Dieťa začína hovoriť: vek, vývin a čoraz zrozumiteľná reč

Prvé slová dieťaťa sú pre rodičov magickým okamihom, no vývin reči nezačína až pri prvom „mama“ či „tata“. Komunikačné schopnosti sa budujú už od narodenia - od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety. Rozprávali sme sa o tejto téme s odbornou garantkou a klinickou logopedičkou v ambulancii klinickej logopédie v Bratislave, s p. Mgr. Magdalénou Malyszovou.

Bežné míľniky vo vývine reči

Aké sú bežné míľniky vo vývine reči? Kedy by malo dieťa začať bľabotať, potom rozprávať prvé slová a vety? Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí. Niektoré deti môžu napr. tzv. pudové džavotanie sa objavuje cca po 3 mesiaci života, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi. Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí. Po 6 mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie 2 rovnakých slabík, napr. sa začína okolo 8 mesiaca, kedy začína používať prirodzené gestá ako je ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, tlieskanie atď. Veľmi dôležitou súčasťou predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči. Už cca v 8 mesiaci dokáže reagovať na svoje meno, na otázku „Kde je mama?“ Prvé slová obvykle prichádzajú okolo 12 mesiaca. Medzi 18 a 24 mesiacom prichádzajú prvé 2-slovné výpovede.

Okolo 2. roku dieťa už rozvíja komunikačný zámer, používa aj prvé gestá a rozvíja porozumenie reči. Okolo 3. roku má dieťa často problém s výslovnosťou a porozumením, pričom sa objavuje echolália a neplynulosť. Okolo 3. roku by už mala byť reč doslova zrozumiteľná pre cudzie osoby aspoň na 75 %, inak by sa mala vyhľadať odborná pomoc. Ak dieťa doslova nezačne používať viacslovné výpovede ani po tretom roku, je vhodné vyhľadať logopéda. (Poznámky vychádzajú z rozhovoru s Mgr. Magdalénou Malyszovou.)

Rozlíšenie bežnej fázy vývoja od poruchy reči

Aké sú najčastejšie problémy, s ktorými rodičia prichádzajú? V ambulancii sa stretávame s narušenou zvukovou rovinou reči - ťažkosti so správnou výslovnosťou a s oneskoreným vývinom reči, prípadne vývinovou jazykovou poruchou (v minulosti známa ako narušený vývin reči alebo vývinová dysfázia). Ako rozlíšiť, či ide o bežnú fázu vývoja alebo o poruchu reči? V každom veku sú iné rizikové faktory a rodič by mal vzhľadom na to sledovať vývin dieťaťa a prípadne konzultovať logopédom.

Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa:

• Ako 1-ročné dieťa neprejavuje iniciatívu na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer, nepoužíva gestá ani vokalizácie na získanie pozornosti;
• Okolo 1-2 rokov neobjavujú sa funkčné gestá a dieťa zostáva tiché, málo džavce;
• Okolo 2 rokov dieťa nemá približne 50 slov, nezačína tvoriť dvojslovné spojenia, má slabšie porozumenie reči;
• Okolo 3 rokov dieťa nepoužíva viacslovné výpovede, má ťažkosti so zrozumiteľnosťou pre cudzie osoby, alebo používa echolalickú reč bez komunikačného zámeru;
• Má výrazný regres vo vývine reči alebo opakuje frázy nefunkčne;
• Má vyjadrovanie ťažkostí s určitými hláskami (R, L, sykavky atď.) a chýbajú mu vývinovo dôležité hlásky, ktoré by mali byť prítomné do piatich rokov.

Podpora vývinu reči u dieťaťa

Aké sú zásady, ako rozvíjať reč u dieťaťa a kedy? Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči od narodenia, lebo presne vtedy sa začína a proces je postupný. Vývin reči prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto je dôležité tráviť s dieťaťom veľa času aktívnou komunikáciou. Popisujte dieťaťu všetko, čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte otvorené otázky. Spievajte pesničky, recitujte riekanky a zapájajte dieťa do bežného chodu domácnosti (varenie, upratovanie), aby s vami trávilo čo najviac času. Čas investovaný do dieťaťa v ranom veku sa vám mnohonásobne vráti.

V prípade technológií: do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu digitálnych médií. Vo veku 2-5 rokov obmedzte obrazovky na max. jednu hodinu denne a vyberajte vekovo primerané programy, ktoré pozerajte spolu a o čom si rozprávajte. Počúvanie príbehov z kníh býva často účinnejšie ako sledovanie televíznych príbehov.

Opravu hlások je potrebné robiť citlivo. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo, modelujte správnu výslovnosť a zdôraznite správnu hlásku. Nútiť dieťa do opravy môže viesť k frustrácii a negatívnemu vzťahu k nácviku. Opravy by mali postupovať od izolovaného slova cez slabiky až po vetu, a vždy v zóne najbližšieho vývinu. Pri neplynulostiach (zajakávanie) nie je vhodné dieťa opravovať; tie sú súčasťou vývinu reči a nemajú trvať príliš dlho.

