Každoročne sa rodičia šesťročných detí zaoberajú otázkou pripravenosti svojho dieťaťa na začatie povinnej školskej dochádzky. Cieľom diagnostiky je u dieťaťa posúdiť nielen telesnú zrelosť, ale najmä psychickú, sociálnu a emocionálnu. Nedostatočnú pripravenosť dieťaťa na školu môžu spôsobovať mnohé faktory. Zameriame sa najmä na jej psychologické príčiny, ktoré sú veľmi časté. Rodičia si neuvedomujú, že ich odstránením môžu ľahko pomôcť dieťaťu pri bezproblémovom zaškolení.
K hlavným psychologickým príčinám nedostatočnej pripravenosti dieťaťa pre školu patrí charakter výchovy v rodine. Výchova k rodičovstvu trvale absentuje v našej spoločnosti už niekoľko generácií. Okrem toho sa na internete i v médiách rodičia stretávajú s mnohými protichodnými informáciami o tom, ako správne vychovávať deti. Nejednotné výchovné vedenie otca a matky, príp. zavrhujúca výchova (vedomé alebo podvedomé odmietanie príp. Deti prichádzajú do školy z rôznorodého rodinného prostredia, s rozličným výchovným vedením.
V prvom ročníku základnej školy sa mnoho krát stretávajú deti, medzi ktorými je vekový rozdiel takmer jedného roka. V spomínanom vývinovom období je to veľký rozdiel v zrelosti jednotlivých zložiek rozumových schopností. Deti sa medzi sebou porovnávajú a sú k sebe veľmi úprimné. Dieťa, ktoré nastúpilo do školy napriek odporúčaniam odbornej diagnostiky, ktorej výsledky poukázali na nepripravenosť pre zaškolenie, veľmi citlivo vníma rozdiely medzi svojimi výkonmi a výkonmi ostatných detí. Často si zažíva silne negatívne pocity spojené s neúspechom, preťažením a začne si budovať akýsi obranný mechanizmus v podobe nepriaznivých prejavov v správaní. V lepšom prípade sa deti snažia svoju snahu nasmerovať do iných činností, napr. voľnočasových aktivít. Odmietanie hovoriť (tzv. Emocionálna závislosť, príp. Spomínané problémy spôsobujú, že deti v škole prežívajú opakovane neúspech, ktorý ďalej vedie k následnej neurotizácii dieťaťa. Rozhodnutie o zaškolení dieťaťa a o výchovnom vedení našich detí je na nás - rodičoch. Skúsme byť vnímaví nielen voči potrebám a právam detí, ale rovnomerne ich vyvážiť aj nastavením hraníc, pravidiel a povinností.
Čo je zdravá adaptácia a kedy je dieťa nepripravené?
Zdravá adaptácia nie je jednorazová udalosť, ale citlivý prechod z domáceho prostredia do kolektívu, ktorý rešpektuje individuálne potreby konkrétneho dieťaťa - jeho temperament, vek, doterajšie skúsenosti aj emocionálnu vyspelosť. Zároveň si potrebujeme uvedomiť, že adaptácia sa netýka len detí - je to veľká zmena aj pre ich rodičov, ktorí často zažívajú pochybnosti, vinu či tlak okolia. Zdravá adaptácia teda nie je o tom, ako rýchlo sa dieťa prispôsobí, ale ako kvalitne a s akým dlhodobým dopadom.
Nezdravá adaptácia je taká, ktorá nerešpektuje vývinové potreby dieťaťa a neberie ohľad na jeho individuálne tempo. Typickým znakom nezdravej adaptácie je to, že sa dieťa oddeľuje od rodiča príliš rýchlo a bez adekvátnej prípravy, podpory, niekedy hneď od prvého dňa na celé dopoludnie alebo deň, pričom mu nie je umožnený čas na postupné zoznámenie sa s prostredím, novými učiteľkami, personálom ani deťmi. Problém tiež je, že nezdravá adaptácia nemusí byť na prvý pohľad viditeľná - nie každé dieťa na ňu reaguje plačom. Z pedagogického pohľadu je nezdravá adaptácia najmä o absencii budovania vzťahovej väzby s učiteľkami a podpory počas veľkej životnej zmeny. Adaptácia nie je jednorazová udalosť, ale odborne vedený proces (učiteľom špecialistom) postupného zvykania si dieťaťa na nové prostredie, ľudí, pravidlá a rytmus materskej školy. Vtakejto situácii dochádza často k tzv. násilnému odlúčeniu, ktoré síce môže rýchlo potlačiť plač dieťaťa, ale zanechá za sebou množstvo vnútorného napätia, ktorému dieťa ešte nerozumie a nevie ho spracovať.
