Pre nás dospelých nie je reč nijak zložitá, častokrát sa vieme v záplave slov aj stratiť. V skutočnosti je to zložitá ľudská schopnosť, ktorú na celej Zemi ovládame len my. Prečo je teda tak komplikovaná pre naše deti? Reč je komplexná súhra viacerých systémov. Na to, aby sme tvorili slová musíme zapojiť v súlade: ústnu dutinu, pery, použiť správne prúd vzduchu pri výdychu, mimické svaly, čeľusť, pracovať so zubami a jazykom. Nadobudnúť túto schopnosť je zdĺhavý proces. Dlhší ako napríklad naučiť sa chodiť. Vyžaduje od detí veľké úsilie a nácvik. Od nás dospelých podporu a trpezlivosť.
Samotnej aktívnej reči, ktorá má svoje malé víťazstvá v podobe prvého slova v prvom roku a postupného spúšťania aktívnej reči okolo druhého roku, predchádzajú mnohé prípravné fázy. Počas nich má dieťa možnosť postupne trénovať ovládanie jednotlivých systémov izolovane, postupne ich prepájať a nadobúdať obratnosť a istotu. Na úplnom začiatku je potreba komunikovať. Sme sociálne bytosti, tak sa už rodíme. Postupným zrením sa táto naša potreba zdieľať stále posilňuje. A na jej naplnenie potrebujeme komunikačný nástroj - reč.
Radosť zo vzájomného zdieľania a porozumenia v deťoch prebúdzame od ich narodenia tým, že sa im prihovárame, čítame, spievame, tancujeme s nimi a rozprávame im riekanky. Deti pre rozvoj reči potrebujú nás dospelých, vás rodičov. Od narodenia dieťa komunikuje smerom k vonkajšiemu prostrediu. Na začiatku pudovo plačom, neskôr úsmevom a plačom, následne postupne pribúdajú rečové prejavy. Bábätko výska, smeje sa, vydáva hrdelné zvuky, používa samohlásky, ktoré sú najjednoduchšie vysloviteľné. Zároveň na svoju komunikáciu používa celé telo.
Hrá sa s ústnou dutinou, olizuje si prsty, ruky, predmety, cmúľa ich, neskôr hryzie, vyplazuje jazyk a tak to má byť. To jeho tréning reči. Naznačuje pohľadom o čo má záujem a o čo nie. Postupne pridáva najjednoduchšie spoluhlásky, ktoré utvára pomocou pier - b, m, p, v spojení so samohláskou. Okolo 8 až 10 mesiaca už dokáže sformovať prvé slabiky. Najprv v súvislom prúde, tzv. zmnožené slabiky a keď sa opäť nácvikom zdokonalí, dokáže vysloviť prvé slabiky zdvojené. Chce to veľké úsilie. „Tata, baba, mama“ často neznamenajú to, čo sa zdá, že by mohli znamenať. Ide zatiaľ len o hru so zvukmi. Až okolo roka si dokáže dieťa spojiť zvuk s osobou alebo predmetom, či situáciou. A máme na svete prvé slovo. Takže, slovo je pojem, nielen zvukový súbor slabík. slová môžu byť úplne jednoduché, často ich rodičia ani neoznačujú za slová. a pod. skomolené. a predmetom, či situáciou, teda že daný zvuk niečo konkrétne označuje.
Ako im môžeme pomôcť? Našou prvou úlohou od začiatku je vyvolávať komunikáciu. Tešiť sa z nej, a tým dieťa podporovať v ďalšej hre so zvukmi. Hrou dochádza k zdokonaľovaniu súhier jednotlivých systémov, a samozrejme spolu s vývinom reči, k socializácii dieťaťa a jeho uspokojeniu tým, že mu rozumiete. Môžeme napodobňovať zvuky dieťatka a pridávať nové. Prihovárať sa mu zjednodušenou rečou, tzv. rečou pre bábätká, ktorá veľmi pomáha dieťatku pri učení hovoriť. Reč pre bábätká používajú ľudia mnohých kultúr na celom svete. Ide o tón reči, melódiu. Zároveň zvykneme spomaliť tok reči, robíme väčšie pauzy medzi jednotlivými slovami, čím umožníme dieťaťu sluchovo analyzovať kde slovo začína a kde končí. Výraznejšie artikulujeme, teda vyslovujeme zrozumiteľnejšie jednotlivé hlásky. Neznamená to, že šušleme alebo komolíme slová. Čitateľné naše emócie a výraznejšie gestikulujeme. Buďte mierne dramatický, radostný, ale stále prirodzený.
