Ani vaše dieťa nechce spať? Zaspávať v presne stanovenom čase a zobúdzať sa bez námietok - to by si u dieťaťa prial každý rodič. Takéto návyky nemusia byť len nesplnenou predstavou.
Spánková regresia je obdobie, keď sa aj dovtedy dobre spiace dieťa začne často budiť alebo úplne odmieta spánok. S malým bábätkom najprv bojujete proti štvormesačnej spánkovej regresii. Neskôr môže prísť 8, 9 a 10-mesačná a ďalšia, keď oslavujete s vaším drobcom jeden rôčik. V 18-tich mesiacoch vie tiež potrápiť pokojný spánok, a akoby toho nebolo málo, posledná spánková regresia sa objavuje v dvoch rokoch.
Vaše bábätko rastie a postupne mu stačí menej spánku. Každé dieťa je iné, no mnoho dvojročných potrebuje za 24 hodín v priemere cca 12 hodín spánku, ktorý sa teraz väčšinou deje v noci. Váš drobec v tomto veku možno vzdoruje, keď má ísť do postele, zaspí neskoro alebo vstane príliš zavčasu.
Dvojročná regresia sa môže objaviť v dvoch rokoch, alebo aj niekoľko mesiacov potom. Ako máte veľmi dobre spinkajúce dieťa a zrazu sa u vás objavia príznaky regresie, nezúfajte, citlivo to zvládnete.
Možné príčiny spánkovej regresie v dvoch rokoch
Počas letných mesiacov môže ovplyvniť jeho vnútorné hodiny neskoršie stmievanie sa. Jednoducho nevie zaspinkať, lebo je v jeho detskej izbe príliš veľa svetla. Zatemňovacie závesy a totálna tma na zaspatie robí divy.
Separačná úzkosť vrcholí okolo 18-tich mesiacov. Môže sa objaviť a zase zmiznúť, až do obdobia 5-6 rokov. V dvoch rokoch separačná úzkosť pramení zo skutočného strachu. Vaše dvojročné dieťatko sa bojí toho, že ostane samotné alebo s ľuďmi, ktorých nepozná. Táto úzkosť sa môže objaviť aj preto, že si jednoducho nechce nechať ujsť zábavu. Vie, že keď odídete, nezmiznete, a že nie ste ďaleko. Ale myslí si, že si užívate zábavu bez neho. A samozrejme nechce, aby ste ho vynechali! Ak sa táto separačná úzkosť objaví akonáhle prejdete cez dvere jeho detskej izby pred spaním (počas dňa alebo noci), môže to narušiť jeho spánok.
Nakoniec musíte zostať pri vašom dvojročnom drobcovi v čase šlofíkov alebo večerného spánku až kým nezaspí. Samozrejme je dôležité dieťatko ubezpečiť, že je všetko v poriadku, že všetci ideme spinkať, že ste nablízku ak vás potrebuje.
Okolo dvoch rokov niektoré batoľatá začnú náhle odmietať poobedňajší šlofík. Môže sa stať, že uložíte vášho “veľkáča” do postieľky a celú hodinu sa zabáva, hrá sa, spieva si, rozpráva alebo kričí. Podobne ako pri separačnej úzkosti, náhle odmietanie šlofíkov sa deje preto, lebo váš drobec nechce nič zmeškať. Čoraz viac si začína uvedomovať, čo chce. Takže ak si nechce ľahnúť, aby si oddýchol, začne vám to dávať patrične najavo. Odmietanie poobedňajšieho spánku môžeme vnímať ako regresiu, pretože veľa detičiek sa nechce vzdať šlofíka až do 3-4 rokov. Najlepším riešením je pokračovať v zaužívanom režime a šlofík ešte nerušiť. Veľmi malé percento detí v tomto veku prestane úplne cez deň spať.