Áno, existujú situácie, kedy je úplne namieste zvážiť prerušenie alebo odklad nástupu do materskej školy. A netreba sa za to hanbiť. Nie každé dieťa je pripravené zvládnuť kolektív v rovnakom veku a rovnakým spôsobom. Medzi varovné signály patria:
- Opakované ranné záchvaty paniky alebo plaču, ktoré sa nezmierňujú ani po týždňoch (dieťa vás nevníma, je v tzv. "amoku", uteká z MŠ, v MŠ nespolupracuje len čaká kedy už príde mama).
- Výrazná zmena v správaní - dieťa je doma apatické, výbušné, uzavreté alebo nadmerne clivé, doma často bez impulzu rodiča komunikuje “Pôjdem zajtra do škôlky? Nechcem tam ísť už nikdy! Nebudem sa hrať!
Niekedy pomôže len drobná úprava - skrátiť čas v škôlke, dopriať si viac spoločného času poobede, dočasne vynechať škôlku niekoľko dní. Ale ak sa stav dieťaťa nezlepšuje alebo sa dokonca zhoršuje, potom je úplne legitímne rozhodnúť sa pre dočasné stiahnutie dieťaťa zo škôlky.
Legislatíva a možnosti vzdelávania dieťaťa bez školskej spôsobilosti
Na Slovensku ani v Českej republike momentálne neexistuje zákon alebo záväzný predpis, ktorý by jasne definoval, ako má adaptačný proces v materskej škole vyzerať. V slovenskej Vyhláške o materskej škole č. 306/2008 Z. z. sa problematika adaptácie ako takej nespomína. V Českej republike je situácia veľmi podobná - školský zákon ani rámcový vzdelávací program pre predškolné vzdelávanie (RVP PV) adaptáciu presne nedefinujú. To, či bude dieťa prežívať nástup do MŠ ako pozitívny začiatok jeho školskej cesty, často závisí len od postoja konkrétnej škôlky a jednotlivých pedagógov.
Od školského roka 2021/2022 nastali významné zmeny v systéme nástupu detí do prvého ročníka základnej školy. Boli zrušené inštitúty, ktoré umožňovali oddialenie nástupu do školy, známe ako "odklad školskej dochádzky", rovnako ako aj tzv. "nulté ročníky". Táto zmena si vyžaduje nové postupy v prípade, ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahne požadovanú školskú spôsobilosť.
Školskú spôsobilosť možno v zmysle školského zákona definovať ako súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktoré dieťaťu umožňujú stať sa žiakom a sú predpokladom úspešného absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy. Je to komplexný pojem, ktorý v sebe zahŕňa dva ďalšie dôležité aspekty: školskú zrelosť a školskú pripravenosť.
V prípade, ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosahuje školskú spôsobilosť, existujú v zásade tri hlavné možnosti jeho ďalšieho vzdelávania:
- Pokračovanie v materskej škole (predĺžené predprimárne vzdelávanie): Kedysi rodičia často využívali možnosť odkladu nástupu do školy, napríklad z dôvodu problémov s výslovnosťou, koncentráciou, oneskoreným kognitívnym vývojom či grafomotorikou. V súčasnosti už materská škola nemôže priamo odporúčať odklad, ale môže rodičom odporučiť požiadať o pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Je dôležité, aby rodičia boli upozornení, že na tento účel je potrebné predložiť viacero dokladov. Na pokračovanie vzdelávania v materskej škole je v súčasnosti potrebný nielen súhlas zariadenia poradenstva a prevencie, ale aj súhlas pediatra. Ak má materská škola pochybnosti o školskej spôsobilosti dieťaťa, je povinná na možné problémy upozorniť rodičov. Riaditeľ materskej školy rozhoduje o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania dieťaťa najneskôr do 31. mája.
- Úvodný ročník základnej školy: Okrem možnosti zostať dlhšie v materskej škole sa dieťa môže vzdelávať v tzv. úvodnom ročníku základnej školy. Tento ročník je určený pre deti, ktoré nedosahujú školskú spôsobilosť, ale zároveň už neplnia povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Ak rodič požiada o prijatie dieťaťa do tej istej základnej školy, kde bolo prihlásené v predchádzajúcom roku, riaditeľ rozhoduje o prijatí v novom správnom konaní. Úvodný ročník môže byť zriadený v základnej škole so súhlasom zriaďovateľa s cieľom znížiť školskú neúspešnosť žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
- Prípravný ročník základnej školy: Prípravný ročník môže byť zriadený v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Tieto deti k 1. septembru dosiahnu fyzický vek šesť rokov, nedosiahnu školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy.
V prípade, ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahne školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole. Je dôležité poznamenať, že dieťa môže pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania len jedenkrát.
Ešte pred zápisom dieťaťa do školy môže rodič požiadať príslušné zariadenie poradenstva a prevencie o posúdenie školskej spôsobilosti dieťaťa. Hoci to nie je povinné, je to možnosť, ktorú by rodičia mali zvážiť. Ak sa dieťa stane žiakom základnej školy a v priebehu prvého ročníka sa ukáže, že nezvláda nároky kladené na prváka, návrat späť do materskej školy už nie je možný.
