„Beriem to ako formu istej terapie - celé si to ešte raz prejsť vo vlastnej hlave, utriediť si myšlienky,“ uviedla jedna zo žien po tom, ako sa nám zdôverila. „V čase, keď som bola na tom psychicky najhoršie, bolo pre mňa veľmi dôležité dočítať sa, že v tom nie som sama, a mať nejakú nádej,“ spomenula nám ďalšia respondentka. Vo verejnom priestore sa všeobecne oveľa častejšie hovorí o umelom prerušení tehotenstva, teda o interrupciách, ktorých počet za takmer tri dekády klesol na štvrtinu. Ženy, ktoré o dieťa prišli v dôsledku spontánneho potratu, môžu nezáujem o iné životné situácie vnímať citlivo.
Definície, faktory a diagnostika
„Za včasný sa považuje potrat do ukončenia 12. týždňa tehotnosti. Ide o väčšinu potratov,“ spresnila gynekologička. „Vo vyšších štádiách tehotnosti sa podľa slovenskej legislatívy považuje za potrat predčasne ukončená tehotnosť, keď plod neprejavuje známky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1 000 gramov a ide o tehotnosť kratšiu ako 28 týždňov.“ Posledná časť definície sa týkala 29-ročnej Terézie, ktorá si v rámci prvého a zatiaľ jediného tehotenstva prešla pôrodom a spontánnym potratom zároveň. „Psychická záťaž bola neskutočná, ale aj odhodlanie spraviť všetko pre to, aby som našu dcéru udržala čo najdlhšie pri živote.“
V druhom trimestri sa zistilo, že bude mať Terézia diagnózu nepriechodnosť pažeráka, čo sa neskôr aj potvrdilo. „V prvý deň 24. týždňa sa mi spustil pôrod. Naše dievčatko síce žilo, ale nie dlho.“ Pôrodná asistentka Lucia z praxe vedela, že spontánne potraty nie sú ničím nezvyčajným. „Ale že sa to stane práve mne? Na ten hrozný moment nikdy nezabudnem.“
„Podanie účinnej látky Mizoprostol sa oficiálne zaradilo medzi možnosti starostlivosti o pacientky zažívajúce včasný spontánny potrat až v roku 2022, keď vtedajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský podpísal tento štandardný postup.“
Rôzne príbehy respondentiek ukazujú, že akékoľvek emócie počas potratu sú normálne. Psychologička Lucia Záhorcová zdôrazňuje, že dôležité je byť k sebe láskavý a trpezlivý, pretože proces zotavenia môže byť dlhý a vyžaduje si čas a aktívnu prácu. „Potláčanie alebo ignorovanie emócií môže viesť k tomu, že nás dobehnú neskôr v škaredšej podobe.“
Skúsenosti so službami zdravotníctva a osobné príbehy
„Revíziu maternice som absolvovala v súkromnom zariadení. Starostlivosť výborná, len keby nemali na stenách plagáty s fotkou nožičky plodu,“ spomenula 29-ročná Sára. Viaceré ženy spomenuli aj negatívne skúsenosti so zdravotným personálom, ktoré však nemusia byť pravidlom. „Najhoršie bolo, že som musela prejsť cez chaos emócií a zároveň pokračovať v pracovnom režime.“
Psychologička tiež uvádza dva typy smútiacich ľudí: intuitívnych a inštrumentálnych. Intuitívni smútiaci sa vyjadrujú emóciami navonok, zatiaľ čo inštrumentálni potrebujú činnosti a praktické aktivity na spracovanie zármutku. Pre Denisu bolo najdôležitejšie nájsť cestu, ako prežívať stratu s partnerom a ako sa navzájom podržiť.
Gabika opisuje dva spontánne potraty, ktoré prežila, a opisuje, aké ťažké bolo pre ňu aj pre jej blízkych prežívať stratu. „Najťažšie bolo slúžiť bez toho, aby som vyzerala naokolo slzu, a nájsť odvahu zdieľať svoj príbeh.“ Jej manžel a rodina boli významnou oporou, a aj napriek bolesti veria, že raz sa to podarí a že budú mať ďalšie dieťa. „Veľkou oporou bol pre Gabiku aj manžel. Spoločná strata a bolesť ho veľmi ranili, aj keď o tom spolu veľmi málo hovorili.“
Veronika z Bratislavy prežila rizikové tehotenstvo spojené s rizikom predčasného pôrodu. „Ich synček bol po narodení v inkubátore a neskôr zomrel po 11 dňoch.“ Veronika zdôrazňuje, že smútok treba prežiť naplno a že pohreb či rozlúčka pomáha uzavrieť kapitolu a otvoriť sa pre novú nádej. „Diera v srdci nám ostane stále. Slzy a smútok sa objavia zakaždým, keď intenzívne myslím na synčekov príbeh.“
Katarína, ktorá má skúsenosti zo špeciálnej pedagogiky, prežila dve skúsené straty počas deviateho a dvanásteho týždňa tehotenstva. „Obom bábätkám sme dali mená a dodnes sa pri večernej modlitbe s deťmi modlíme.“
Emócie a cesta uzdravovania
Podľa Zuzany Strakovej z poradní Alexis bývajú ženy po potrate často vystavené pocitom viny, hanby a izolácie. „Niekedy je ťažké tešiť sa z tehotenstva iných žien a je potrebné hľadať skupiny vzájomnej podpory.“
Práca so stratou nie je len fyzická, ale najmä psychická. Mnohé ženy prihodlivo opisujú, že sa učia počúvať svoje telo a svoje emócie a že trpezlivosť je kľúčom k uzdraveniu. „Postabortívny syndróm je posttraumatická porucha po potrate, ktorá vás núti celý proces neustále prežívať a vracať sa k nemu.“
Podpora partnerov a rodiny
Veronika odporúča mapovať si svoje potreby ako páru a otvorene komunikovať s partnerom. „Čo potrebujem práve teraz? Ako sa teraz cítim? Čo by mi mohlo pomôcť?“ Väčšina partnerov zažíva podobnú škálu emócií ako ženy, no fyzické puto s dieťaťom je často jedinečné pre matku a potrebuje čas na zotavenie.
„Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Ahojte krásne ženy. Čítala som veľmi veľa podrobných príbehov a mám potrebu sa vypísať aj ja. Asi to bude trosku dlhší príspevok,“ píše autorka a potom zdieľa svoj príbeh o dvoch potratoch aj o túžbe po dieťati a skúsenostiach s IVF.
Liečebné možnosti a postupy
Podanie Mizoprostolu bolo oficiálne zaradené do možností starostlivosti o pacientky zažívajúce včasný potrat až v roku 2022. Chirurgická kyretáž patrí medzi tradičné postupy a trvá približne 15 minút v celkovej anestézii cez vaginálny prístup.
Po spontánnom potrate je dôležité dodržiavať kontrolné vyšetrenia a vyhľadať odbornú pomoc v prípade potreby. Problémy s krvácaním, infekciou či psychickou záťažou vyžadujú lekársku aj psychologickú podporu. V každom prípade sa treba dohodnúť na ďalšom postupe s lekárom a nezaobchádzať so stratou ako s tabu
tags: #sprochova #potrat #prehovorila