Do úst môžete začať s hrou: Ako robí…? Ako robí koník? Ako robí indián? Všetci naši malí Balansáci veľmi skoro. My rodičia sa smejeme a tlieskame. Čítame im knižky identifikovateľné obrázkami, okienkami, ktoré sa otvárajú. Obrázkom na strane, neskôr s viacerými obrázkami. A tancujeme. Používajú slová, ktoré sú pre dieťa ľahko zapamätateľné. Aspektom vývoja dospelí recitujeme mu básničky. Budete opakovať každý deň, hravo rozvíjate zároveň reč.
Mesiaca dokážu tieto gestá aj postupne opakovať. Rok dieťaťa sa reč rozvíja veľmi pomaly. Slabiky. Hovoríme o prípravnom alebo predverbálnom období. Vlastne nerozumie spomínaných súhier, ale je to čas tzv. predchádza samotnej reči aktívnej. Vie ho identifikovať a označiť neverbálnym spôsobom. Neverbálnu komunikáciu zásoby bude výrazne väčší ako pasívnej. Vyjadrujeme. Z jeho pasívnej bude raz aktívna slovná zásoba. Rozvíjame pasívnu reč, teda ako deti nadobúdajú slovnú zásobu? Obchôdzkach bytu pomenúvame veci okolo nás a ukazujeme na nich prstom. S pojmom, potrebujeme toto slovo použiť viackrát. Ale veľmi málo rozvitej vete. Napr.: Aha, to je auto! Vidíš? Auto. Čo je to? Auto. To je auto. Auto robí brm, brm. Auto robí tu, tú. Auto? Tam je auto. Slovo auto sme zopakovali niekoľkokrát za sebou. Mu ukazujeme a rozšíriť tak svoje pasívne porozumenie reči. Že dieťa min. emóciu, tón hlasu, melódia, prípadne vašu náladu.
Ako môžeme zistiť, ktoré slová už dieťa pozná? Teda aká je jeho pasívna slovná zásoba? Po tom ako sme dieťaťu asi mesiac ukazovali hodiny TIK - TAK, môžeme očakávať, že dieťa bude pojem poznávať. Snažíme sa zaujať dieťa a spýtajme sa ho, kde sú hodiny TIK - TAK. Dieťa okolo 8-9 mesiaca dokáže svoju pozornosť zamerať na daný predmet a fixáciou pohľadu dá na vedomie, že predmet pozná a vie ho určiť v priestore. Neskôr, okolo 11-12 mesiaca pridá aj ukázanie prstom. Čítanie je jednou z najdôležitejších schopností, ktoré by si malo dieťa v prvej triede osvojiť.
Umenie čítať a získavať informácie z textu, bude potrebovať počas celého života. Čím skôr má dieťa čítanie zautomatizované, tým skôr sa vie sústrediť na význam textu a čítanie sa tak preň stáva aj zdrojom zábavy a poznania. Odhaľte príčiny ťažkostí s čítaním Najdôležitejšie je odhaliť, v čom tieto problémy spočívajú. Nevie pomenovať písmenká, mýli si ich alebo ich nevie poukladať do slabík? Číta pomaly? Preskakuje pri čítaní riadky? Nevie, o čom čítal?
Techniky na podporu čítania Ukážeme si niekoľko techník, ktoré sa dajú použiť. Trénovanie písmen Každý deň si vyhraďte aspoň 10 minút na precvičovanie písmen. Diktujte dieťaťu písmenká. Alebo si z toho urobte hru a nech dieťa písmenká diktuje vám. Alebo píšte písmenká na obrazovku počítača a nech dieťa určuje, aké je to písmeno. Zámeny písmen ako b-d-p sú u prvákov veľmi bežné. Neučte všetky problémové písmená dieťa naraz. Uvádza sa, že spojenie jedného písmena s hláskou a jeho upevnenie trvá približne dva týždne. Čo robiť, keď si dieťa zamieňa napríklad m a n? Nech si dieťa píše m na veľký papier A4 alebo niekde na stenu. Nech potom písmeno obtiahne prstom, aby si uvedomilo jeho tvar. Nech m každý deň obtiahne pastelkou inej farby. Potom napíšte k písmenu m veci, ktoré začínajú týmto písmenom. Na ďalší týždeň podobným spôsobom trénujte písmenko n. Tretí týždeň môžete precvičovať obidve písmená spolu.
