Kompletné vydanie legendárneho komiksu Jožinko - dieťa svojich rodičov, pravidelne vychádzajúceho v humoristickom týždenníku Roháč v rokoch 1965 - 1988, sumarizuje fenomén neodmysliteľne spojený s viacerými generáciami čitateľov. Tento seriál glosoval verejnú mienku, čiže názory širokej verejnosti, o ktorých sa ale na verejnosti radšej nehovorilo, iba v rodinnom prostredí, aj to bola opovážlivosť, akej sa mohol dopustiť len „podarený“ synáčik, akým bol Jožinko.
Za dvadsaťtri rokov svojho vystrájania v Roháči sa Jožinko stal symbolom prostorekosti, ktorá len akoby pomimo, ale presne označí miesto, kde nás tlačí topánka. Z generačného pohľadu vnímam nestarnúceho Jožinka skôr ako súrodenca (je narodený o rok neskôr ako ja), ale dnes ho čítam dvomi rozdielnymi optikami. Chlapčenské oko sa zabáva na tom, čo Jožinko vyparatí: ako nevyniká v škole, nedbá na prehnanú čistotnosť, ani usilovnosť, ako sa doteraz nenaučil hrať na husle ani na trúbku, ako má nadovšetko rád zmrzlinu a sladkosti, a pre svoje okolie je primálo, alebo až príliš šikovný a od svojho otca ešte stále dranká drobné.
To druhé, trošku zostarnuté oko dnes vidí, že Jožinko je nielen najdlhší slovenský komiks, ale že patrí naozaj k tomu najlepšiemu, čo bolo vo veselom žánri s bublinkami a chvostíkmi vytvorené. Jozef Babušek je majstrom vizualizačnej metafory, skvelej políčkovej sekvenčnosti, komiksovskej mimiky, že dokonale využíva piktogramy, ideogramy, onomatopoje, jednoduchosť, skratku a súčasne akčnosť, ale aj oblúk vyúsťujúci do veselej pointy. Pointy je podľa autora úvodu Kornela Földváriho „paganiniovským koncertom na jednej strune“.
Život a prvé kroky autora
Ťažko lepšie vyjadriť invenciu, s akou Jozef Babušek dokázal vytvoriť 1100 epizód tak, aby v nich vždy vymýšlal fóry nové, alebo k variovaným priraďoval novú kvalitu. Pretože tak už to u plodných autorov býva. Ak náhodou momentálne nemajú nápad, reštartujú stroj svojej fantázie a nápad sa zjaví. A ak sa nezjaví, bude ich nápadom fakt, že práve nemajú žiadny nápad. Súčasťou týchto nápadov je aj „realita“ políčok, do ktorej Babušek vstupuje so svojou stvoriteľskou mocou.
Najdôležitejším prienikom Jožinka ostáva konflikt hodnotových systémov dospelých a detí, ktorý je na dobromyseľný humor najvďačnejší a zároveň poučný do takej miery, do akej má svet dospelých právo žiadať od detí výlučne veci „rozumné“. Neuveriteľných dvadsaťtri rokov (1965 - 1988) s výnimkou jedného roku (1975) vychádzal každý týždeň v časopise Roháč seriál Jožinko - dieťa svojich rodičov.
Jozef Babušek sa narodil 3. septembra 1921 v Bratislave, kde aj vyrastal. Študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Bratislave a neskôr na Vysokej škole zemědělskej v Brne. Už počas štúdia kreslil a uverejňoval svoje prvé karikatúry a ilustrácie v novinách a časopisoch, čo výrazne ovplyvnilo jeho výtvarné smerovanie. V roku 1947 ho začal uverejňovať satirický antikomunistický časopis Šidlo, čo spôsobilo problémy po prevrate, a preto musel opustiť školu a začať pracovať ako priemyselný výtvarník.
Prelomové obdobie a vznik Jožinka
V roku 1958 začal pod pseudonymom Jozef Schek spolupracovať s časopisom Roháč ako karikaturista a ilustrátor. Seriál Dieťa svojich rodičov, neskôr premenovaný na Jožinko - dieťa svojich rodičov, začal vznik v Roháči po spustení seriálu v roku 1965. Príbeh, ktorý reflektuje životné situácie obyčajného chlapca a jeho interakcie so svetom dospelých, sa stal ikonou ročníkov a generácií čitateľov. Jožinko sa postupne vyvíjal z pôvodné́ho formátu na farebný, pričom cez poslednú stranu Roháča obohacoval čitateľský deň humorom a jemnou sociálnou satirou.
