Počas prvého mesiaca tehotenstva dochádza k počatiu a začínajú sa odohrávať dôležité procesy, ktoré pripravia telo matky a oplodnené vajíčko na rast a vývoj. Tehotenstvo začína počatím, keď sa spermia a vajíčko spoja, čím vytvoria zygotu. Tento proces nastáva počas ovulácie, ktorá sa zvyčajne deje približne uprostred menštruačného cyklu ženy.
Po oplodnení sa vajíčko rýchlo delí, zatiaľ čo sa pohybuje vajíčkovodom smerom k maternici. V tomto momente sa tiež môže udiať delenie vajíčka splynutého so spermiou na dve identické skupiny buniek - monozygotické, jednovaječné dvojčatá. Zygota obsahuje unikátnu genetickú kombináciu, ktorá predurčuje pohlavie dieťaťa, jeho DNA a zdedené charakteristiky. V tomto momente je rozhodnuté, či vaše dieťatko bude chlapček, alebo dievčatko. Hlavné slovo majú chromozómy otca.
Oplodnené vajíčko, ktoré sa začína deliť - a rozdelí sa na prvé dve bunky, sa volá zygota. 72 hodín po oplodnení sa malá zygota stáva zoskupením 16 buniek, mikroskopickou guľou zvanou morula (latinské označenie pre morušu) a pokračuje na svojej ceste cez vajcovod. Zygota či blastocysta obsahuje 46 chromozómov, od každého biologického rodiča 23. Mamičky majú vždy len XX chromozómy, čiže bábätku dávajú jeden X chromozóm, otecko má XY chromozómy a záleží, či spermia je nositeľom Y alebo X chromozómu - ak to je X, teda od matky X a otca X, dve XX predurčujú dievčatko. Ak od matky X a od otca získa chromozóm Y, XY znamenajú chlapčeka.
V skratke, čo sa deje počas tretieho týždňa tehotenstva: delenie oplodneného vajíčka - zo zygoty sa stáva morula, potom blastocysta putujúca k maternici - veľká je asi ako zrniečko soli, meria 0,1-0,2 mm.
Blastocysta dorazí do maternice a uhniezdi sa do jej steny. Tento proces sa nazýva implantácia. K uhniezdeniu dochádza približne medzi 5. a 11. dňom po oplodnení. Bez kyslíka, výživy a spolupráce s telom matky by vajíčko odumrelo. Hormóny zabezpečujú, že imunitný systém matky nevníma oplodnené vajíčko ako nepriateľa.
Proces uhniezdenia a skoré štádiá vývoja
Uhniezdenie vajíčka je proces implantácie do tehotenskej sliznice v dutine maternice. Vajíčko si najskôr nájde vhodné miesto, putuje a "okukáva" maternicu, a potom sa implantuje - pripevní sa na miesto, ktoré sa stane jeho "domovom" na nasledujúcich 9 mesiacov. V tomto momente žena otehotnie a tehotenstvo sa dá potvrdiť pozitívnym tehotenským testom a neskôr ultrazvukom.
Po uhniezdení blastocysty sa začnú v tele matky produkovať tehotenské hormóny, ako je ľudský choriový gonadotropín (hCG), progesterón a estrogén. hCG (ľudský choriový gonadotropín): Tento hormón je produkovaný vyvíjajúcou sa placentou a je základom pre tehotenské testy.
Po úspešnom uhniezdení sa oplodnené vajíčko transformuje do embrya a začína proces organogenézy, čo je tvorba orgánov. Embryo začína vytvárať tri vrstvy buniek, z ktorých sa vyvinú rôzne časti tela. Vonkajšia vrstva (ektoderm) vytvorí nervový systém, pokožku a vlasy. Stredná vrstva (mezoderm) vytvorí svaly, kosti, srdce a krvné cievy.
Embryo dosahuje veľkosť asi 1-2 mm a začína sa vyvíjať základ pre mozog, miechu a nervový systém. Začína sa tiež formovať základ pre srdce a cievy. Počas tohto obdobia sa tiež začína vyvíjať základ pre končatiny a oči.
