Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov. Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
Objektívna línia: zrkadlá, ilúzia a skutočná hrozba
12. 11. Konečne dobrý horor so zvieraťom. Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. Rozdiel je akurát v žánri, keďže dostať sa do spárov Reader´s Digest vás predsa len asi nebude stáť život, prípadne dôstojnosť. Takmer rovnaký námet k nám teraz prichádza v americkom remaku filmu 13: hra smrti, pod názvom 13 Sins. 15. 5. Film, pri ktorom sa odchádza z kina Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.
13. 2. Naozaj ešte odpornejšie. Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
Klasické motívy a moderné interpretácie
13. 4. Andrej Gomora | 12. 9. Kto sa postará o veselé detstvo, ak nie klaun? Od roku 1976 po dnešok sa vyskytlo len 5 rokov, počas ktorých by nevzniklo žiadne filmové dielo inšpirované prácou Stephena Kinga. Ako známy grafoman sa nevyžíva len vo vymýšľaní strašidelných zápletiek a fantastických príbehov. Rád sa so svojimi postavami aj pohrá, rozvinie ich, dá im život. Preto viacero filmov podľa jeho románov nemieri ani tak na hororové publikum, ale páči sa aj masovému divákovi.
Toto dielo malo byť o dospievajúcich chlapcoch. A o niečom zlom. Niečom neurčitom. Nemá to meno, je to len To. „Vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie.“ Je zvláštne, že dielo sa zatiaľ dočkalo len jedného televízneho spracovania, keďže mnoho jeho častí pozná skoro každý z viacerých odkazov a paródií.
Román patrí medzi Kingove dlhšie, odohráva sa v dvoch časových obdobiach, pričom film nám tentokrát prináša to prvé. V ňom vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie. Vidíme skupinku chlapcov a jedno dievča, z ktorých každého niečo straší. Jednému pred pol rokom zmizol mladší braček. Vidia, ako ich ich strach požiera. Ako sa stáva skutočným, a ako sa ľudia v ich okolí strácajú. Pátrajú po jeho pôvode, skúmajú zvláštne udalosti vo svojom meste.
Vnútorná dynamika: detstvo, strach a hľadanie identity
Nemá zmysel skrývať sa, vyčkávať. Tak ako sa musia postaviť miestnym grázlom, musia sa priamo postaviť aj samotnému zlu. Spoločne, a zomknutí. „Film je miestami vtipný, neustále napreduje, nikdy sa nezamotáva a po celú svoju dĺžku má čo divákovi povedať a ponúknuť.“
Miešajú sa nám žánre, a veľmi cítime, ako veľa priestoru by potreboval ten nehororový. Každý chlapec má svoj príbeh. Dlhý, zložitý, niekedy dobrodružný, niekedy zaujímavý, aj keď možno nie celkom psychologicky hlboký. Do chlapcov sa dá vžiť, príjemne sa na nich pozerá a vedia nás zabaviť.
Film je miestami vtipný, neustále napreduje, nikdy sa nezamotáva a po celú svoju dĺžku má čo divákovi povedať a ponúknuť. Rozvíja témy dospievania, detského sveta, jeho formovania a jeho vplyvu na jednotlivých predstaviteľov. Cítime silne nostalgickú atmosféru, dá sa nám do nej krásne ponoriť a nechať sa unášať pôsobivým zobrazením dospievania v malom meste.
„Tým ako neustále odbáča, sústredí sa na chlapcov, ich dialógy a charaktery, sa strach a hrôza dostávajú v úlohe tém celkom do úzadia.“
Prvky hororu prichádzajú už na začiatku, predstaví sa nám klaun Pennywise, hneď poriadne krvavo. Potom sú ale v diele značne roztrúsené. Vidíme ich ako incidenty v životoch detí. Často prebiehajú bez následkov a my si nemôžeme byť istí, či vôbec boli skutočné.
Chvíľami sa samozrejme naľakáme, všetko hororové sa ale ako keby rozplýva v prevládajúcom nostalgickom príbehu. Nepomôže ani to, že pre ten je boj so zlom postupne hlavnou zápletkou. Tým ako neustále odbáča, sústredí sa na chlapcov, ich dialógy a charaktery, sa strach a hrôza dostávajú v úlohe tém celkom do úzadia.
Slúžia len ako prostriedky pre prácu so správaním postáv, s ich vývojom. Ide nepochybne o legitímny cieľ toto využitie nakoniec nevyznie vôbec nepodarene. Škoda že nie je hororové. My si tak nestihneme príliš užiť nielen samotné hororové scény kvôli ich krátkemu trvaniu, a s výnimkou finále nedostatku priestoru, aby mohli prerásť do niečoho na spôsob sekvencií.
Nepomôže ani to, že pre ten je boj so zlom postupne hlavnou zápletkou. Hlavný klaun Pennywise má zjavný potenciál a baví nás, keď rozpráva, keď je tajomne hrozivý a vie nás nastrašiť. Jeho pôsobenie je však značne obmedzené, nedostane toľko priestoru, koľko by mohol.
Pre film sú najdôležitejší chlapci a dievča, tých zobrazenie sa tiež podarilo. Keďže tu o horor nešlo vo všeobecnosti, je to oveľa bližšie Kingovi ako klasickým hororom podľa predlôh. Film síce má hororovú zápletku, je v ňom krv aj násilie, no jeho cieľom nie je výlučne strašiť, ale hovoriť o detstve, strachoch a dôležitosti priateľstva.
