Rodina je v našich kultúrnych podmienkach najdôležitejšou hodnotou, je miestom odovzdávania základných životných skúseností, ekonomického bohatstva, kultúrneho, sociálneho i duchovného cítenia. Rodičovstvo ako jedna z najdôležitejších sociálnych funkcií človeka má v našej spoločnosti stále väčší význam. Rodič svojím pôsobením na vlastné dieťa rozhoduje o osobnosti dieťaťa - budúceho človeka. Rodina má nenahraditeľné miesto v sociálnom systéme a podľa kvality fungovania jej vzťahov možno identifikovať jej vplyv na človeka, ktorý v nej vyrástol, bol ňou formovaný.
Súčasťou pôsobenia školy je i výchova k manželstvu a rodičovstvu a teda aj k rodine. VMR patrí k neodmysliteľným výchovným cieľom vo výchovno - vzdelávacom procese. V tejto oblasti sa budeme snažiť vytvárať u detí perspektívu, ktorá by mala vyplývať z predstavy mladého človeka o jeho budúcej rodine. Žiakov treba postupne pripravovať na to, že raz sa stanú manželmi a rodičmi.
Výchova k manželstvu a rodičovstvu v školskom roku
V tomto školskom roku bude výchova k manželstvu a rodičovstvu zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s etickými normami. Žiaci ZŠ by mali pochopiť a prijať fakt, že sexuálny život je len pozitívnou hodnotou, keď je výrazom citového a osobnostného vzťahu. Predčasný sexuálny život prináša negatívne javy, riziká, ktoré hlboko zasahujú do fyzického aj psychického rozvoja a zdravia mladého človeka.
Cieľom je naučiť žiakov zodpovednému prístupu k sexuálnemu životu a pochopiť, že najúčinnejšou ochranou šírenia AIDS je oddialenie sexuálneho života do nadviazania trvalého partnerského vzťahu. Treba pomáhať mládeži uvedomiť si, že nechránený pohlavný styk prináša väčšie riziko ohrozenia zdravia a života.
Obsah výchovy a vzdelávania
V rámci výchovy k manželstvu a rodičovstvu sa budeme zameriavať na:
- Masovokomunikačné prostriedky /televízia, rozhlas, film/ - hlavne na správny výber programov.
- Učenie žiakov povedať NIE pri ponuke drogy, alebo pri nevhodných dotykoch.
- Naučiť žiakov vedieť sa účinne brániť a vedieť, kde je možné hľadať pomoc (Priama linka dôvery na škole, detská linka dôvery a pod.).
Témy pre základné a stredné školy:
- Vzťahy, pravidlá a autorita v rodine.
- Význam plánovaného rodičovstva.
- Pohlavné prenosné choroby, AIDS.
- Homosexuálne vzťahy.
- Nebezpečenstvo sexuálneho zneužívania detí, nácvik bezpečného správania v rizikových situáciách.
- Fajčenie, alkohol a ďalšie drogy (napr. odmietnutie alkoholického nápoja a iných drog).
- Oplodnenie, priebeh gravidity, vývin plodu, pôrod, starostlivosť o gravidnú ženu, úcta a ohľaduplnosť k nej, starostlivosť o novorodenca, prirodzená výživa dieťaťa, plánované rodičovstvo.
- Láska - sex = zodpovednosť, nebezpečenstvo, význam vernosti ako prevencie AIDS a pohlavných chorôb.
- Strata zábran, predčasné sexuálne aktivity a ich negatívne dôsledky (neželané tehotenstvo - jeho riešenie, drogovo závislý jedinec - novorodenec), zdravotné riziká.
- Práva dieťaťa.
Spolupráca s rodičmi
Spolupráca s rodičmi musí byť založená na zásade dobrovoľnosti a citlivom prístupe. Učiteľ nemá rodičom vnucovať svoje názory a rady. Z učebných osnov vyplýva povinnosť školy oboznámiť rodičov s cieľmi a úlohami VMR na škole.
