Stravovanie vo vyšetrovacej väzbe a podmienky väzby na Slovensku

Väzba nie je povinnou súčasťou trestného konania, no ide o zásadný zaisťovací inštitút trestného práva. Má za následok jeden z najväčších zásahov do osobnej slobody obvineného. Osobná sloboda sa považuje za najzakladanejšie ľudské právo, ktoré garantuje Ústava SR. Na medzinárodnej úrovni ju garantuje najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň druhý odsek § 2 Trestného poriadku premieta garanciu osobnej slobody aj do zásad trestného konania. Široká verejnosť si často zamieňa väzbu s trestom odňatia slobody. Mali by ste mať na zreteli, že väzba nie je riadne uloženým trestom za spáchaný trestný čin.

Samotná Ústava SR v piatom odseku čl. 17 stanovuje: „Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.“ Trestné právo, konkrétne Trestný poriadok upravuje formálne, ako aj materiálne podmienky rozhodovania o väzbe (vecný základ dôvodnosti vzatia obvineného do väzby).

Kedy prichádza väzba do úvahy?

Rozhodnutie o vzatí do väzby pripadá do úvahy, len voči osobe, ktorá má vznesené obvinenie. Zároveň však musia byť naplnené dôvody stanovené Trestným poriadkom. Väzba musí byť primeraná k dosiahnutiu účelu trestného konania. Vrámci trestného konania má väzba za účel najmä zabezpečiť počas prebiehajúceho trestného konania prítomnosť osoby, voči ktorej bolo vznesené obvinenie. Ďalej zamedziť úniku pred spravodlivosťou, zabrániť v pokračovaní trestnej činnosti, zabezpečiť verejnú bezpečnosť, prípadne zamedziť zasahovaniu do vyšetrovania.

Dôvodnosť väzby je základným faktorom rozhodnutia o vzatí do väzby. Konkrétne dôvody väzby upravuje prvý odsek § 71 Trestného poriadku: „Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.“

Väzba a jej druhy podľa Trestného poriadku

Trestný poriadok rozoznáva v prvom odseku § 71 písm. a) útekovú, písm. b) kolúznu a v písm. c) preventívnu väzbu. Tieto typy väzieb, resp. dôvody väzby sa môžu aj kombinovať. Okrem vyššie uvedených sa v trestnom konaní uplatňuje aj napr. opätovná väzba, väzba mladistvých, vyhosťovacia väzba, druhy väzieb na základe medzinárodného alebo európskeho zatýkacieho rozkazu a iné.

ROZHODNUTIE O NÁVRHU NA VZATIE DO VÄZBY: Trestný poriadok v prvom odseku § 72 uvádza, ktoré rozhodnutia sú rozhodnutiami o väzbe: „Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o.a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby, b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby, c) zmena dôvodov väzby obvineného, d) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného, e) ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní, f) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.“

V trestnom konaní koná a rozhoduje o väzbe: súd v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Návrh prokurátora neviaže sudcu pre prípravné konanie pri vymedzení dôvodov väzby. Trestný poriadok v treťom odseku § 72 ustanovuje: „Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; … bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch.“

Druhý odsek § 72 Trestného poriadku upravuje niektoré obsahové náležitosti rozhodnutia o väze: „Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera, ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania a konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod väzby podľa § 71; v odôvodnení sa súd vysporiada aj s tým, prečo nenahradil väzbu podľa § 80 alebo § 81.“

Ako dlho môže väzba trvať?

Keďže ide o zásadný zásah do ľudských práv, Trestný poriadok trvanie väzby časovo obmedzuje. Prvý odsek § 76 TP: „Väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.“

Trestný poriadok upravuje výnimky týkajúce sa trvania väzby. Väzba v prípravnom konaní môže trvať 7 mesiacov (základná lehota). Túto lehotu môže kompetentný orgán aj opakovane predĺžiť. Celkové trvanie väzby nesmie presiahnuť: pri prečine 12 mesiacov (z toho 7 mesiacov v prípravnom konaní); pri zločine 36 mesiacov (z toho 19 mesiacov v prípravnom konaní); pri obzvlášť závažnom zločine 48 mesiacov (z toho 25 mesiacov v prípravnom konaní).

