Krvná skupina je charakteristika vlastností červených krviniek v krvi jedinca, resp. sacharidov a bielkovín na ich bunkovej membráne. Najdôležitejšie klasifikácie pre opis ľudských krvných skupín sú A, B, 0 a Rhesus faktor (Rh faktor). Známych je aj približne ďalších 50 systémov krvných typov. Krvná skupina je určená antigénmi na povrchu červených krviniek. Niektoré antigény sú čisté bielkoviny, iné tvoria bielkoviny s polysacharidmi. Transfúzia krvi neidentickej krvnej skupiny by viedla k okamžitej imunologickej reakcii - zhlukovaniu a rozpadu krviniek darovanej krvi. Vedecký objav krvných skupín AB0 sa všeobecne pripisuje viedenskému vedcovi Karlovi Landsteinerovi, ktorý v roku 1901 objavil tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0). Za tento objav dostal v roku 1930 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
Ľudskú krv klasifikujeme do štyroch typov, pričom je mimoriadne dôležité poznať svoju skupinu najmä v núdzových situáciách. Ukazuje sa však, že krvné skupiny môžu ovplyvňovať naše zdravie a niektorí ľudia veria, že aj naše šťastie a osobnosť. Existujú 4 hlavné krvné skupiny stanovené prítomnosťou alebo neprítomnosťou antigénov A a B na povrchu červených krviniek a protilátok A a B v plazme. Okrem antigénov A a B existuje proteín nazývaný Rh faktor, ktorý môže byť prítomný, alebo chýba. Celkovo tak existuje 8 krvných skupín: A +, A-, B +, B-, 0 +, 0-, AB + a AB-. Typ 0 nemá ani A ani B antigény v červených krvinkách, ale má v plazme protilátky A aj B.
Systém AB0 a Rh faktor
Najvýznamnejšie kritérium pre rozdelenie krvi do skupín je tzv. AB0 systém. Systéme skupín AB0 rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny A, B, AB, 0. To, do ktorej skupiny patríte, závisí od antigénov A a B a protilátok vo vašej krvi. V systéme AB0 hovoríme o prirodzených protilátkach (aglutiníny) a krvných antigénoch (aglutinogény). Pri narodení je ich množstvo prakticky nulové a vytvárajú sa až v priebehu prvého roka. Krvné antigény rozpoznávajú akékoľvek „cudzie“ antigény a „hovoria“ nášmu imunitnému systému, aby ich zničil. U nositeľa skupiny 0 sa v krvnej plazme nachádzajú prirodzené protilátky anti-A aj anti-B.
Druhý významný krvný typ rozlišujúci krv podľa tzv. Rhesus faktora (skrátene Rh faktora) opísali Karl Landsteiner a Alexander Weiner v roku 1940. Najsilnejší je antigén D; keď je antigén D prítomný na povrchu červených krviniek, krv sa označuje Rh+, v opačnom prípade Rh−. Najčastejšie je označenie Rh faktora spojené s typom AB0 a zapisuje sa napr. ako A−. Systém Rh predstavuje zložitý antigénový systém. Pozostáva zo šiestich základných antigénov, ktoré sa označujú ako C, D, E, c, d, e. Podľa spôsobu dedičnosti týchto faktorov sa u každého vyskytuje jedna z ôsmich trojíc antigénov. U Rh pozitívnych osôb ide o antigény CDe, cDE, CDE alebo cDe. Najvýraznejšími antigénovými vlastnosťami sa vyznačuje antigén D, ktorý má aj najväčší klinický význam. Osoby, ktoré majú v membráne erytrocytov antigén D, sa označujú ako Rh pozitívne (Rh+). Rh protilátky sa tvoria iba tým, ktorí majú skupinu Rh-, a aj to len vtedy, ak sa stretnú s Rh+ pozitívnymi krvinkami.
Kombináciou systému AB0 a Rh faktora rozlišujeme osem krvných skupín: A+, A-, B+, B-, 0+, 0-, AB+ a AB-. Okrem vhodnosti darcu a príjemcu je Rh faktor dôležitý pre kompatibilitu krvnej skupiny matky a ešte nenarodeného dieťaťa. Pomocou testov je možné a odporúčané ešte v tehotenstve zistiť jeho Rh faktor. V situáciách, kedy je matka Rh- a dieťatko Rh+, môže dôjsť k vývinovým komplikáciám. Tým je možné predísť vpichnutím injekcie s anti-D imunoglobulínom.
Univerzálni darcovia a príjemcovia
Ľudia s krvnou skupinou 0 + môžu darovať svoju krv všetkým 4 skupinám, ale iba ľuďom s pozitívnym Rh faktorom (0 +, A +, B +, AB +). 0- môže poskytnúť transfúziu všetkým 8 podskupinám. Ľudia s 0- sú preto univerzálni darci, ktorí sú vždy potrební. Ich krv sa daruje v núdzových prípadoch, keď je dôležité zachrániť život pacienta pred vykonaním testu. Pri transfúzii červených krviniek je životne dôležité použiť krvnú skupinu, ktorá príjemcu nepoškodí. Tabuľka názorne ukazuje, že príjemca s krvnou skupinou AB+ môže dostať červené krvinky akéhokoľvek darcu, preto sa mu tiež hovorí univerzálny príjemca. Kompatibilita krvnej plazmy je určená protilátkami, ktoré obsahuje.
Krvná skupina typu 0 je jedinou, ktorú je možné univerzálne použiť v prípade potreby núdzovej transfúzie. Dôvodom je jej kompatibilita so všetkými ostatnými krvnými skupinami AB0 systému, bez ohľadu na Rh faktor. Aj preto bývajú ľudia s typom 0- označovaní ako univerzálni darcovia krvi. Negatívna krv typu 0 nemá žiadne antigény a nespustí imunitnú odpoveď, aj keď má príjemca inú krvnú skupinu. To je dôvod, prečo je táto krvná skupina veľmi žiadaná, no zároveň jej je nedostatok.
