Podnet súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností môže prísť aj od inej osoby. Okrem toho existujú možnosti náhradnej osobnej starostlivosti, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť svojmu dieťaťu starostlivosť. V neposlednom rade zákon o rodine pozná inštitút osvojenia (adopcia), kedy nie je dieťa zverená do osobnej starostlivosti, ale vzniká rovnaký vzťah medzi osvojiteľom a osvojoncem, ako medzi rodičmi a dieťaťom. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je širší pojem, pod ktorý sa zaraďuje aj zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Je to závislé najmä od konkrétneho prípadu.
Podstatným rozdielom sa stáva, či je návrh na zverenie dieťaťa podložený dohodou rodičov alebo ide o jednostranný návrh, voči ktorému bude druhý rodič namietať. V druhom prípade súd zisťuje skutočný stav, pričom nie je viazaný návrhmi rodičov. Keďže druhá alternatíva je nielen časovo a finančne náročnejšia, ale najmä zaťažujúca pre dieťa, súd má povinnosť účastníkov viesť k zmierlivému riešeniu. Vždy odporúčame osloviť oboch. Ich úlohy a postavenie sa značne líšia a z povahy ich postavenia sa nemôžu suplovať.
Advokát je právnym poradcom a zástupcom jedného z rodičov, pričom má povinnosť presadzovať jeho záujmy a práva. Naproti tomu mediátor je nezávislá a nestranná osoba, ktorá má oboch rodičov viesť k zmierlivému riešeniu a k dohode. Je nevyhnutné zdôrazniť, že na žiadnom súde nepôsobí mediátor (s výnimkou probačných a mediačných úradníkov v trestných veciach). Mediátori sú viazaní zákonom o mediácii a podľa tohto zákona sú nezávislými podnikateľmi, ktorí vykonávajú mediačné služby.
Niekoľko rokov ale na vybraných poručených súdoch funguje tzv. koordinátor, ktorý je vyšším súdnym úradníkom a zamestnancom súdu. Jeho základnou úlohou by mala byť edukácia rodičov v rámci možností dosiahnutia rodičovskej dohody, prípadne môže rodičom s dohodou priamo pomôcť. Napriek tomu nie je možné takéhoto zamestnanca súdu nazvať mediátorom, resp. s mediátorom zameniť. To závisí najmä od schopnosti rodičov dosiahnuť dohodu. Ak ju dosiahnu sami alebo za pomoci mediátora, súdne konania bývajú spravidla rýchle a ukončené na prvom pojednávaní. Ak dohoda nie je dosiahnutá a sudca musí autoritatívne rozhodnúť, konanie sa značne predlžuje o čas potrebný na obstaranie podkladov (najmä psychologických posudkov), čo súdne konanie predĺži o mesiace.
Otázky a problémy často smerujú k tomu, aby sa dieťa dostalo do starostlivosti osoby, ktorá bude schopná zabezpečiť jeho potreby a zázemie. V praxi sa zvažujú rôzne formy: zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, striedavá starostlivosť alebo náhradná osobná starostlivosť (NOS) či pestúnska starostlivosť. Najväčší význam má vždy najlepší záujem dieťaťa, jeho stabilita, psychické a fyzické zdravie a kvalita vzťahov s rodičmi.
Praktické postupy pre získanie dieťaťa do opatery
1) Rozhodnite sa o forme starostlivosti. Ak sa rodičia nedohodnú, súd posúdi zmenu na základe skutočností, ktoré nastali od posledného rozhodnutia a na základe najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd môže nariadiť poškodenie styku s druhým rodičom len ak je to v prospech dieťaťa. Ak chcete získať dieťa do vašej osobnej starostlivosti, pripravte dôkazy o tom, že ste schopná poskytnúť stabilné a vhodné prostredie.
2) Získajte odbornú pomoc. Ak sú potrebné psychologické posudky alebo iné expertízy, súd ich môže vyžiadať. Zabezpečte si dôkazy o tom, ako dieťa žilo doteraz, ako vyzerá domáce prostredie a aké sú vaše podmienky na starostlivosť.
3) Vytvorte jasný záujem dieťaťa. Do návrhu na súd zahrňte, prečo je dieťa v aktuálnom prostredí v nevýhode a prečo je lepšie v prípade, že bude v starostlivosti vás alebo vašich blízkych. Ak dieťa samo chce zostať s jedným z rodičov, súd zohľadní aj jeho názor, najmä ak má dieťa vyjadriť názor podľa veku a príslušných pravidiel (od 9-12 rokov).