Blastocysta má už teraz dva pozoruhodné typy buniek. Vonkajšie sú trofoblastové, z nich sa vyvinie placenta, druhý typ, embryoblast, masa vnútorných buniek, sa vyvinie do vášho bábätka. K maternici cestuje blastocysta okolo 3-4 dní, potom ďalší deň, dva potrvá, kým si vyberie na maternici miesto, v ktorom sa „usadí“ na nasledujúcich 9 mesiacov.
Časový prehľad dôležitých udalostí:
- 1 deň po oplodnení sa z vajíčka so spermiou stáva dvojbunková zygota.
- Cca 3 dni po oplodnení sa vajíčko delí ďalej a stáva sa morulou.
- Cca 5 dní po oplodnení sa vajíčko stáva zoskupením stovky buniek - blastocystou s dvomi unikátnymi typmi buniek - z jednej sa vyvinie placenta, z druhej embryo.
- 7-10 dní po ovulácii sa blastocysta usádza - implantuje do maternice. Najskôr musí vyjsť zo svojej ochrannej zóny, hrubej, extracelulárnej-mimobunkovej vrstvy „zony pollucidy“ a potom vnikne do maternice. Za sebou zanecháva akoby ranu, trhlinu, ktorá u mnohých žien spôsobí slabé krvácanie.
Mimomaternicové tehotenstvo a jeho riziká
Mimomaternicové tehotenstvo je stav, keď sa oplodnené vajíčko uhniezdi mimo maternice, často v jednom z vajíčkovodov. V 90% prípadov sa vajíčko uhniezdi vo vajíčkovode, čo má za následok tubárne tehotenstvo. V zriedkavých prípadoch sa vajíčko môže uhniezdiť do vaječníka alebo do brušnej dutiny (abdominálne tehotenstvo).
Hoci je takýto druh tehotenstva vzácny, môže predstavovať vážne riziko pre život ženy, ak nie je včas diagnostikované a liečené. Pri mimomaternicovom tehotenstve vajíčko nemôže prežiť mimo maternice a rastúce tkanivo môže žene spôsobiť život ohrozujúce krvácanie.
Príznaky mimomaternicového tehotenstva v skorých štádiách pripomínajú typické tehotenské príznaky a zahŕňajú ťahavé bolesti v podbrušku, špinenie, menštruačné kŕče. Ďalšie skoré príznaky mimomaternicového tehotenstva sú: slabé vaginálne krvácanie; ostré kŕče v bruchu; bolesť panvy na jednej strane; slabosť a závraty; poruchy trávenia a vracanie. Mimomaternicové tehotenstvo môže byť tiež sprevádzané bolesťou v ramene pri ležaní. Bolesť vzniká od slabého krvácania do brušnej dutiny, ktoré dráždi diafragmu a spôsobuje bolesť.
Výtok počas mimomaternicového tehotenstva sa môže líšiť v závislosti od miesta uhniezdenia vajíčka. Výtok môže byť rôzny, nemusí byť žiadny ale môže ísť aj o silné krvácanie. Najčastejšie však pri rozvoji patológie hnedý výtok obsahuje starú krv (nie menštruačnú). Indikuje to rozvoj krvácania a prasknutia vajíčka, pri ktorom je ihneď potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Hlavnou príčinou mimomaternicového tehotenstva je uviaznutie oplodneného vajíčka vo vajíčkovode v dôsledku jeho zápalu alebo deformácie. Iné príčiny mimomaternicového tehotenstva sú: predchádzajúce mimomaternicové tehotenstvo; prítomnosť pohlavne prenosných infekcií (kvapavka, chlamýdie); trubárna chirurgia; nainštalované mimomaternicové teliesko; vek nad 35 rokov; fajčenie a pod. Liečba neplodnosti môže tiež spôsobiť mimomaternicové tehotenstvo. Niektoré štúdie ukazujú, že ženy, ktoré podstúpili mimotelové oplodnenie (IVF) alebo inú liečbu neplodnosti, majú vyššie riziko tejto patológie.
Mimomaternicové tehotenstvo môže spôsobiť prasknutie vajíčkovodu, čo môže viesť k vážnym následkom. Závažné krvácanie môže spôsobiť kritickú stratu krvi a smrť. Avšak pri včasnej diagnostike a rýchlej liečbe vo väčšine prípadov závažné komplikácie nenastanú. Väčšina žien, ktoré prekonali mimomaternicové tehotenstvo, nemá problémy s ďalším tehotenstvom. Aj pri odstránení jedného vajíčkovodu sa vo väčšine prípadov podarí otehotnieť bez lekárskej pomoci.