Sťahovanie sa do veľkáčskej postele: hoci viac detí prechádza touto zmenou okolo troch rokov, niektorí rodičia urobia tento veľký krok v dvoch rokoch. Pre vášho drobca môže byť ťažšie spinkať počas noci a cez deň nerušene, pretože nová posteľ je pre neho neznáma. Dokonca sa môže stať, že začne využívať výhody postele a slobodu, ktorú mu ponúka. A to aj napriek tomu, že mu budete opakovať stále dookola, aby v nej ostal. Keď sa rozhodnete pre zmenu detskej postieľky dbajte na to, aby bola detská izba zariadená dôkladne a hlavne bezpečne. U väčšiny detí je ale na tento krok príliš skoro. Ak nie hneď, tak postupne začnú pri zaspávaní alebo v noci nekontrolovateľne vyliezať z postele. To má za následok podporu odmietania spánkov a veľmi dlhé zaspávanie.
Učenie na nočník - veľa rodičov začína učiť svoje detičky na nočník okolo dvoch rokov. Ak je váš drobec práve uprostred tohto výcviku, môžete ho nájsť ako sa budí zo spánku a potrebuje použiť nočník. Dokonca aj tí, ktorí ešte nezačali nočníkový tréning, si začínajú čoraz viac uvedomovať svoje telesné funkcie. Pre batoľatá v tomto veku nie je neobvyklé, že sa zobudia skoro ráno kvôli plnému močovému mechúru alebo že sa musia vycikať. Od dvoch rokov si väčšina detí oveľa viac uvedomuje nepríjemný pocit, ktorý spôsobuje mokrá alebo plná plienka.
Nový súrodenec - okolo dvoch rokov možno pripravujete vášho drobca aj na nový prírastok do rodiny - bračeka alebo sestričku. Pre batoľatá je to obrovská zmena, ktorá im môže spôsobiť úzkosť. S ďalším členom rodiny príde zrejme aj nový režim - pravdepodobne sa úzkosti nevyhnete ani vy, čo znamená, že si nikto z vás neužije veľa spánku.
Možno začína mať v noci strach - v tomto veku začína mať váš drobec aj väčšiu predstavivosť. Vďaka nej môže ísť o zábavu, ale aj problém, a to najmä v noci. Veľa detí v tomto veku sa začína v noci báť. Spúšťačom je tma a všetko s tým súvisiace - strašidelné tiene, príšery ukryté pod posteľou… Deti si oveľa viac uvedomujú svet a veci, ktoré im môžu ublížiť. Tento nový strach môže viesť k nočným morám, niekedy dokonca k nočným hrôzam.
Dávajte pozor na to, čo cez deň hovoríte dieťatku. Častokrát veci nedomyslíme. Nedávno mi jedna moja skvelá klienta vystrašená písala, že malinká jej pri zaspávaní vystrašene hovorí o nejakom ujovi, keď od nej odchádza. Spoločne sme potom prišli na to, že jej vonku ak od nej ďalej odbehla vždy povedala, aby sa vrátila, lebo ju odnesie zlý ujo. Niekedy malé drobnosti na ktoré deti upozorňujeme môžu prerásť do strachu pri zaspávaní a spánku. Nestrašte deti tmou v štýle, „Tam nechoď, je tam tma“.
Praktické rady pre rodičov
Tak ako pri každej regresii, najlepšie urobíte, keď budete dôslední a budete si neustále pripomínať, že nič netrvá večne. Nedovoľte, aby si váš drobec vytvoril zlé návyky, zatiaľ čo sa budete chcieť dostať cez dvojročnú spánkovú regresiu. Ak si už predsa len neviete dať rady a ste zúfalí, pokojne sa mi ozvite.
Základom je tento spánok ponúkať stále a naďalej. Ak aj vaše dieťa nezaspí, doprajte mu každý deň kľudovú aktivitu v prítmí. Dajte pozor na to, aby sa nestávalo to, že vám dieťatko zaspí o 15-16 hodine na hodinu a pod. to by totiž okrem iného spôsobilo večierku po 22 hodine a dostalo by vás to do začarovaného kruhu posunutého režimu.
