Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, no napriek tomu nás často zaskočí nepripravených. Porozumenie fyzickým a psychickým signálom, ktoré naznačujú, že sa človek nachádza v záverečnej fáze života, môže pomôcť rodine a opatrovateľom pripraviť sa, sprevádzať umierajúceho dôstojne a zmierniť jeho trápenie. Nie všetky sa prejavia naraz, a niektoré sa objavia až tesne pred koncom. Každý človek prechádza procesom umierania individuálne - niekto pomalšie, iný rýchlejšie. Spoločným znakom však je postupný útlm telesných funkcií, pri ktorom organizmus znižuje svoju aktivitu a pripravuje sa na zánik.
Prirodzené procesy umierania
Doktorka Kathryn Mannixová, špecialistka na paliatívnu medicínu, zasvätila svoj život skúmaniu smrti. Podľa jej slov, jednou z prvých známok blížiacej sa smrti je strata chuti do jedla a pitia. Lekárka vysvetľuje, že ide o prirodzený proces, keďže telo sa spomaľuje a vyžaduje menej energie. Ľudia, ktorí umierajú, sa stiahnu do izolácie a začnú sa postupne strániť činností a ľudí, ktorých milujú. Stratia chuť rozprávať sa a správanie sa zmení. Môžu byť nezvyčajne ustarostení. Niektorí ľudia nechcú, aby ich rodina a priatelia videli zoslabnutých, iní už na stretnutia nemajú dosť síl.
Umierajúci človek prestáva byť aktívny a preto jeho telo potrebuje na svoju prevádzku menej energie ako dosiaľ. Pár dní pred smrťou môže prestať jesť úplne. Ak človek nemá chuť jesť alebo piť, nie je vhodné ho nútiť. Blížiaca sa smrť mení fungovanie životne dôležitých orgánov.
Najčastejšie znaky, že smrť sa blíži
1. Zmena dýchania
Jedným z najvýraznejších znakov blížiacej sa smrti sú zmeny v dýchaní. Dych môže byť veľmi pomalý, prerušovaný, niekedy s dlhšími pauzami medzi nádychom a výdychom. Typickým príznakom je tzv. Cheyne-Stokesovo dýchanie - striedanie hlbokého dýchania s plytkým a úplnými prestávkami. V posledných chvíľach života sa srdcová činnosť spomaľuje, krvný tlak klesá. Plytké dýchanie môžu striedať lapanie po dychu, ale aj niekoľkosekundové až minútové pauzy bez dýchania. Značí to zmeny v krvnom obehu. Keďže sa telo snaží sústrediť krv do vnútorných orgánov, končatiny a pokožka sú studené na dotyk. Nástup konca signalizuje aj zvuk hlienov či výlučkov, ktoré sa pohybujú v dýchacích cestách. Pred smrťou sa niekedy objavuje tzv. Cheyne-Stokesovo dýchanie. Tento jav je sprevádzaný hlasnými dychmi, po ktorých nasleduje obdobie bez dychov. Blízki sú často zmätení, pretože nevedia, či už zomierajúci vydýchol naposledy. Na konci života je tiež dýchanie pokojnejšie.
2. Ústup energie, potreba spánku a znížená komunikácia
"To, čo sa spočiatku zdá byť dlhým spaním, sa ale mení na niečo iné," napísala Mannixová. Umierajúci postupne upadajú do čoraz dlhších stavov bezvedomia. Umierajúci človek trávi čoraz viac času spánkom alebo v bezvedomí. Jeho telo si už nedokáže udržať energiu ani na bežnú komunikáciu, pohyb či jedenie. Môže reagovať len minimálne alebo vôbec, často so zatvorenými očami. Hoci sa môže zdať, že vás nevníma, sluch býva aktívny až do posledných chvíľ. Preto sa odporúča hovoriť s ním pokojne a láskavo. Približne dva až tri mesiace pred smrťou začne človek tráviť omnoho menej času pri plnom vedomí. Ak sa človek stará o umierajúceho, ktorý je ospalý, mal by mu dopriať pohodlie a nechať spať. Vo chvíľach, keď má zomierajúci dostatok síl je dobré pomôcť mu z postele, vďaka pohybu klesne riziko preležanín.
