Akútnou podvýživou trpí na Madagaskare pol milióna detí. Dospelí predávajú svoje domy aj dobytok, aby prežili. Teóriu, že za hladomor sú zodpovedné suchá v dôsledku klimatickej zmeny, vyvrátili vedci v novej štúdii. Južné časti Madagaskaru trpia najhorším suchom za posledné desaťročia. Viac ako jeden milión ľudí vo východoafrickej ostrovnej krajine trpí nejakou formou vážnej potravinovej neistoty a potrebuje naliehavú potravinovú a výživovú pomoc, uviedla OSN.
Nový výskum teraz ukázal, že hlavnou príčinou hladomoru nemusí byť len klimatická zmena, tak ako sa pôvodne predpokladalo. Vedci zdôraznili, že je náročné určiť, či je za tým predovšetkým zmena klímy, informuje Washington Post. Štúdia publikovaná medzinárodným výskumným kolektívom organizácie World Weather Attribution (WWA) uváza, že faktory ako sú chudoba, prirodzená premenlivosť počasia a pandémia koronavírusu mali väčší vplyv na potravinovú krízu na Madagaskare ako klimatická zmena.
Organizácia World Weather Attribution mapuje extrémne počasie na celom svete. Najnovšie skúmala sucho, ktoré zanechalo Madagaskar od júla 2019 do júna 2021 iba so 60 percentami z pôvodných zrážok. Padlo, že sucho bolo spôsobené náhodnými vrtochmi počasia, ktoré sa môžu vyskytnúť raz za 135 rokov. „Je to zriedkavá udalosť, ale je v medziach prirodzenej premenlivosti počasia,“ povedala spoluautorka štúdie Friederike Ottová, klimatická vedkyňa z Imperial College of London, pre agentúru Reuters.
„Hlavnou silou hladomoru alebo potravinovej zabezpečenosti je do veľkej miery vysoká zraniteľnosť ľudí v regióne.“ Vedci uviedli, že správne posúdenie príčiny takýchto kríz je kľúčom k tomu, aby sme ich dobre vyriešili. Najmä, keď tlak na zmenu klímy stúpa. Madagaskar je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Na juhu ostrova, kde je súčasná potravinová kríza najhoršia, žije podľa WWA viac ako 90 percent ľudí v chudobe.
Ako dopĺňa WHO a ďalšie inštitúcie, je prínosná aj závislosť na poľnohospodárstve, ktoré je vo veľkej miere živené dažďom. Podľa Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca je asi 80 percent ľudí na juhu ostrova závislých od poľnohospodárstva. COVID-19 tiež zastavil cestovanie a tým spôsobil ešte viac ťažkostí. Medzinárodný tím klimatológov odporúča, aby ostrov riešil nezamestnanosť, slabú infraštruktúru, odlesňovanie a nadmerné spoliehanie sa na poľnohospodárstvo.
„V niektorých oblastiach ľudia ešte vedia niečo zasadiť, ale nie je to vôbec jednoduché. Skúšajú pestovať sladké zemiaky, ale v niektorých iných oblastiach práve teraz nerastie absolútne nič. Ľudia len prežívajú, jedia kobylky, ovocie a listy kaktusov,“ uviedla Alice Rahmounová z WFP. Kvôli suchám a nedostatku vody ľudia trpia hladom, no situácia sa ešte zhoršuje piesočnými búrkami.
„Keď farmári nemôžu pestovať, nemajú úrodu pre vlastnú spotrebu ani na predaj. Bez príjmu z predaja úrody si nemôžu kúpiť obmedzené - a veľmi drahé - potraviny dostupné na miestnych trhoch. Je to začarovaný kruh pre zraniteľné rodiny, ktoré už teraz žijú na okraji,“ dodáva Rahmounová.
Podľa UN News sa ľudia už prispôsobujú na prežitie: „predávajú dobytok, aby získali peniaze, aby si mohli kúpiť jedlo. Ľudia predávajú aj cenný majetok ako polia, či dokonca domy. Deti v niektorých rodinách prestali chodiť do školy.“
Potravinovú krízu spôsobuje sucho, záplavy či rôzne nepokoje. Svetový potravinový program (WFP) tvrdí, že milióny obyvateľov severovýchodnej časti Afriky trpia hladom. Napriek tomu, že sa im snaží pomôcť OSN, ich úsilie sťažuje nedostatok peňazí. Zhruba 83-tisíc obyvateľov v Somálsku a Južnom Sudáne sa dostanú k potrave niekoľkokrát za týždeň.