Toto je obdobie, kedy sa vaše dieťatko môže tváriť, že už postieľku nechce. Môže z nej vyliezať. Spací vak je jednou z veľkých pomôcok, ktorá pomáha deťom v postieľke zostať. Veľmi odporúčam, aby ste vyčkali a postieľku naďalej ponúkali a nerušili.
Podporte spánok dieťatka v postieľke, ak aj plače a bojkotuje ju, vyberte ho, pohrajte sa a vráťte sa tam opäť spinkať. Ak je to potrebné, zostaňte jeden dva večery pri dieťatku, aby zaspalo. Základom je, nepýtať sa dieťatka, či chce ísť spať, ale OZNAMOVAŤ TO. To platí aj pri mnohých ďalších úkonoch cez deň.
Úzkosť a separačná úzkosť v tomto veku sú prirodzené. Deti si omnoho viac uvedomujú svoj strach, to, že im niekto môže ublížiť alebo že niečo je nebezpečné. Samozrejme, to sa prejaví pri zaspávaní. Ak si vaše dieťa zrazu začne vyžadovať vašu prítomnosť pri zaspávaní, je v poriadku mu ju poskytnúť. Z dôvodu úzkosti alebo separačnej úzkosti je možné, že sa vaše dieťatko môže nejaký čas v noci častejšie budiť. Súčasťou budenia môže byť dlhé nočné bdenie, prípadne dlhé nočné bdenia.
Myslite na to, čo je potreba a čo je chcenie. Skráťte denný spánok, častokrát v tomto veku majú deti príliš dlhý denný spánok, to narušuje homeostázu a teda homeostatický tlak - spánkový dlh. Je potrebné sa ubezpečiť, že zhoršený spánok dieťaťa nie je zapríčinený nevhodným režimom.
V 2 rokoch deti potrebujú 1-1,5 hodiny denného spánku. Výnimočne aj 2 hodiny denného spánku, ak tento dlhý obedný spánok nespôsobuje dlhé nočné bdenie, neskorú večierku, protesty pri zaspávaní alebo časté nočné budenia. Smerom k 3 rokom odporúčam 1,5 hodiny spánku a okolo 3 rokov 30-45-60 min spánku cez deň. Niektoré trojročné začnú obedný spánok odmietať a v tomto veku je to v poriadku.
Hoci sa dieťa bráni, možno ešte poludňajší spánok potrebuje. Čo si všímať? Ak vaša ratolesť býva napoludnie už unavená a zaspáva ľahko, je zrejmé, že spánok počas dňa potrebuje. Niekedy však dieťaťu stačí len pokojnejšia aktivita, trochu spomaliť, prezerať si knižku, počúvať rozprávku.
Iné deti sa vyslovene spánku bránia. Často to robia aj tie, ktoré v skutočnosti spánok naďalej potrebujú, ale už sú tak unavené, že sa nevedia “uložiť”. V takom prípade skúste dieťa dávať spať skôr. Deti, ktoré potrebujú spať, no z rôznych dôvodov cez obed nespia, mávajú často popoludní krízy - buď stúpa ich agresivita, plačlivosť alebo ledva stoja na nohách. Nezriedka majú potom problém zaspať aj večer na nočný spánok.
Že dieťa potrebuje ešte cez deň spať, si môžete všimnúť aj u detí, ktoré bežne nespia, ale “zalomia” aj pri krátkej jazde autom. Unavené sú spravidla aj deti, ktoré posedávajú, polihujú, často žmurkajú, sťažujú sa na bolesti hlavy či rôznych častí tela. Samozrejme, tieto prejavy môžu byť spôsobené aj inými príčinami.