Ako pomôcť dieťaťu adaptovať sa v škôlke
Existuje mnoho spôsobov, ako pomôcť dieťaťu adaptovať sa v škôlke. Medzi najúčinnejšie patria:
- Príprava dieťaťa na škôlku: Rodičia by mali dieťa na vstup do materskej školy pripraviť vopred. Mali by s ním hovoriť o tom, čo ho v škôlke čaká, a ubezpečiť ho, že ho majú radi a že sa poňho vrátia. Je dobré ukázať mu, kam bude chodiť, veľa sa s ním rozprávať na tému, čo tam bude robiť, ako bude preň chodiť, ako ho dieťa v škôlke počká, kým on bude v práci a podobne. V prvom rade by rodičia s dieťaťom mali trénovať odlúčenie. Malo by byť naučené ostať počas dňa s inou osobou. Nemusia hneď trénovať aj škôlkarský režim, ale pomaly by od dieťaťa mohli začať vyžadovať akési plnenie úloh, teda akceptáciu toho, že teraz robíme túto činnosť, potom inú a podobne a teraz si len tak robíme, čo chceme.
- Postupná adaptácia: Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom. Manuál k predprimárnemu vzdelávaniu MŠ SR upozorňuje, že nie je správne určovať všetkým „novo prijatým“ deťom rovnaký adaptačný pobyt (napr. 2 hodiny denne na 1 mesiac). Fixný adaptačný pobyt nie je OK, svedčí o nerešpektovaní individuálnych osobitostí jednotlivých detí. Každé dieťa má iné potreby.
- Krátke lúčenie: Pokiaľ je však dieťa nezrelé a neprešlo procesom aspoň krátkodobého odlúčenia od rodičov, netreba to siliť a treba sa prispôsobiť dieťaťu postupným privykaním, pridávaním hodín pobytu v škôlke. Jasné, že nie je dobré zbytočne predlžovať rozlúčku medzi rodičom a dieťaťom, lebo ide o úzkostnú chvíľku pre oboch. Ideálne je, ak tomu, ako to prebehne, predchádza dohoda s učiteľkou. Vtedy to deti v pohode zvládnu. Je až úsmevné, ako rýchlo sa deti dokážu po rozlúčke „preladiť“.
- Predmet z domu: Okrem toho predmetu z domu, ako vankúšik, hračka, pomôže, samozrejme, krátke lúčenie. Samozrejme, mám na mysli primeranú hračku alebo predmet ako plyšiak či obľúbený vankúšik. Je to niečo, na čo sa dieťa ako jediné dokáže vo svojej náročnej situácii naviazať, čo mu aspoň ako-tak pomáha.
- Komunikácia s učiteľmi: Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
- Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
- Oslavujte pokroky: Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
- Podporujte samostatnosť dieťaťa: Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
- Nebojte sa pocitov dieťaťa: Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
- Zaveďte rutinu: Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
9 tipov ako zvládnuť nástup do škôlky
Čo nerobiť pri adaptácii dieťaťa v škôlke
Je dôležité vedieť, čo nerobiť, aby ste dieťaťu adaptáciu v škôlke neuľahčili:
- Nepoužívajte frázy: Mám na mysli slová ako - v škôlke je dobre, máš tam kamarátov a dobré pani učiteľky, nemáš dôvod plakať. Tieto bežné frázy veľmi nepomáhajú.
- Nesľubujte nesplniteľné: Najväčšiu chybu som zažila, keď rodič dieťaťu sľuboval, že počká v šatni, a ak bude plakať, vezme ho domov. Hádajte, čo sa stalo? Dieťa to zobralo ako zodpovednú úlohu a plakalo, kým rodič nestratil nervy a nesplnil, čo sľúbil.
- Nevyhrážajte sa škôlkou: Dieťa si totiž pamätá, a ak rodič ako jedinečná autorita použije tieto formulky, dieťa to berie vážne a potom od neho ťažko očakávať, že niečo, s čím sa mu vyhrážalo, bude mať rado.
- Nenúťte dieťa jesť: Osobne si neviem predstaviť, že by som nútila deti jesť niečo, čo nechcú. Môžu sa prekonať, ale je to zbytočné; pestujeme takto nechuť, nie chuť k jedlu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak pretrvávajú problémy s adaptáciou, zvážte konzultáciu s psychológom, ktorý vám môže poskytnúť nový pohľad na vec a dostatočnú podporu na zvládnutie adaptačných ťažkostí. Je dôležité si uvedomiť, že každý prípad je individuálny a vyžaduje si osobitný prístup.
Úspešná adaptácia - znaky
Úspešná adaptácia dieťaťa sa prejavuje bezproblémovejším ranným lúčením s rodičmi, prejavmi spokojnosti, radosti z hier, zapájaním sa do spoločných triednych aktivít, nadväzovaním kontaktov s deťmi. Tiež badať, že dieťa sa už normálne stravuje a neodmieta každé jedlo.
tags: #kedy #je #nepripravene #dieta #na #ms