Uvedené lehoty začínajú plynúť odo dňa zadržania alebo zatknutia obvineného. Ak rozhodnutiu o vzatí do väzby nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie, začínajú tieto lehoty plynúť dňom obmedzenia osobnej slobody obvineného na základe rozhodnutia o väzbe. Zodpovednosť za priebežné posúdenie dôvodu trvania väzby nesie polícia, prokuratúra, súd: podľa § 79 TP sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Obvinený má podľa tretieho odseku § 79 TP právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.

Opravný prostriedok proti uzneseniu o vzatí do väzby

Proti uzneseniu o vzatí do väzby má obvinený možnosť podať sťažnosť v súlade s prvým odsekom § 73 TP: „Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.“ Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého rozhodnutiu o väzbe smeruje, a musí ju podať do troch pracovných dní od oznámenia rozhodnutia. Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň oznámenia uznesenia. Sťažnosť nemá odkladný účinok.

O sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby rozhoduje nadriadený súd. Ak sťažnosť doručí, nadriadený súd rozhodne do piatich pracovných dní od predloženia veci. Nadriadený orgán môže sťažnosť zamietnuť, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a v prípade potreby rozhodne vo veci sám, alebo uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Právne a praktické súvislosti vo väzbe

Väzba je jedným z najprísnejších inštitútov trestného konania. Závažne zasahuje do ľudských práv a mala by sa použiť len ako najkrajné riešenie. Výkon väzby môže zanechať negatívne dopady na život obvineného. V prípade hrozby vzatie do väzby vám môže právnu pomoc zabezpečiť obhajca. V praxi je potrebné zvažovať všetky alternatívy a tốižitie dôvodov väzby.

Už v úvode článku sú uvedené aj súvisiace témy ako CPZ (cela policajného zaistenia), kolúzna väzba a previerky. CPZ slúži na zaistenie osoby na mieste činu a jej ďalšie preverenie; kolúzna väzba sa viaže na znemožnenie spolupráce s vyšetrovateľmi alebo na pokračovanie v trestnej činnosti; preventívna väzba slúži na dosiahnutie zvláštnych cieľov trestného konania.

Podpora pri vzniku vážnych situácií

Ak vám hrozí vzatie do väzby, neváhajte kontaktovať advokátsku kanceláriu špecializovanú na trestné právo, ktorá môže poskytnúť okamžitú právnu pomoc, poradenstvo a zastúpenie. Dôležité je mať jasný právny postup a dohliadať na dodržiavanie práv obvineného počas celého konania.

Často kladené otázky a praktické tipy

1. Koho sa týka pravidlo návštev vo väzení? Blízke osoby odsúdeného a obvineného môžu navštevovať podľa pravidiel stanovených riaditeľom ústavu; výnimky a špeciálne okolnosti sa posudzujú jednotlivé.
2. Čo je potrebné k preukázaniu vzťahu ako blízka osoba? Príbuzenský vzťah sa preukazuje výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo iným dokladom; pri vzťahu druh/družka sa vyžaduje osobitný postup podľa zákona.
3. Je možné nosiť potraviny do väzenia? Odsúdený má právo na nákup potravín v predajni ústavu; okrem výnimočných prípadov môže byť dovolený aj dovoz potravín, no vždy v súlade so zásadami zdravotnej nezávadnosti a bezpečnosti.

V prípade, že potrebujete konkrétnu radu k vašej situácii, obráťte sa na odborného advokáta. Môže vám pomôcť aj pri určovaní vhodných právnych krokov v kontexte vyšetrovacieho procesu a možného vzatia do väzby.

tags: #dieta #vo #vysetrovacej #vazbe #rozsudok