- Porozprávať s matkami o potrebe otvoreného rozhovoru s dcérami o hygiene počas menštruácie, o používaní hygienických potrieb.
- Vysvetľovať rodičom, že fajčenie a alkohol sú drogy vyvolávajúce závislosť a nie sú normálnou súčasťou života.
Realizácia úloh výchovy k manželstvu a rodičovstvu
Realizácia úloh výchovy k manželstvu a rodičovstvu bude vychádzať podľa učebných osnov I. a II. stupňa základnej školy.
- Zdravotné a sociálne riziká zneužívania drog - beseda.
- Zodpovedný prístup k sexualite. Predčasný sexuálny život a jeho dôsledky. Pohlavné choroby.
- Problémy dospievania. Vzťahy dospievajúcich a dospelých, rodičov a detí.
- Kultivované dospievanie - psychické a fyzické zmeny.
- Prejavy týrania a zneužívania detí. Nebezpečenstvo detskej pornografie a sexuálneho zneužívania detí.
- Práca s publikáciou Keď dospievam a záverečný kvíz.
- Realizácia školského programu o dospievaní Čas premien (firma Johnson & Johnson).
- Beseda na tému násilie a šikanovanie.
- Projekt Moja rodina a ja v rámci občianskej výchovy.
- História mojej rodiny.
- Uplatňovanie sociálnych zručností v rámci rodiny. Byť empatickým, otvorene a citlivo komunikovať, byť asertívnym.
- Maľujem svoju rodinu, rozprávanie o vzťahoch v rodine, vzájomnej pomoci členov rodiny.
Naplnenie plánovaných a čiastkových aktivít sa deje aj v rámci nasledovných vyučovacích predmetov:
- OBČIANSKA VÝCHOVA - Rodina, zvyky, tradície, funkcie rodiny. Dospievanie - vzťah s rodičmi, kamarátstvo, priateľstvo, láska. Nebezpečenstvo predčasného sexuálneho života, Zákon o rodine, práva a povinnosti, zodpovednosť. Sociálna politika štátu, starostlivosť o rodinu. Drogy ničia mňa, moje telo a moju rodinu.
4 štýly rodičovstva a ich vplyv na vás
Rodičovské práva a povinnosti
V praxi právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ označuje opatrovnícke práva, ktoré znamenajú povinnosť a právo rodiča starať sa o svoje maloleté dieťa. Rodičovská starostlivosť zahŕňa právo starať sa o osobu dieťaťa, právo spravovať majetok dieťaťa a právo rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Rodič má vo vzťahu k maloleщему dieťaťu rozhodovaciu právomoc, t. j. právo rozhodovať o veciach, ktoré sa týkajú každodenného života dieťaťa (bežná starostlivosť). Okrem rozhodovacej právomoci má rodič s právom starostlivosti o maloleté dieťa aj právo na jeho zastupovanie. Obaja rodičia majú právo styku, čo znamená povinnosť a právo oboch rodičov osobne komunikovať s dieťaťom.
Rodičovské práva a povinnosti vznikajú na základe zákona, keď sa rodičia zosobášia. Ak rodičia nie sú spolu zosobášení, rodičovské práva a povinnosti má rodič, ktorý dieťa uzná. Ak obidvaja rodičia dieťa uznajú, obidvaja majú a vykonávajú rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu, ako keby boli zosobášení. Rodičovské práva a povinnosti musia vykonávať rodičia na základe spoločnej dohody, pričom zohľadňujú schopnosti, prirodzené záujmy a ambície dieťaťa.
V prípade, že ani jeden z rodičov maloletého dieťaťa nemá právo na zastupovanie alebo ak nemožno zistiť pôvod dieťaťa, je tomuto dieťaťu ustanovený poručník. Zákonným poručníkom môže byť dospelá fyzická alebo právnická osoba s plnou aktívnou právnou spôsobilosťou. Ak rodičia nemôžu alebo nechcú vykonávať starostlivosť o dieťa, môžu súhlasiť s jeho osvojením. Súhlas rodiča s osvojením nadobudne platnosť až po uplynutí 8 týždňov od narodenia dieťaťa.
