a akú úlohu zohrávajú tresty pri dosahovaní dobra. Z pohľadu moderného psychologického a pedagogického výskumu sa ukazuje, že násilie a tresty z persistujúceho hľadiska nepomáhajú vytvárať trvalo zdravé vzťahy ani motiváciu k pozitívnemu správaniu.
UNCRC - dokument OSN o právach dieťaťa zdôrazňuje ochranu dieťaťa pred fyzickým alebo psychickým násilím a podporu prostredí, kde sa dieťa môže rozvíjať bezpečne. V rámci Slovenska sa téma teší aktuálnemu zvažovaniu, či a ako umelec, učivosť školy, či kultúrne inštitúcie môžu vzniknúť otvorenejšie a podporovať spoluprácu s rodinou s cieľom minimalizovať problémové správanie bez recidív trestov.
Podpora well-beingu a teoretické rámce psychológie výchovy zdôrazňujú význam primeraných a spravodlivých odmeňov, ktoré posilňujú vnútornú motiváciu dieťaťa a rozvoj sebakontroly. V priebehu učenia a socializácie je dôležité vytvoriť prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne, ocenené a chápané, že má svoje miesto.
| Aspekt | |
|---|---|
| Trest | Krátkodobý účinok, riziko negatívnych následkov, narúša vzťah rodič-dieťa |
| Odmena | Posilňuje pozitívne správanie, podporuje sebadôveru, dlhodobý pozitívny efekt |
| Prírodné dôsledky | Najefektívnejšia forma učenia bez prikazovania |
| Modelovanie | Dieťa napodobňuje vzory a hodnoty dospelých |
Všetky tieto poznatky poukazujú na to, že vyučovanie a výchova by mali vychádzať z rešpektu, bezpečia a primeraných odmien, a nie zo strachu či krutosti. Cieľom je vytvoriť prostredie, kde sa dieťa učí spolupracovať, rozvíjať sociálne a emocionálne kompetencie a nachádzať vnútornú motiváciu k správaniu, ktoré je prospešné pre spoločnosť aj pre samotné dieťa.