Genetika a dedičnosť krvných skupín
Krvné skupiny sa dedia po obidvoch rodičoch. Typ krvi je určený jediným génom s tromi alelami: i, IA a IB. Gén kóduje enzým glykosyltransferázu, ktorý mení sacharidy antigénov na povrchu červených krviniek. Alela IA zodpovedá typu A, IB zodpovedá typu B a i zodpovedá typu 0. IA a IB sú dominantné nad i, takže ľudia s alelami ii majú typ 0, ľudia s alelami IAIA alebo IAi majú typ A a ľudia s alelami IBIB alebo IBi majú typ B. Ľudia s alelami IAIB majú obidva fenotypy, pretože A a B sú kodominantné.
Krvnú skupinu určuje genetika. Rovnako ako pri mnohých iných charakteristikách a vlastnostiach (napríklad farba očí), dieťa dedí jeden gén od každého z rodičov a spolu vytvoria pár. Dieťa môže zdediť gén A od jedného rodiča a gén B od druhého, čo vedie ku krvnej skupine AB. Typ 0 neobsahuje žiadne antigény a neovplyvňuje krvné skupiny A a B. To znamená, že ak dieťa zdedí gén 0 od jedného rodiča a gén A od druhého, jeho krvná skupina bude A. Ak majú obaja rodičia krvnú skupinu AB, ich dieťa môže mať krv typu A, B alebo AB. Je tiež možné, že dvaja ľudia s krvou typu A alebo B budú mať dieťa so skupinou 0, ak sú nositeľmi takzvaného recesívneho génu 0.
Blood Types and Paternity | Bio Basics 🐧
Zdravotné aspekty a krvná skupina 0
Podľa vedcov biochémia krvi určuje aj naše zdravie. Napriek tomu, že vplyv krvných typov na naše zdravie je stále predmetom výskumu, existujú určité teórie o zdravotných rizikách a prínosoch pre ľudí s rôznymi krvnými skupinami. Predpokladá sa, že ľudia s krvnou skupinou 0 môžu byť náchylnejší na niektoré bakteriálne a vírusové infekcie, ako iné krvné skupiny, a to vrátane moru, cholery, príušnice a tuberkulózy. Ľudia s krvnou skupinou 0 majú najnižšie riziko vzniku koronárnej choroby srdca v porovnaní s ľuďmi s krvnými typmi A, B a AB. Štúdie ukazujú, že ľudia s ostatnými skupinami majú o 25% vyššie riziko vzniku rakoviny pankreasu ako osoby s krvnou skupinou 0.
Krvná skupina 0 je najstarší krvný typ spojený s predkami, ktorí boli lovcami a zároveň je to univerzálny typ, ktorý tvorí 46% populácie. Druh stravy špecifický pre osoby s 0-lovou krvou by sa mohol prirovnať k paleo diéte alebo diéte s nízkym obsahom sacharidov, preto by sa mal zamerať na konzumáciu dobrého množstva bielkovín. Konzumovať by ste mali veľké množstvo bielkovín, ako by to bolo v prípade paleo alebo nízkokalorickej stravy. Konzumáciu mliečnych výrobkov by ste mali obmedziť, nemali by byť vašim hlavným zdrojom potravy, môžete konzumovať jeden z výrobkov raz denne. Pšenica obsahuje glutén, ktorý narúša metabolické procesy, živiny sa pomalšie premieňajú na energiu a ukladajú sa vo forme tuku, preto by ste ju mali obmedziť.
Stres môže u vás spôsobiť 50-80% všetkých ochorení. Ľudia s krvnou skupinou 0 sa musia pravidelne a intenzívne hýbať, tým odbúravajú stres. Ich organizmus je na to stavaný. Mali by sa intenzívne hýbať minimálne 4x do týždňa a dĺžka cvičenia by mala byť od 30-60 minút. Pre ľudí s krvnou skupinou 0 je najlepším liekom na únavu, depresiu, nespavosť a stres pohyb a fyzická práca. Ak sa prestanú hýbať, organizmus sa stáva oveľa zraniteľnejším voči zápalovým a autoimunitným ochoreniam ako je artritída, astma, dochádza k stálemu rastu hmotnosti až k obezite.
Krvné skupiny vo svete a na Slovensku
Na svete je najčastejší krvný typ 0, ale v niektorých oblastiach (napr. v Švédsku a Nórsku, ale aj na Slovensku) je najbežnejší typ A. Typ AB sa vyskytuje najmenej. Existujú určité regionálne a rasové rozdelenia ľudskej krvi podľa prítomnosti antigénov AB0. V rôznych častiach sveta sa výskyt krvných skupín líši. Táto skutočnosť úzko súvisí s genetikou. Napríklad v Latinskej Amerike má viac ako polovica populácie - až 53 % - krvnú skupinu 0+.
Najviac ľudí na svete má krvnú skupinu 0, až 45 %. Nasleduje krvná skupina A s 33 %. Typ B má asi 16 % ľudí a AB iba 6 %. Zastúpenie krvných skupín na Slovensku do veľkej miery kopíruje globálny trend, akurát s jedným rozdielom. Na rozdiel od zvyšku sveta, v našej krajine dominuje krvná skupina A, zatiaľčo krvná skupina 0 je na druhom mieste. Zastúpenie krvných skupín v slovenskej populácii je nasledovné: A - 42 % ľudí, 0 - 39 % ľudí, B - 15 % ľudí, AB - 4 % ľudí.
tags: #jedno #dieta #krvna #skupina #0 #negativ