Ilustračná fotografia / TASR
Potravinovú krízu spôsobuje sucho, záplavy, nepokoje, následky pandémie koronavírusu, ebola, cholera či vysoké ceny potravín. Vo východnej Afrike hladuje približne 60 miliónov ľudí. Po ruskej invázii na Ukrajinu zadržali Čiernomorsky prístavy dodávky. Turecko a OSN sprostredkovali Čiernomorskú obilnú iniciatívu, ktorá umožňuje vývoz obilnín.
Sucho trápia aj iné regióny a v Somálsku sa objavujú veľké rozpätia. V roku 2022 sa v Etiópii, Somálsku a Južnom Sudáne vďaka monitorovaciemu systému zvýraznili najohrozenejšie regióny. UNICEF varuje, že až dva milióny detí sú bezprostredne ohrozené výživou, ďalších približne 2,7 milióna detí muselo opustiť školy kvôli vode a strave.
Pre riešenie hladu sa odporúča zameranie sa na rozvoj, lepšiu infraštruktúru a stabilné politické prostredie. Kritická úloha pripisuje sa aj klimatickej politike a správe prírodných zdrojov. Nápad vytvoriť „africkú zelnú clonu“ či „zelenú stenu“ bol skôr fiaskom a poukazuje na potrebu realistickej a dlhodobej stratégie.
Medzi ďalšie významné faktory patria demografická explózia a nízka investedícia do ľudského kapitálu. Aké sú dôsledky hladomoru? Podvýživa znižuje imunitu, zhoršuje vývoj detí a zvyšuje detskú úmrtnosť. Hlad obmedzuje pracovnú produktivitu, sťaží vzdelávanie a zhoršuje ekonomický rast, čo vedie k sociálnym nepokojom a migrácii. V dôsledku tohto kolobehu sa vyvíja aj environmentálny a geopolitický tlak.
Hlad nie je len prírodný jav; je to komplexný systém, ktorého súčasťou sú aj medzinárodné finančné inštitúcie. Kritici poukazujú na zodpovednosť MMF a Svetovej banky za zadlžovanie a ochotu presadzovať štrukturálne reformy. Tieto politiky často znižujú verejné výdavky na zdravotníctvo a vzdelávanie a podporujú exportné zameranie, čo môže zhoršovať potravinovú neistotu na miestach s nízkymi príjmami.
Historicky sa rozvojové krajiny dostávali do zložitého vzťahu s pôžičkami a dlžobami. Prípad Malawi ukazuje, ako podmienky pôžičiek môžu viesť k potláčaniu dotácií, zhoršeniu potravinovej bezpečnosti a nakoniec k hladomoru. Diskusia o geneticky modifikovanom obilí a o tom, či je to riešenie alebo riziko, zostáva otvorená. Zástancovia tvrdia, že potreba potravín je akútna, odporcovia upozorňujú na možné negatívne dôsledky pre lokálne poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín.
Climate Change: Africa at a tipping point
Na záver, kríza v Africkom regióne vyžaduje koordinovanú odpoveď na úrovni miestnych komunít, štátov aj medzinárodného spoločenstva. Potrebné sú investície do vodohospodárstva, infraštruktúry, vzdelávania a vytváranie ekonomických príležitostí mimo závislosť na dažďoch. Ako ukazujú príbehy rodín z Madagaskaru a ďalších krajín regiónu, hlavným krokom je znižovať zraniteľnosť a posilňovať odolnosť k vplyvom sucha a chudoby.
| Kľúčové faktory | Dopad na hladomor | Riešenia |
|---|---|---|
| Povaha sucha a klimatické zmeny | Často kľúčový, no nie výlučný | Adaptácie, vodné hospodárstvo |
| Chudoba a demografia | Vysoká zraniteľnosť, nerovná distribúcia | Investície do vzdelania, ekonomická diversifikácia |
| Závislosť na poľnohospodárstve | Nízka odolnosť voči suchu | Podpora inovatívnych poľnohospodárskych prístupov |
| Medzinárodné pôžičky a politické reformy | Možná krátkodobá stabilita, dlhodobá extenzia dlhu | Zodpovedná dlhová politika, investície do ľudského kapitálu |
Potravinová kríza má viacero vrstiev - od klimatických zmien cez ekonomické a politické faktory po sociálne dopady na rodiny. Kontext a príbehy z regiónu ukazujú potrebu cielenej pomoci, ktorá by zahŕňala okamžitú podporu aj dlhodobé reformy na posilnenie odolnosti a férového rozvoja.