V starom Ríme otec dieťaťa s dieťaťom nakladať mohol, ako mu zachce, a mohol ho i zabiť. V 4. storočí po Kristovi sa dáva dieťaťu význam taký ako komukoľvek inému dospelému. Kresťanstvo hovorilo, že každý človek má rovnakú hodnotu pred Bohom. V 16. storočí dochádza postupne k premene rodiny i chápania detstva. S deťmi sa viac maznajú, hrajú, rozprávajú im rozprávky a utišujú ich bolesti. V 17. storočí sa proklamuje požiadavky výchovy pre všetkých chlapcov a dievčatá. V polovici 18. storočia Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku. 19. storočie znamená ďalší príliv citovosti do rodiny. Rozvoj medicínskych a iných odborov ako sociológia, pediatria, hygiena, pedagogika, sociálna práca, psychológia a iné.
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. Deklarácia práv dieťaťa prijatá OSN z 20. Dohovor o právach dieťaťa prijatý Valným zhromaždením OSN z 20. Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá a vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia OSN z 10. Zákon o soc. a práv. Práva dieťaťa a ich ochrana, XIII. ročník z cyklu konferencií „Dieťa v ohrození“ Zborník z medzinárodnej konferencie konanej dňa 10. Na Deň detí, 1. júna 1999, prijali štyri mimovládne organizácie Deklaráciu práv počatého dieťaťa ako pozitívnu ponuku do celospoločenskej diskusie o dôležitej téme ochrany ľudského života. Nad jej slávnostným vyhlásením, ktoré sa uskutočnilo na Deň detí v Bratislave, prevzal záštitu slovenský básnik Milan Rúfus.
Obdobný text deklarácie v Českej republike podporila napríklad speváčka Marta Kubišová či astronóm Jiří Grygar. Deklarácia ponúka princípy, pozitívny pohľad do života každého z nás. Domnievame sa, že počaté dieťa má byť subjektom práva, aj keď viaceré v deklarácii uvedené práva môže realizovať až po narodení. Prvým ľudským právom je právo na život. Tak ako nemá byť právo na dieťa, nemá byť ani právo zbaviť sa dieťaťa, z tohto dôvodu nemožno uznávať tzv. Skúsme sa vcítiť do ešte nenarodeného dieťaťa a pozerať sa na svet jeho očami.
Deklarácia uvádza želaný stav, aby sa deti rodili do láskyplného prostredia. Vždy existuje alternatíva pre život dieťaťa. Ide o autonómnu ľudskú bytosť prepojenú s ostatnými členmi ľudskej rodiny. Počaté dieťa a jeho matka preto musia dostať osobitnú starostlivosť a pomoc. Deklarácia používa termín počaté dieťa v zmysle článku 7 Občianskeho zákonníka. Ide o preklad pojmu z rímskeho práva - nasciturus.
Deklarácia prináša nové pohľady, nie je ani popisom slovenského právneho poriadku či medzinárodného práva a ani neobsahuje novely na zmenu právneho poriadku Slovenskej republiky. Text deklarácie z roku 1999 sa nezmenil, aktualizované sú poznámky ku článkom, keďže aj právny poriadok Slovenskej republiky sa vyvíja. 25. výročie Deklarácie práv počatého dieťaťa je opäť príležitosťou dať hlas tým, ktorí sú v skrytosti a sami sa nevedia ozvať, zviditeľniť, či brániť. Civilizovaná spoločnosť sa hodnotí podľa toho, ako sa stará o svojich najslabších členov.
z najlepších tradícií medicíny - porov. z najnovších vedeckých poznatkov o tom, že ľudský život začína počatím, t. j. momentom, kedy sa mužská pohlavná bunka - spermia, spojí so ženskou pohlavnou bunkou - vajíčkom (oplodnenie), teda počatím. Oznámenie č. článok 6 ods. 1 druhá veta Listiny základných práv a slobôd, ústavný zákon č. článok 15 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky z 1. 9. 1992, zákon č. 460/1992 Zb.
Ďalej sa v texte uvádzajú poznámky k článkom Dohovoru o právach dieťaťa a k súčasnej legislatíve. Každé dieťa má právo na život, právo narodiť sa a právo na ochranu pred vykonávaním medicínskeho výskumu na ľuďoch. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o rodine a § 39 Občianskeho zákoníka je zmluva o náhradnom materstve neplatná a je proti dobrým mravom a zákonu. Počaté dieťa má právo na ochranu pred zneužívaním a na vývoj v prostredí, ktoré mu poskytuje lásku a porozumenie.