Najčastejšie príčiny oneskorenia vývinu reči

Oneskorenie vývinu reči môže mať mnoho príčin. Rizikové sú deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, predčasne narodené deti, deti zo zhoršeného socioekonomického prostredia alebo s nedostatočne stimulujúcim prostredím, deti s častými zápalmi stredného ucha a deti, ktoré mali v rodine problémy s rečou alebo s poruchami učenia. U detí s genetickými poruchami alebo s inými zdravotnými ťažkosťami je riziko oneskorovania vývinu reči ešte vyššie. Pozeranie TV a tabliet u malých detí výrazne zvyšuje riziko oneskorenia jazykového vývinu. Ak vývin dieťaťa nenapreduje v žiadanom smere, uvažujeme o rozvoji symptómov vývinovej jazykovej poruchy a je vhodné konzultovať logopéda čo najskôr.

Príznaky a časové rámce

Vo veku 1 roku by dieťa už malo začať dávať komunikačný zámer a rozvíjať gestá; okolo 12-18 mesiacov sa objavujú prvé slová a gestá. Do 2. roku by malo dieťa používať približne 50 slov a začať tvoriť dvojslovné spojenia. Do 3 rokov by mala byť reč dosahujúcou zrozumiteľnosť aspoň pre cudzie osoby na úrovni približne 75 %. V období 3-4 rokov sa očakáva produkcia zložitejších viet, rozvýja sa gramatika a dieťa začína používať súvetia. Ak dieťa v tomto období nevykazuje rozpoznateľný pokrok, je vhodné vyhľadať logopéda.

Práca logopéda a praktické rady pre rodičov

Mgr. Magdaléna Malyszová pripomína, že prístup k vývoju reči musí byť citlivý a metódy sa prispôsobujú aktuálnemu štádiu dieťaťa. Dieťa potrebuje vzor a jasné, ľahko opakovateľné modely. Odporúča sa:

• Používať jednoduché vety a jasný jazyk; nehalať dieťaťu čítať si zložité texty bez vedenia;
• Opakovať to, čo dieťa povedalo, a doplniť správnu formu (vzorovanie).
• Používať aktívnu komunikáciu a často rozprávať s dieťaťom o bežných udalostiach; zapájať dieťa do činností a správne reagovať na jeho snahy o komunikáciu.
• Neotravovať dieťa opakovaným nácvikom a netlačiť na správnu výslovnosť, pokiaľ dieťa ešte nie je pripravené; zamerať sa na postupný rozvoj v slabikách, izolovaných slovách a vetách.

V prípade dvoch jazykov v rodine je vhodné vyhnúť sa miešaniu jazykov v jednej vete; dieťa môže byť rozumejúcim, no rozvíja sa jeho vyjadrovacia schopnosť v oboch jazykoch s určitým odkladom. Podstatné je, že dieťa rozumie obom jazykom a je dôležité poskytovať mu dostatočný čas a stimuláciu v každom z nich.

Milá mamina, k tejto téme pripravujeme aj špeciálne online testy! V časovom horizonte do 5 rokov by dieťa malo vedieť zvládnuť všetky hlásky a gramatické javy bežného jazyka; ak nie, je vhodné vyhľadať logopéda čo najskôr, pretože čakacie doby na vyšetrenie bývajú dlhšie.

Praktické ilustrácie a vizuály

Často kladené otázky

1. Kedy je dôvod na obavy a konzultáciu s logopédom? - Ak dieťa nepotrebuje alebo nevykazuje iniciatívu na komunikáciu do veku približne 1-2 rokov; alebo ak je výslovnosť alebo porozumenie výrazne oslabené aj po 3. roku; alebo ak v ranom období dochádza k výraznému regresu v reči.
2. Je správne dieťa opravovať? - Opravovanie by malo byť jemné a nasmerované na vzorovanie správnej výslovnosti a gramatiky, nie na kázanie alebo vyvíjanie tlaku. Opravy by mali postupovať od slabík po slová a vetu a mali by sa robiť citlivo, aby dieťa necítilo frustráciu.
3. Ako súvisí vývin reči s ostatnými oblasťami vývinu dieťaťa? - Reč súvisí s motorickým a kognitívnym vývinom, s emocionálnym vývinom, a znamená aj spoločné hranie a interakciu v rodinnom prostredí, čo posilňuje sociálne vzťahy a učenie.

Všeobecne aktivity, ktoré podporujú vývoj reči, zahŕňajú denné rozprávanie o tom, čo dieťa vidí a čo robí, čítanie kníh, opakovanie známych fráz, hranie s hračkami a zapojenie dieťaťa do domácich činností a každodenných príbehov. Rodičia sú pre deti prirodzeným komunikačným vzorom a forma interakcie s dieťaťom v ranom veku rozhoduje o tom, ako dobre dieťa zvládne neskorší vývin reči a komunikácie.

Okolie a vzory

Rodičia by mali aktívne modelovať správnu výslovnosť a gramatiku, pozorne počúvať dieťa a reagovať na jeho snahu komunikovať. Je dôležité, aby dieťa malo podnetné a stimulujúce prostredie a aby sa v ňom cítilo bezpečne a podporované. Vplyv prostredia na vývin reči je významný a ovplyvňuje aj tempo osvojenia nových slov a pravidiel.

Tabuľka: Priemerné medzníky vývinu reči

tags: #dieta #zacina #hovorit #vo #veku

Populárne príspevky:

• Pochopenie kakania u bábätiek
• Spoľahlivosť ovulačných testov u žien s PCOS
• Ako prebieha pôrod s epidurálkou
• prepojenie kognitívnych a psychomotorických cieľov
• Deti v jasliach a ich odporúčané stravovanie: vzorový jedálny lístok a rady