Embryonálna diapauza a jej význam
Niektoré druhy cicavcov majú schopnosť známu ako embryonálna diapauza, pri ktorej sa vývoj embrya môže pozastaviť na niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov, čím sa blastocysta neimplantuje do maternice.
Tento proces môžu prirodzene využívať okrem iných aj druhy hlodavcov, medveďov, jazvecov, klokanov a jeleňov, zatiaľ čo u mnohých iných ho vedci spustili v rámci experimentov. Ako sa ukázalo, tento mechanizmus tu stále je, pričom (paradoxne) leží v nečinnosti.
Namiesto skutočných embryí tím experimentoval s kmeňovými bunkami a modelmi blastocýst nazývanými ako blastoidy. Pomocou nich vedci identifikovali špecifický molekulárny proces, známy ako dráha mTOR, ktorý zrejme riadi tento stav. „Dráha mTOR je hlavným regulátorom rastu a vývoja myších embryí,“ povedal Aydan Bulut-Karslioglu, zodpovedajúci autor štúdie.
Počas tohto neaktívneho stavu prebiehalo delenie a vývoj buniek zníženou rýchlosťou a blastoidy sa nemohli tak ľahko prilepiť na výstelku maternice. Ďalšie dôkazy o tom, že ide o diapauzu, pochádzajú zo skutočnosti, že tento stav sa objavuje až približne v rovnakom štádiu vývoja, ako sa pozoruje u cicavcov.
„Na jednej strane je známe, že rýchlejší vývoj zvyšuje úspešnosť oplodnenia in vitro a zvýšenie aktivity mTOR by to mohlo dosiahnuť,“ povedal Nicolas Rivron, spoluautor štúdie. Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Cell.
Dvojčatá: rozdiely vo vývoji
Existujú dva hlavné typy dvojčiat: identické (monozygotické) a dvojvaječné (dizygotické).
Identické dvojčatá
Identické (monozygotické) dvojčatá vznikajú rozdelením jedného oplodneného vajíčka. Vždy budú zdieľať rovnaké pohlavie aj genetický materiál. Podľa odborníčok a odborníkov k rozdeleniu môže prísť aj oveľa neskôr - od času rozdelenia závisí, či identické dvojičky budú zdieľať placentu a plodový obal.
Ak sa vajíčko rozdelí ešte počas putovania vajcovodom, dvojčatá budú mať separátnu placentu aj plodové obaly. Ak sa vajíčko uhniezdi a hneď potom rozdelí, dvojčatá budú zdieľať jednu a tú istú placentu, ale každé bude mať svoj plodový obal. Stať sa môže aj to, že vajíčko je dávno uhniezdené a aj tak sa rozdelí - v tomto prípade dvojičky budú mať rovnakú placentu aj ten istý plodový obal (hovorí sa im aj „MoMo twins“).
Veľká väčšina identických dvojčiat vyzerá rovnako, ale nemusí to tak byť - všetko závisí od ich zdravia a vývoja formovaného nielen génmi, ale aj skúsenosťami v našom brušku a po pôrode. Niekedy sa narodia dvojičky, ktoré môžu byť svojím zrkadlom - teda každá má znamienko na opačnej strane tela, jedna je praváčka, druhá ľaváčka, v zriedkavých prípadoch si zrkadlia aj vnútorné orgány.
Dvojvaječné dvojčatá
Dvojvaječné (dizygotické) dvojčatá vznikajú oplodnením dvoch vajíčok dvomi spermiami. Každé vajíčko je u dvojvaječných dvojčiat oplodnené inou spermiou, teda môžu byť odlišného pohlavia. Každé sa uhniezdi na inom mieste v maternici a má vlastnú placentu aj plodový obal. Každá z dvojičiek dedí odlišný genetický materiál a po narodení vyzerajú odlišne (veľmi zriedkavo sa podobajú). Dve tretiny dvojčiat býva zvyčajne dvojvaječných.
Embryológia: od oplodnenia po gastruláciu, animácia
Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
tags: #je #embryo #na #jednej #strane #maternice