V prípade sporov týkajúcich sa starostlivosti rozhodujú okresné súdy. V návrhu sa musí uviesť názov súdu, totožnosť navrhovateľa, osoby, ktorej sa prípad týka, a ich detí, ako aj jasne vyjadrený nárok navrhovateľa. V návrhu musí byť uvedený aj skutkový stav veci a navrhovateľ musí uviesť a poskytnúť dôkazy, ktoré má k dispozícii.
Pri rozhodovaní o styku s dieťaťom súd v súdnom konaní koná aj ako zmierovací orgán a usiluje sa o dohodu medzi rodičmi o styku s dieťaťom. Súd vypočúva dotknuté strany čo najskôr a upriamuje pozornosť na možnosť využitia pomoci rodinného poradcu, najmä s cieľom dosiahnuť spoločnú pozíciu, pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa a zodpovednosť zaň.
Náhradná rodinná starostlivosť
Spoločenské zmeny prinášajú so sebou okrem iného aj zmeny v rodinách, zmeny v plánovaní rodiny a rodičovstva. Mladí ľudia uzatvárajú manželstvá v neskoršom veku, je moderné žiť len tak v partnerských vzťahoch, prípadne osamote. Plánovanie rodiny je podmienené ekonomickým zabezpečením, určitými štandardami, primeraným bývaním a samozrejme aj istou zodpovednosťou. Zvyšuje sa počet manželov, ktorí nemôžu splodiť svoje vlastné dieťa a tak sú odkázaní na iné alternatívne riešenia, ktorými sú pestúnska starostlivosť a osvojenie.
Pestúnska starostlivosť nemá v zákone presne vymedzený vekový rozdiel medzi dieťaťom a pestúnom, nakoľko pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi, či príbuznými. Pestúnska starostlivosť je považovaná za tzv. „prechodnú stanicu“, kým si biologickí rodičia neupravia svoje bytové a sociálne pomery. Z praxe však vyplýva fakt, že návrat dieťaťa do jeho biologickej rodiny je nízky.
V prípade osvojenia vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Osvojenie je považované za trvalé riešenie na celý život, preto aj zákon č. 305/2005 § 99 ods. 1 hovorí: ,,Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel.“
Určený ÚPSVR musí preto pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti rozhodovať v záujme dieťaťa, pričom sa stretáva s určitými problémami, ktoré s vekovým rozdielom súvisia. Nedostatočné vnímanie budúcnosti - Žiadatelia o NRS sa vo svojom aktuálnom veku cítia vitálni a schopní zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa, v čase jeho osvojovania. Zabúdajú však na veľmi dôležitý fakt, „ku svojmu veku pripočítať minimálne 18 rokov života“, t.j. kým bude dieťa plnoleté. Taktiež zabúdajú aj na „pohľad dieťaťa“, jeho vnímanie veku rodičov ako „starých“, napr. v porovnaní s rodičmi svojich rovesníkov.
Základom každej spoločnosti je rodina, formálna či neformálna, úplná alebo neúplná, v ktorej sa deti vychovávajú, vytvárajú sa sociálne väzby a vzťahy, prijímajú vzory správania a hodnoty a vyrastá budúca generácia, preto rodičovstvo a materstvo by sa nemali odkladať. V prípade, že prídu životné okolnosti, ktoré prinútia jednotlivca, či manželov riešiť si túto životnú situáciu podaním si žiadosti o náhradnú rodinnú starostlivosť, nemalo by to byť v neskoršom veku. Ak by sa tak stalo, že sa rozhodnú pre dieťa v neskoršom veku, mali by títo žiadatelia okrem svojej túžby po dieťati, myslieť hlavne na dieťa, na jeho vek, na jeho potreby a svoju schopnosť poskytovať primeranú starostlivosť a výchovu dieťaťu aj vo svojom neskoršom veku.