Pri týchto deťoch je vhodné skrátka trvať na tom, že cez obed pôjdu spať. Ak môžete, ľahnite si spolu s nimi, prečítajte pred spaním knižku a tvárte sa, že spíte aj vy. Zvyčajne sú veľmi dobrými “uspávačmi” oteckovia, ktorí často zaspia skôr, ako potomok.
Ak dieťa, ktoré protestuje, nakoniec aj tak napoludnie zaspí a spí aspoň hodinu, zrejme ešte nie je pripravené vzdať sa poludňajšieho spánku.
Ako používať Ferberovu metódu na tréning spánku | Sprievodca pre rodičov | Rodičia
Pomáha pravidelnosť. Ak vaše dieťa nechce cez obed spať, skúste namiesto spánku zaviesť “čas oddychu”, kedy sa bude venovať pokojnejším aktivitám, omaľovánkám, kresleniu, počúvaniu rozprávok či prezeraniu knižky. Snažte sa o pravidelnosť v rovnakom čase. V prechodnom období dieťa ešte niektoré dni zaspí, iné nie.
Rovnako tak sa snažte dieťa ukladať na večerný spánok pravidelne. Ak je dieťa príliš unavené, zaveďte večerný spánok skôr. Atmosféru prípravy na spánok umocní vypnutie obrazoviek, prečítanie obľúbenej knižky, rozhovor o prežitom dni, o plánoch či snoch dieťaťa či o jeho obľúbených témach.
Kvalitný a dostatočný spánok je pre nás kľúčový aj v neskoršom veku. Počas neho si mozog robí “upratovanie”, zbavuje sa nežiaducich látok a triedi v pamäti dôležité a nedôležité informácie a zážitky.
Pre predškolákov potrebujú 10 - 13 hodín. Podľa Americkej akadémie pediatrov potrebujú deti v predškolskom veku 10 - 13 hodín spánku. Školáci do 12 rokov potrebujú spať 9 - 12 hodín.
S večernými aktivitami začínajte v dostatočnom predstihu. Deti neraz pred spaním plačú alebo sa inak priečia. Tak aby nešli spať príliš neskoro, s rutinou začínajte skôr. Samozrejme, s pribúdajúcim vekom sa mení aj rutina. Ako bude rutina vyzerať, záleží na vás a vašom drobcovi. Platí však niekoľko zásad, ktoré by ste mali dodržiavať.
Vytvorte rutinu: Dôležité je vytvoriť rutinu, ktorá dieťaťu pomôže rozpoznať, že je čas na spánok. Naplánujte si rovnaký čas na uspávanie, aby si dieťa zvyklo na konkrétny čas spánku. Súčasťou spánkovej rutiny je kúpanie, umývanie zúbkov či prezliekanie sa do pyžama. Alebo nechajte dieťatko, aby vám porozprávalo o zážitkoch zo škôlky či školy.
Pokojná atmosféra: Pokojná atmosféra je kľúčová pre kvalitný spánok. Môžete skúsiť jemnú nočnú lampu alebo uspávacie melódie. Zabezpečte, aby boli tieto činnosti pokojné a uvoľnené.
Vyhnite sa stimulujúcim aktivitám: Tieto aktivity môžu dieťa prebudiť a spôsobiť problémy so zaspávaním. Americká asociácia pediatrov rodičom odporúča, aby obmedzili prístup k obrazovkám. V ideálnom prípade by ste ich mali vypnúť hodinu predtým, ako pôjde dieťa do postele. Ak tak neurobíte, kvalita života u detí sa môže zhoršiť. Z výskumu, ktorého sa zúčastnilo vyše 6000 detí s priemerným vekom 12 rokov, vyšli znepokojivé zistenia. Ak deti používali akúkoľvek elektroniku krátko pred spaním, bolo oveľa pravdepodobnejšie, že sa zobudia neskoro. Majte teda na pamäti, že deti by nemali mať v dosahu žiadne zariadenia s obrazovkami.
