Helmut Brinkmann je technicky zdatný človek, ktorý podľa svojich slov od roku 1985 hľadá „dokonalú ilúziu“ - pretože reprodukcia hudby nie je nič iné, ale podľa firemnej vízie je možné sa k ilúzii výrazne priblížiť realite.
Logickým partnerom predzosilňovača Marconi Mk II z vrcholu ponuky je najlepší zosilňovač, ktorý Brinkmann v ponuke má - a to je model Mono.
Sám názov jasne hovorí, o čo ide.
Dizajn a konštrukcia
Mono sú extrémne minimalistické, čo tu byť nemusí, to tu vizuálne nie je.
Takmer štvorcová predná plocha okrem loga nesie len malú stavovú diódu, vzadu toho nie je o mnoho viac.
Šasi je vyrobené z CNC obrábaného hliníkového bloku, výsledkom je robustný a elegantný dizajn vysokej kvality.
Šasi je opatrené bočnou ventiláciou pre efektívnejšie chladenie, ochrannú funkciu potom plnia protiprachové filtre.
Vnútro zariadenia je tvorené starostlivo vybranými japonskými a nemeckými komponentmi špičkovej kvality.
Zosilňovač V3 disponuje dvoma typmi vstupov: XLR, ¼" TRS a RCA.
Výber vstupu prebieha pomocou prepínača na prednom paneli.
Vyvážený XLR vstup poskytuje zvýšenú odolnosť proti interferenciám.
Zvukové fajnšmekrov poteší možnosť výmeny operačného zosilňovača.
Možno by ste v danej cene čakali niečo obrovské, ale Mono sú, na počudovanie, pomerne skladnými prístrojmi.
O kúsok nižšie nájdete jeden pár reproduktorových terminálov, primárne zjavne myslených pre vidličky.
Poznáte to tak, že kovové čepičky nemajú priechod pre banániky a keď ich chcete sňať, aby ste sa dostali k banánkovým vstupom, závit je extrémne jemný a chce to trpezlivosť.
Centrálnym prvkom je XLR vstup so starostlivým popisom funkcie každého pinu, pretože to je primárny vstup.
„V núdzi“ je možné použiť aj vstup cinchový, na výber sú dokonca dva.
Tým, ktorý použijete, si vyberáte, či zosilňovač bude pracovať ako invertujúci alebo neinvertujúci.
Konkrétne fyzické rozmery sú 19 cm na šírku, 22 cm na výšku a 31,5 cm do hĺbky (vrátane mramorovej podstavy).
Technické parametre a výkon
Základom sily modelu Mono sú 500 Wattové toroidné transformátory, ktoré umožňujú krátkodobé zaťaženie až 1 500 Watty.
Priamo na výstupných termináloch je napojená štvorica výkonových tranzistorov Sanken a výstupná časť s plne symetrickou „diamantovou“ topológiou bez spätnej väzby.
„Kocky“ od Brinkmanna dávajú solidný výstupný výkon 150 Wattov do 8 ohm (250 W do 4 ohm) a zvládnu udržať aj 3 ohmovú impedanciu reprosústav.
Jedným z prianí zákazníkov bolo zavedenie technológie PFFB (Post-Filter Feedback), ktorá výrazne redukuje skreslenie, zlepšuje linearitu a frekvenčnú odozvu.
Zvyšuje tiež efektivitu celého systému znížením výstupnej impedancie, čím dosahuje presnejšie a pevnejšie reakcie reproduktorov.
Zvukový prejav
Monobloky možno nie sú nejak priestorovo výrazné, ale ich sila a ich dôraz v basoch bol v „Never Felt Less Like Dancing“ (Katie Melua | „Ketevan“ | 2013 | Dramatico | DRAMCD0095) priestorovo výrazný až dosť.
Je to silný zvuk, veľmi plný a šťavnatý, až máte pocit, že si zosilňovače snáď musia niečo pridávať, ale pritom nevnímate nejaký basový pretlak alebo zjavnú neproporčnosť.
Chutnosť, s akou Mono servírujú spodné oktávy klavíra a basovú gitaru, spôsobuje nutkavú potrebu zaobstarať si dva páry pre bi-ampingovú konfiguráciu.
Brinkamnn ponúka na jednej strane takú dôstojnú, pokojnú silu, ale pritom sú basové linky krásne poddajné a vo svojej tučnosti zostávajú dostatočne napäté, zjavne kontrolované.