Podľa slovenského právneho poriadku má aj počaté dieťa spôsobilosť na práva, ak sa narodí živé. Spôsobilosť mať práva vzniká narodením, avšak podmienená spôsobilosť počatého dieťaťa zohráva úlohu v dedičstve, poistných plneniach a iných právnych vzťahoch. Rímske právo rezervovalo nasciturus určité práva, ktoré mu boli na prospech, napríklad dedičské právo, zabezpečenie výživy a výchovy.
Právne vzťahy pri ochrane života a zdravia sú rozvetvené do viacerých oblastí: verejnoprávne (trestné právo, ochrana života) a súkromnoprávne (ochrana osobnosti, náhrada škody). Právne poriadky iných štátov tiež reflektujú tieto princípy a v Európe sa všeobecne kladie dôraz na zákazy trestu smrti a ochranu života pred narodením aj po narodení.
Právne rámce a práva dieťaťa v európskych ústavách
Ochrana života a zdravia je univerzálnou európskou hodnotou. Slovenská Ústava (čl. 15) explicitne garantuje právo na život a ochranu neporušiteľnosti života už pred narodením, zatiaľ čo právo na ochranu zdravia je zakotvené v čl. 40 ako právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V ČR je podobná ochrana zakotvená v Listine základních práv a svobod (čl. 31). V Nemecku garantuje právo na život článok 2 ods. 2 Grundgesetz, a hoci ochrana zdravia nie je explicitne uvedená, je zabezpečená cez súdnu praxu a ústavný výklad. Poľsko ustanovuje ochranu života a zdravia v článkoch 38 a 68. V Taliansku je ochrana zdravia zakotvená v článku 32, pričom právo na život ako taký nie je explicitne uvedené v ústave, ale sú tam princípy nedotknuteľnosti a ľudskej dôstojnosti.
V judikatúre Ústavného súdu SR sa ochrana života chápe ako erga omnes a ako kľúčový pilier ochrany základných práv a slobôd. Ochrana zdravia je síce príbuzná k životu, ale v rámci ústavy ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva; definícia poskytnutia zdravotnej starostlivosti je kľúčová. Judikatúra ukazuje, že štát má všeobecnú povinnosť chrániť život a zabezpečiť vyšetrenie okolností straty života, vyvodenie zodpovednosti a satisfakciu v súlade s Európskym súdom pre ľudské práva.
Ochrana detí a súčasné reformy
Vyzdvihnuteľný posun predstavuje novela z 5. júna 2025, ktorá posilňuje právo maloletého dieťaťa na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Rozšírenie okruhu osôb, ktoré môžu dieťa sprevádzať, zahŕňa aj iné plnoleté osoby na základe písomného poverenia. Ministerstvo zdravotníctva pripraví usmernenie na jednotný postup zdravotníckych zariadení. Medzi všeobecné práva pacienta patria právo na liečbu a starostlivosť, na informácie, na súhlas, na dôvernosť a na nápravu.
Náhradná starostlivosť je ďalšou formou ochrany detí, ktorá siaha po pestúnskej starostlivosti, poručníctve, ústavnej starostlivosti a osvojení. Ak rodičia nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, štát zasahuje. Ochrana detí zahŕňa aj právne vzťahy v rodinách, vyživovaciu povinnosť a práva dieťaťa v rodine, ako aj jeho právo na vzdelanie a na primeranú výživu.
Na záver možno konštatovať, že ústavnoprávne zakotvenie ochrany života a zdravia v SR predstavuje koncepčný kompromis medzi explicitnými a implicitnými právnymi pravidlami a že judikatúra Ústavného súdu SR zabezpečuje ich praktické plnenie v každom aspekte práva a spoločnosti.
- Počaté dieťa ako nositeľ práv a jeho ochrana naprieč právnymi rámcami a kultúrnymi kontextmi.
- Právo na život ako základná hodnota a prostriedok ochrany pred porušením života.
- Právo na zdravie a jeho špecifikácie v ústavách rôznych štátov a v judikatúre.
- Náhradná starostlivosť a zásahy štátu v prípade ohrozenia dieťaťa.
- Pokrok v legislatíve SR smerom k väčšej ochrane dieťaťa a jeho sprievodu počas zdravotnej starostlivosti.
Právne základy a medzinárodné záväzky
Ľudské práva predstavujú základné štandardy, na ktoré má nárok každý človek, a ktoré sú zakotvené v medzinárodných dohodách ako Dohovor o právach dieťaťa. Základné zásady uvedené v takýchto dokumentoch zahrnujú ochranu pred diskrimináciou, právo na vzdelanie a primeranú sociálnu starostlivosť, a právo na život a vyvíjanie v prostredí, ktoré je naplnené láskou a porozumením.
tags: #dieta #v #medzinarodnom #prave