4) Podajte návrh na okresný súd. Návrh na zverenie dieťaťa do vašej starostlivosti sa podáva na súd v obvode bydliska dieťaťa. Do návrhu vpíšte všetky potrebné údaje: osobné údaje navrhovateľa, dieťaťa, dôvody návrhu a požadovaný druh starostlivosti (napr. výlučná osobná starostlivosť).
5) Zvažujte alternatívy a možnosti neodkladného opatrenia. V prípade nebezpečenstva alebo naliehavej potreby môže súd nariadiť dočasné opatrenie, ktoré dočasne upraví starostlivosť o dieťa a prípadne aj užívanie spoločného domu, kým nebude rozhodnuté vo veci samej. Uvádzajte konkrétne dôkazy o hrozbe alebo obmedzení styku.
Rôzne formy náhradnej starostlivosti a ich špecifiká
Náhradná osobná starostlivosť NOS: dieťa je zverené do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Predpoklady sú bez ohľadu na vek dieťaťa a na to, či ide o blízkeho príbuzného. Súd uprednostní NOS u príbuzného, aby sa zachovala rodinná väzba. Rodičia naďalej vykonávajú práva a povinnosti vo svojom rozsahu, pokiaľ ide o bežné veci a výživu dieťaťa. NOS zaniká po dosiahnutí plnoletnosti dieťaťa alebo iných zákonom stanovených dôvodov.
Pestúnska starostlivosť: pestún poskytuje starostlivosť deťom v rámci svojej domácnosti, pričom rodičia majú právo stýkať sa a dovolenie na kontakt s dieťaťom. Pestún dostáva príspevok na potreby dieťaťa podľa zákona. Rozsah práv a povinností pestúna a rodičov je upravený súdom.
Osvojenie (adopcia): trvalé riešenie, založené na rozhodnutí súdu, kde osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. Pred osvojením musí prebehnúť doba predosvojiteľskej starostlivosti a ďalšie predpoklady stanovené zákonom.
Často kladené situácie a čo robiť
Príklad 1: Mám dieťa bez súhlasu druhej strany, chceme výlučnú starostlivosť. Súd zohľadní najlepší záujem dieťaťa, stabilitu domáceho prostredia a históriu starostlivosti. V prípade dohôd uľahčíte proces a môžete dosiahnuť rýchlejšie ukončenie konania na prvom pojednávaní.
Príklad 2: Dieťa vycíti želanie bývať u vás; zber dôkazov a vyjadrenie dieťaťa môže významne ovplyvniť rozhodnutie súdu. Zhromažďujte dôkazy o zanedbávaní starostlivosti zo strany druhého rodiča a uveďte ich v návrhu.
Príklad 3: Dohoda s druhým rodičom o úprave a neskôr schválenie súdom je možná, avšak v prípade nesúhlasu súdu rozhodne podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. Vtedy súd vyberie vhodnú formu starostlivosti a stanoví výživné a styk.
Praktické rady na záver
- Vždy sa snažte o zmierlivé riešenie a dohody s druhým rodičom, pretože dohoda schválená súdom je rýchlejšia a menej zaťažujúca pre dieťa.
- Pripravte si dôkazy o tom, že vy a dieťa ste v stabilnom a bezpečnom prostredí a že existuje zmysluplný vzťah s druhým rodičom aj po rozchode.
- Ak je to možné, využite mediáciu alebo koordinátora súdu ako pomocník pri dosiahnutí dohody, nie ako náhradu za právne kroky.
- Pri podaní návrhu na súd uvádzajte všetky skutočnosti jasne a konkrétne, najmä čo sa týka prípustného dôvodu zverenia dieťaťa do vašej starostlivosti a aké sú navrhnuté podmienky výživného a styku.
Najdôležitejšie kritériá súdneho posúdenia
Súd posudzuje najlepší záujem dieťaťa, pričom zohľadňuje:
- citové väzby dieťaťa na rodičov
- stabilitu výchovného prostredia a podmienky na riadnu starostlivosť
- možnosť spolupráce oboch rodičov pri výchove
- ochranu zdravia a bezpečnosť dieťaťa
- názor dieťaťa podľa jeho veku a vývoja
V prípade zmeny pomerov po poslednom rozhodnutí súdu môže súd na návrh rodiča rozhodnúť o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a zverení dieťaťa do výlučnej alebo striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť môže byť nariadená spôsobom vyhovujúcim potrebám dieťaťa, ak sú rodičia spôsobilí a snažia sa spolupracovať, a ak to je v jeho záujme. K výške výživného súd vychádza zo skutočného potreby dieťaťa, životného štandardu a možností rodičov, pričom môže rozhodnúť aj bez výživného, ak to okolnosti dovoľujú.
tags: #dostat #dieta #do #opatery