Upokojujúce dotyky: Masáže a jemné dotyky môžu mať na dieťa upokojujúci účinok. Jemný dotyk dokáže dieťa uvoľniť a zároveň posilní váš vzťah.
Optimálna teplota v miestnosti: Príliš horúca alebo príliš studená miestnosť môže narušiť spánok dieťaťa. Aby sa drobcovi lepšie spalo, v izbe musí byť primeraná teplota. Čiže nie horúco ani veľmi chladno.
Strava: Niektoré potraviny môžu ovplyvniť kvalitu spánku. Mliečne výrobky alebo banány môžu byť dobrým výberom, pretože obsahujú látky, ktoré podporujú spánok. Okrem vhodného načasovania si ustrážte aj to, čo deti jedia. Vyhýbajte sa pokrmom a nápojom, ktoré obsahujú kofeín. Látka zvyšuje krvný tlak, zaháňa únavu a všeobecne narúša zdravý spánok. Detská neurologička Stephanie Jackson na upokojenie a zrelaxovanie odporúča teplé mlieko.
Postupné zmeny: Ak sa rozhodnete upraviť spánkový režim dieťaťa, robte to postupne.
Buďte trpezliví a podporujte ho: Podporte ho láskavo a buďte trpezliví.
Zatemnenie izby: Počas letných mesiacov môže ovplyvniť jeho vnútorné hodiny neskoršie stmievanie sa. Jednoducho nevie zaspinkať, lebo je v jeho detskej izbe príliš veľa svetla. Zatemňovacie závesy a totálna tma na zaspatie robí divy.
Zvážte spoločné spanie: Ak vám bábätko navzdory všetkej snahe stále nechce spať, zostáva posledná otázka: Už ste vyskúšali spoločné spanie v jednej posteli či aspoň v jednej spálni? Možno i tu budete musieť prehodnotiť svoj pohľad na vec. Malé deti sú totiž zvyčajne len veľmi nerady separované od rodičov. Drvivá väčšina bábätiek či batoliat nie je spokojná v oddelených izbičkách. Ak vám to nie je vyslovene proti srsti, stojí za to, vyskúšate aj túto variantu. Je dosť nešťastné, že sa na ňu západná kultúra pozerá prevažne s nechuťou a prevláda trend separovať malé deti čo najskôr do ich vlastných postieľok a oddelených izieb. V tradičných kmeňových kultúrach, ale aj vo vyspelých ázijských kultúrach, napríklad v Japonsku, je spoločné spanie s deťmi dodnes bežné. Len v technologicky pokročilých a citovo v mnohom narušených spoločnostiach severnej Ameriky a Európy sa spoločné spanie nahradilo kolískami a postieľkami v oddelených izbách. V skutočnosti možno práve to je dôvod, prečo sa tunajšie deti pred spánkom tak hnevajú.
Vytvorte bezpečné prostredie: Keď sa rozhodnete pre zmenu detskej postieľky dbajte na to, aby bola detská izba zariadená dôkladne a hlavne bezpečne.
Nepodceňujte emocionálne potreby: Dieťa vám rozumie, len vy ho podceňujete. Povedzte mu, že ste unavená, nevládzeš, chcete sa chvíľu venovať ockovi a pod. Keď si zameraná na to, že ti nerozumie, tak budeš vidieť iba všetko čomu nerozumie, ale nevšimneš si čomu rozumie, pretože to vôbec neočakávaš. Dieťa rozumie, keď si pre neho /pre ňu čitateľná, teda nerobíte tak, ako by sa nič nedialo, ale na rovinu poviete, ako sa cítite, a dokonca aj ak ste nervózna, dieťa vidí a cíti, že hovoríte pravdu, že slová sa neodlišujú od toho, čo prežívate, môže sa upokojiť, nič sa nedeje, mama je unavená a umožním jej oddych a pokojne zaspí za pár minút.
