Blíži sa leto a iste každý z vás zájde počas neho aspoň na chvíľku do prírody. V nej však číha veľa krásnych vecí, avšak aj veľa nebezpečných vecí. Jednou z takých vecí, ktoré sú síce na prvý pohľad krásne, ale pri neopatrnosti, alebo pri nevedomosti môžu byť nebezpečné, sú huby. Každý človek, ktorý aspoň raz za čas zájde do prírody by mal mať aspoň všeobecný prehľad o týchto rastlinách, aby sa mu nestali osudnými. Preto sa budeme v tomto projekte snažiť priblížiť Vám viacero druhov jedlých a jedovatých húb, ako aj ich porovnanie, možné zámeny a iné zaujímavosti. Tiež sa pokúsime v našom projekte viac priblížiť zloženie niektorých známych jedlých a jedovatých húb, konkrétne ich výživné a jedovaté látky. Samozrejme nezabudneme na prevenciu pred otravou a aj na samotnú liečbu otravy. Tento projekt sa budeme snažiť spestriť viacerými peknými fotkami a obrázkami, z ktorých je nie málo vlastnej tvorby.
Všeobecná charakteristika húb a ich význam
Huby (Fungi) sú prastaré heterotrofné organizmy. Veda o hubách sa nazýva mykológia, veda o vplyve húb na rozvoj kultúry národa sa nazýva etnomykológia. Vedci dosiaľ rozlíšili a opísali viac než 100 000 druhov húb. Predpokladá sa, že zahrňuje približne 250 000 druhov. Väčšiu časť tvoria tzv. nižšie huby; vyššie huby s mäsitejšími plodnicami sú okolo 20 000 druhov. Huby sa rozmnožujú pohlavne aj nepohlavne, pričom výtrusy sa tvoria na povrchu vláken alebo vo výtrusniciach. Saprofytné huby rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov; parazitické huby čerpajú látky zo živých organizmov; mnohé žijú v symbióze, napr. mykoríza. Hubárstvo je najrozšírenejšou záľubou dospelých.
Najznámejšou jedlou hubou Slovenska je Dubák (Hríb dubový, Boletus edulis s názvom Boletus reticulatus a ďalšie synonymá). Je výborná na sušenie aj na rozličnú kuchynskú úpravu; dužina má jemnú chuť a vôňu, raste v dubových lesoch a tvorí mykorízu najmä s dubom a bukom. Z hľadiska výživy obsahuje polysacharid glykogén; v plodniciach sa nachádza viac cukrov, vitamíny B a ďalšie látky.
Dbajte na bezpečnú identifikáciu a riziká otráv
Nie všetky huby, ktoré vyzerajú ako chutné, sú bezpečné na zjedenie. V zozname rizikových druhov sú hlavne jedovaté dvojníky bežne vyskytujúce sa v lesnom prostredí. Nasleduje prehľad niektorých druhov, ktoré si zaslúžia vašu zvláštnu pozornosť:
- Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) - smrteľne jedovatá, obsahuje amatoxíny rovnako ako muchotrávka zelená; vzhľadovo pripomína niektoré jedlé bedle.
- Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca) - v jesennom období sa vyskytuje často, pôvodne sa považovala za jedovatú, dnes už patrí skôr k nejedlým.
- Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) - najjedovatejšia huba v Európe, obsahuje amatoxíny; klobúk môže mať zelené odtiene; na hlúbiku býva biely prsteň a biela pošva na báze hlúbika.
- Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens) a Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) - ďalšie jedovaté druhy s rizikom nebezpečných otráv.
- Rýdzik kravský (Lactarius torminosus) - napriek tomu, že existuje aj jedlý rýdzik kravský, niektoré formy môžu byť bolestivo nepríjemné po požití.
- Hríb satanský (Rubroboletus satanas) - jedovatý, u niektorých druhov môže spôsobovať závažné tráviace ťažkosti, v suchom stave menej nebezpečný.
Otravy hubami prebiehajú v štádiách a ich ťažkosti závisia od množstva a druhu. Najnebezpečnejšie sú amatoxíny, ktoré poškodzujú pečeň. Otrava je smrteľná v 50% prípadov pri neprimeranej liečbe. Deti sú najzraniteľnejšie a treba im zabrániť v konzumácii neznámych druhov.
Praktické rozlíšenie medzi bežne stretnuteľnými druhmi
Najčastejšie stretnete huby z hríbovitého alebo bedľovitého typu. Nasleduje stručný prehľad, ako ich rozoznať:
- Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) - veľmi obľúbená jedlá huba, rastie vo veľkých zhromaždeniach na lúkach a vo listnatých lesoch; žltý až oranžový klobúk, výrazná vôňa; dužina tuhŠia. Mladé plodnice môžu byť sladkokyslé alebo v náleve ako lahôdka. Pozor na podobné či jedovaté druhy, ktoré môžu spôsobiť otravu.
- Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) - veľká huba s plat pod klobúkom; na hlúbiku prsteň, ktorý sa dá ľahko od seba oddeliť; klobúk s šupinatým povrchom, zvyčajne hnedastý.
- Dubák (Hríb dubový) - jedlá huba s bledohnedým, zamatovým klobúkom a bielou dužinou; rúrky biele až žltozelenkavé; rastie v dubových a listnatých lesoch; výborná na vyprážanie a sušenie.
- Masliak obyčajný (Boletus edulis) - známy masliak, slizká hlúbiková pokožka, klobúk hnedožltý až tmavohnedý; výborný a ľahko stráviteľný.
- Suchohríb hnedý (Imleria badia) - klobúk hnedý alebo gaštanový, lepkavý za vlhkého počasia, hlúbik bez sieťky; vhodný na prípravu rôznymi spôsobmi; bežne rastie v ihličnatých lesoch.
Pri vedeckých a amatérskych atlase húb sa často objavujú poznámky o podobných druhov a možnostiach zámien. Vždy platí zásada: ak huby nepoznáte doslova na 100%, nepokúšajte sa ich zbierať a konzumovať.
Prevencia a liečba otráv
Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) každý rok zaznamenáva desiatky otráv spôsobených hubami. Prevencia zahŕňa poznanie rizikových druhov, identifikáciu a vzdelávanie detí o rizikách. Pri podozrení na otravu hubami je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc a priniesť zvyšky húb alebo vzorky pre identifikáciu. Deti by nemali jesť neznáme alebo sporné druhy húb.
Pri otrave amatoxínmi hrozí poškodenie pečene s možným fatálnym priebehom. Otrava prebieha v štádiách, ktoré môžu prechodne viesť k zlepšeniu, no postupne vedú k zlyhaniu orgánov. Ak dôjde k otrave, je potrebné čo najskôr poskytnúť odbornú starostlivosť a doniesť nespracované zvyšky húb, zvratky alebo jedlo z húb, aby bolo možné určiť hubu a správne nasadiť liečbu.
Najčastejšie otázky a mytológia
Medzi bežné mýty patrí presvedčenie, že všetky jedlé huby sú bezpečné alebo že je možné ich skombinovať s alkoholom bez rizika. Realita je však iná: aj jedlé huby môžu spôsobiť otravu v nevhodných podmienkach alebo pri pití alkoholu. Naučte sa rozlišovať podľa hlavných znakov a neberte riziká na ľahkú váhu, hlavne pri deťoch a tehotných ženách.