Skladanie písmen do slabík a slov Na kartičky si napíšte písmená, ktoré dieťa pozná. Obidvaja si vylosujte niekoľko kartičiek a snažte sa z písmen vytvoriť čo najviac slabík. Alebo ukazujte dieťaľ kartičky s napísanými slabikami. Dieťa ich má za úlohu prečítať. Slabiky striedajte čoraz rýchlejšie. Ďalšia aktivita spočíva v tom, že poviete dieťaťu, aby na určité slabiky vymýšľalo nejaké slová.
Problémy s orientáciou v texte Pri strácaní sa v texte môže pomôcť tzv. čítacie okienko. Je to obdĺžnik z tvrdého papiera alebo fólie, ktoré má po stranách niekoľko výrezov. Podľa toho, ako je prváčik pokročilý, vyberie sa veľkosť otvorov (okien). Čitateľ tak vidí v okne iba práve čítané slovo. Ostatné časti textu sú zakryté a dieťa tak nerušia, nemôže očami predbiehať dopredu. Neskôr stačí už podložka len pod riadkom, ktorý dieťa práve číta.
Keď čítanie nie je zautomatizované Zautomatizované čítanie je také, pri ktorom dieťa už nemusí premýšľať. Nemusí uvažovať nad každým písmenkom a nad tým, ako sa písmená spájajú do slabík a slabiky do slov. Dieťa číta primerane rýchlo a plynulo. Čítanie sa dá naučiť len čítaním. Čím viac dieťa číta, tým sa mu aj lepšie číta.
Ako motivovať deti, ktoré čítanie nebaví? vytvorte si v rodine rituál čítania, kedy číta celá rodina, aby aj vaše dieťa bolo motivované k čítaniu, dovoľte dieťaťu okrem povinného čítania čítať aj to, čo ho baví, ak si dieťa nevie vybrať vhodný text, sami mu nájdite text o tom, čo ho baví. Ak sa mu páči futbal, dovoľte mu, nech si číta o futbalistoch, pýtajte sa dieťaťa, o čom čítalo, chváľte ho za každý pokrok, darujte si navzájom v rodine knižky čo najčastejšie, chodievajte spolu do knižnice a kníhkupectva, čítajte si spolu s dieťaťom, pár viet prečítajte vy a pár viet dieťa, čítajte prváčikovi pred spaním.
Problémy s porozumením textu Keď má dieťa zautomatizovanú techniku čítania, potrebné je s ním precvičovať chápanie textu. Čím lepšie dieťa rozumie textu, tým rýchlejšie získava potrebné informácie. Dieťa sa potom aj lepšie učí a čítanie s porozumením využíva celý život.
Stručné zhrnutie a praktické riešenia
- Dieťa v 1.-2. ročníku môže mať nedostatok fonologickej analýzy alebo vývinovú dyslexiu; odporúča sa odborné vyšetrenie.
- Domáce pravidelné čítanie nahlas, cvičenia na spájanie slabík a kartičky s slabikami.
- Individuálne doučovanie podľa alternatívnych metód (SFUMATO, genetická metóda, holistický prístup, Montessori, Elkoninovo uvedomovanie).
- Pri problémoch s výslovnosťou včas vyhľadať logopéda; rýchlosť zlepšenia závisí od príčiny a zásadnej podpory doma.
- Diskusia môže viesť k rôznym názorom na postupy; je dôležité vybrať prístup citlivo a s ohľadom na dieťa.
Praktické aktivity na rozvoj čítania a slabík
- Napíšte na kartičky rôzne slabiky a tvorte z nich čo najviac slov, striedajte tempo.
- Lovci slabík alebo slabikové tlieskanie - spojiť rytmus so zvukmi a pohybom.
- Používajte magnetické písmenká a kocky s abecedou na dotykové učenie.
- Pri čítaní používajte čitateľské okienko a postupne znižujte počet videných slov naraz.
Diskusia a odborné odporúčania vyzdvihujú, že kľúčom je včasná identifikácia ťažkostí a trpezlivý, hravý prístup rodičov. Deti sa učia najlepšie cez hru a spoločné čítanie, nie cez trest. Predovšetkým je dôležité rozvíjať slová a porozumenie, aby dieťa čítanie prežívalo ako zábavu a objavovanie.