Poraďte sa s dieťaťom: Treba sa dieťaťa spýtať, čo potrebuje, hoci nevie rozprávať ono vám iným spôsobom vyjadrí, čo potrebuje. Ako by to mohlo vyzerať: vieš -doplň meno dieťaťa, potrebovala by som vedieť, čo by ti pomohlo, aby si lepšie spal / spala, je ti teplo / je ti zima, nie si ešte unavený/á, alebo si hladný/á, chceš k spaniu zavinutie / voľný pohyb/ mojkáčika/ cumlík, moju ruku držať, kým zaspíš…..
Buďte si nablízku: Dieťa možno na to, aby zaspalo, potrebuje fyzickú blízkosť niekoho z rodičov. Do konca tretieho roka ide o prirodzenú potrebu - ľudské mláďatá sa potrebujú nosiť a blízkosť rodičov z hľadiska svojich vývojových potrieb jednoducho vyžadujú.
Odstráňte rušivé vplyvy: Či sa nám to páči, alebo nie, dieťa možno ešte vôbec nie je ospanlivé. Alebo je okolo neho príliš veľa podnetov, ktoré ho rušia. V širšom zmysle ide o to odstrániť z blízkosti dieťaťa nadbytočný stres, napríklad vypnúť televíziu, ubrať na množstve podnetov, chodiť viac do prírody.
Majte sa s partnerom radi: Pre spánok detí je dôležité zlepšiť vzťah rodičov, to je úplne zásadné. Nepohoda medzi matkou a otcom pôsobí na dieťa veľmi znepokojujúcim vplyvom.
Doprajte dieťaťu uvoľnenie pred spánkom: Niekedy sa deti pred zaspatím potrebujú zbaviť vlastných silných emócií, čo u najmenších detí prebieha vyplakaním sa (pomôcť im v tom môžete pomocou takzvaného asistovaného vyplakania, v ktorom im vytvoríte bezpečný priestor, aby mohli plakať) a u tých väčších vyhovorením sa, respektíve maznaním sa, pritúlením sa. K najčastejším mýtom spojeným s detským spánkom patrí, že fňukanie a nespokojnosť dieťaťa plynú výlučne z únavy a potreby spánku. V skutočnosti ale nenaladenosť a plačlivosť možno znamenajú, že sa dieťa potrebuje zo všetkého najviac emočne uvoľniť, a nie ísť spať. Nespokojné bábätká či batoľatá aj môžu byť ospalé, ale ak sú predráždené a nervózne, tak nezaspia. Rovnakú situáciu poznáme konieckoncov aj my dospelí. Nespokojnosť sa u malých detí prejavuje zvlášť ku koncu dňa, keď sú už vyčerpané a dávajú emóciám nekontrolovaný priechod.
Neignorujte detský plač: Niektorí rodičia v noci svoje plačúce dieťa ignorujú a ospravedlňujú si to sami pred sebou tak, že sa predsa potrebujú vyspať, aby mohli cez deň fungovať. Lenže akékoľvek množstvo dobrej rodičovskej starostlivosti cez deň nemôže vyvážiť stratu dôvery alebo strach, frustráciu a pocit bezmocnosti, ktoré dieťatko pociťuje, keď v noci - alebo kedykoľvek to potrebuje - nikto nereaguje na jeho plač. Preto malé dieťa nenechávajte plakať bez vašej emočnej účasti alebo o samote.
Rešpektujte individuálne potreby spánku: Každé dieťa má iný spánkový režim, ktorý sa pribúdajúcimi mesiacmi aj rokmi mení. Niektoré deti potrebujú viac spánku, iné menej. Neporovnávajte svoje dieťa s ostatnými.
Buďte dôslední: Nedovoľte, aby si váš drobec vytvoril zlé návyky, zatiaľ čo sa budete chcieť dostať cez dvojročnú spánkovú regresiu. Ak si už predsa len neviete dať rady a ste zúfalí, pokojne sa obráťte na odborníka.
tags: #dvojrocne #dieta #nechce #cez #den #spat