3. Studené, fialové alebo mramorované končatiny a zmeny na pokožke
Zhoršené prekrvenie je typické pre posledné dni či hodiny. Ruky a nohy bývajú studené, bledé alebo dokonca s fialovým nádychom. Objaviť sa môže aj tzv. mramorovanie kože - fľakatý, žilovitý vzhľad. Telo sa sústreďuje na podporu vitálnych orgánov, preto prestáva regulovať teplotu na perifériách. Aj keď je miestnosť teplá, dotyčný môže pôsobiť chladne a triasť sa. V stave bezvedomia môžu umierajúci dýchať hlasno alebo cez nahromadené sliny v zadnej časti hrdla, keďže už nedokážu ovládať svaly úst a krku. Keďže umierajúcemu zlyhávajú obličky, moč stmavne a je hrdzavej až hnedej farby. Pleť zomierajúceho človeka je bledá, biela, modrastá alebo žltá. Oči sú zvyčajne sklené alebo dokonca biele, otvorené alebo zatvorené a niekedy nereagujú na podnety okolia. Končatiny môžu byť na dotyk buď studené alebo horúce a nechty dostanú modrastý odtieň. Dôvodom je slabá cirkulácia krvi, pretože činnosť srdca sa spomaľuje. Zomierajúcim sa často vytvorí opuch (edém), ktorý je spôsobený hromadením tekutín, a na pokožke sa tvoria na dotyk teplé alebo studené lepkavé škvrny.
4. Zmeny vedomia, halucinácie a zmätenosť
V posledných fázach môže dochádzať k zmenám vedomia. Človek je dezorientovaný, nevie kde sa nachádza, alebo nerozoznáva osoby okolo seba. Nie je výnimočné, že začne hovoriť s dávno zosnulými blízkymi, „vidieť“ niečo neexistujúce alebo sa rozprávať s niekým, koho iní nevidia. Tieto halucinácie nebývajú desivé, skôr upokojujúce. Niektorí ľudia môžu mať dokonca aj halucinácie, počas ktorých sa rozprávajú s „ľuďmi“, ktorí tam nie sú. Blízki sú často zmätení, pretože nevedia, či už zomierajúci vydýchol naposledy. Zomierajúci môžu začať nepokojne rozhadzovať rukami a vyzerá to tak, ako keby chceli vstať z postele alebo sa k niekomu, či niečomu natiahnuť. Ide o prirodzenú súčasť procesu umierania, ale nedochádza k nej vždy. Ďalším znakom môžu byť halucinácie. Umierajúci niekedy opisujú skutočnosti, predmety, hovoria o výletoch a podobne. Priestor pre vznik týchto situácií vytvára znížený príjem potravy a tekutín. Mozog umierajúceho človeka je naďalej veľmi aktívny. Napriek tomu však môže dochádzať k epizódam zmätenosti.
Štúdie naznačujú, že v posledných chvíľach pred smrťou dochádza k zvýšenej mozgovej aktivite v oblastiach súvisiacich so spomienkami a snívaním. Niektorí pacienti opisovali, že videli svojich blízkych, ktorí už zomreli. V posledných hodinách je dobré na umierajúceho rozprávať aj v prípade, že na pohľad nie je pri vedomí a orgány zlyhávajú.
Ďalšie príznaky
V roku 2022 web Frontiers zverejnil výsledky štúdie, ktorá skúmala mozgovú činnosť umierajúceho 87-ročného muža. V posledných minútach života sa dýchanie mení - prechádza z hlbokého na plytké a z rýchleho na pomalé v opakujúcich sa cykloch. Nakoniec sa dych stáva čoraz plytším a spomaľuje sa, až úplne ustane. Medzi ďalšie príznaky smrti patrí chýbajúci pulz, zástava dýchania, oči sú uprené na jeden bod. Viečka môžu byť čiastočne privreté.
Pohľad odborníkov a dûl
Dula pre umierajúcich Katrina Taeeová zverejnila skúsenosti so smrťou svojej matky. Týmto spôsobom sa snaží pomôcť ľuďom, ktorí sa tiež musia vyrovnávať so stratou milovaného človeka. Dula Emma Clareová uviedla, že mnohé symptómy procesu umierania sú oveľa ťažšie zvládateľné pre blízkych než pre samotného zomierajúceho. "Zdravotnícki pracovníci sa bežne vyhýbajú podrobnostiam o procese umierania zo strachu, že by znepokojili príbuzných. Lenže my vidíme, že tieto informácie dokážu ich strach eliminovať," podotkla Clareová. Iná skúsená dula Aly Dickinsonová zas hovorí, že umieranie je často pokojný proces a môže ísť o príležitosť pre blízkych, aby strávili posledné vzácne chvíle s osobou, ktorú majú radi a mohli sa s ňou rozlúčiť.
Doktorka Mannixová zdôrazňuje, že hoci je smrť nevyhnutnou súčasťou života, nemusí byť spojená s utrpením. Moderná medicína a paliatívna starostlivosť umožňujú, aby bol tento prechod dôstojný a bezbolestný. Práve preto je dôležité o smrti vedieť čo najviac a otvorene o nej hovoriť, aby sa stala prirodzenou súčasťou života.
Aj keď je ťažké vyrovnať sa s nevyhnutnou skutočnosťou, že sa bolesti môžu zvyšovať, informovanosť o procese umierania môže pomôcť zmierniť strach a neistotu.