Nie len silou a mohutnosťou je ale zvuk Mono živený - zborová „Gloria“ od Thomase Tallisa (Chapelle du Roi | „The Complete Works“ | 2004 | Brilliant | 93612) znela s podmanivou hudobnosťou, s krásne zmiešanou kombináciou presnosti a bohatosti s „ľudskosťou“, s harmóniou.
Prebytok cinkavých výšok v „The Red One“ (John Scofield / Pat Metheny | „I Can See Your House From Here“ | 1994 | Blue Note | 7243 8 27765 2 9) znel cez Mono v decentnom objeme, nijak zvýraznene, ani nijak zapadnuto.
Opäť cítite, že skôr než prenikavú brilanciu mikrodetailov vedia zosilňovače ponúknuť organickú podobu a pocit skutočnosti, zvuk sa drží príjemne autentického a zároveň krásne bohatého, farebného podania.
V pozvoľna, ale isto gradujúcej Cheskyho „Ben’s Farm in Vermont“ („The Ultimate Headphone Demonstration Disc“ | 2014 | Chesky Records | JD361) je cítiť, že keď je potreba, vedia Brinkmann Mono siahnuť do zásob energie a vydať viac, než by naznačoval aj tak štedrý papierový výkon.
Dynamickú špičku najmä v závere skladby vedia zosilňovače nasýtiť aj pri nadrealistickej hlasitosti, mohutné drvenie orchestra má okrem objemu tiež pevnosť a sebaistotu, má dôraz rozbehnutého hrocha a pritom istú ladnú svižnosť.
Brinkmann na druhú stranu nie je asi úplne nástrojom pre tých, ktorí holdujú prekypujúcej detailnosti a majú pocit, že „to ono“ leží v najzazších kútoch nahrávok pri zašuchnutí topánky tretieho huslistu sprava.
Mono oveľa skôr ponúka komplexný pohľad na hudobný materiál, než priamočiaru analytiku.
Hudobnosť, hudobnosť a zase hudobnosť - tak znela ária „Fuori il danaro!“ z Pucciniho „La Bohéma“, zhmotnená LSO a John Alldis Choir pod taktovkou Georga Soltiho (1988 | BMG | 74321 39496 2).
Priestor nahrávky Elgarovho „Violin Concerto in B minor, op. 61“ v podaní Hilary Hahn pred LSO so Srom Colinom Davisom (2004 | Deutsche Grammophon | 028947487326) mal nadštandardnú veľkosť, na čo sme už v predchádzajúcich odstavcoch párkrát narazili.
Brinkmann má proste veľký zvuk, nasýtený, bohatý, šťavnatý a košatý, takmer všadeprítomný a krásne obklopujúci.
Tiež plastickosť je veľmi pekná, nástroje sú zasadené v pravolevej aj predozadnej osi do konkrétneho miesta a vzduch ich všetky krásne spája do prepracovaného celku - a napriek tomu to nie je úplne stoprocentný hologram, čo zrejme súvisí s pocitom „nezaostrovania na detaily“.
Mono potom svojou košatou a snáď nevyčerpateľnou muzikálnosťou „pretlačí“ aj istú obyčajnosť nahrávok ako je napríklad „Hymn“ od Ultravox („Dancing with the Tears in My Eyes“ | 1997 | EMI Gold | 724385513220).
Hudba má ťah, má bink a má krásny rytmus vďaka bublavému a tučnému basovému základu, Brinkmann akoby ju snáď robil až o kúsok krajšou, než naozaj je.
Záver
Monobloky Helmuta Brinkmanna sú - na to, že ide o svojho druhu doplnok k jeho gramofónom - nádherné prístroje.
Možno nie priamo svojím industriálnym vzhľadom a poňatím, ale tým, ako zaobchádza s hudbou.
S elegantnou, s nonšalanciou a šťavnatou vášňou, s tým, ako plne, rytmicky a živo hrajú, ponúkajú naozaj intenzívne muzikálne zážitky a snáď len občasný pocit, že by sa vám hodil druhý pár pre bi-amp zapojenie, aby hudba naozaj dokonale rozkvitla, stojí medzi týmito monoblokmi a audiofilskou Nirvánou.
Ale aj tak - sú to monobloky, ktoré top sfére stoja na dohľad a to za cenu, ktorá tak vysoko nesmeruje.
Naše vrúcne odporúčanie je pochopiteľne zaobstarať si rovno dva páry, ako už bolo povedané, ale ak chcete začať svoju cestu do hudobného neba skromnejšie, dva lístky namiesto štyroch postačia a Mono vám budú robiť veľa, veľa hudobnej radosti.
Brinkmann Product Overview by MATTHIAS LÜCK, co-owner of Brinkmann Audio
tags: #mono #reprodukcia #hifi