Vplyv na grafickú stránku mal autor aj z estetických tradícií západnej európskej a americkej komiksovej tvorby. Jozef Schek - Babušek využíval labutie pero a čierny tus, neskôr farebné akcenty a postupne prešiel na stĺpcovú, vertikálnu kompozíciu s prepracovanou technikou kolorovania. Postupne sa Jožinko stal najdlhšie publikovaným slovenským kresleným seriálom a jeho eskalácia ako ucelenej formy bola spojená s modernizáciou časopisu Roháč.
Hmotné a tematické prvky Jožinka
Jožinko - dieťa svojich rodičov bol zobrazovaný ako dynamický chlapec, ktorý cez každodenné rodinné situácie ukazoval rozpor medzi očakávaniami dospelých a potrebami detí. Často sa v ňom objavovali aj prvky spoločenskej satiry, ako napríklad komunalna satira alebo kritika materialistického svetonázoru. V rokoch 1965-1988 vzniklo viac než 1100 epizód a okrem samotného príbehu sa autor venoval aj vizuálnemu dizajnu, titulkovým nadpisom a obálkam Roháča.
Okrem Jožinka mal Schek aj ďalšie významné projekty: napríklad v roku 1965-1966 uveřejnenie prvého realisticky nakresleného komiksu Desiata planéta, ktoré vychádzalo v časopise Prúd, a spolupráce s českými periodikami ako Pionýr a Větrník. Vytvoril aj množstvo vedecko-fantastických a dobrodružných seriálov pre Elektrón, ktoré predstavovali významný podiel jeho tvorby v slovenskom komiksovom vývoji. Grafická a naratívna misia Jožinka a jeho autorov bola vždy zameraná na to, aby čitateľom ponúkla humor, reflexiu a zábavu zároveň.
Odkaz a odkazovosť legendy
Jožinko bol milovaný partner generácií detí, ktoré naň dodnes spomínajú pred svojimi deťmi či vnukmi. Aj dnes jeho čítanie ponúka pohľad na rodinné vzťahy a spoločenské očakávania v bývalom období. Dnes už existujú viaceré zberateľské a akademické projekty, ktoré pripomínajú jeho odkaz: kompletné vydanie, výstavy a monografie o Jozefovi Schekovi a jeho dielach. Kritickí historici a výtvarní umelci oceňujú Schekov prínos pre rozvoj slovenského komiksu a jeho vplyv na svetový kontext.
V roku 2013 zomrel Jozef Schek (Babušek) v Piešťanoch, krátko pred 92. narodeninami. Jeho dielo zostáva vysokou pripomienkou kreatívneho potenciálu slovenského komiksu a jeho role pri formovaní dnešného pohľadu na rodinnú a spoločenskú satiru.
Mincové - krátky animovaný film
Prínosy a šírka vplyvu
Komiks Jožinko ukazuje autorovu odvahu venovať sa rodinným témam a spoločenskej realite bez zveličovania. Pre slovenský a český kontext predstavoval príklad profesionálneho zvládnutia komiksovej poetiky a techniky, čo potvrdili aj medziodborné hodnotenia. Erférová spolupráca medzi Jozefom Schekom a jeho blízkymi spolupracovníkmi Kamilou Staškovou a Ferom Jablonovským zanechala trvalú stopu v histórii slovenského výtvarného umenia a komiksu.
Zapamätania hodný je aj významný historický kontext, že napriek homogenizácii medzi českým a slovenským publikovaním sa Schekove komiksy väčšinou vydávali na Slovensku, najmä v Elektróne, čo podporovalo ich kontinuitu a rozšírenie medzi čitateľmi. Jeho práca v Roháči, ako aj spolupráca s Čechami, ukázala šíru umeleckú a kultúrnu spoluprácu v rámci bývalého spoločného štátu.
| Obdobie | Hlavný význam | Forma publikácie |
|---|---|---|
| 1965-1988 | Jožinko - dieťa svojich rodičov ako najdlhšie publikovaný slovenský kreslený seriál | Roháč, dvojfarebný postupne farebný od roku 1969 |
| 1947-1958 | Predchodcovia a skice pre komiksový štýl | Nový svet, Šidlo (karikatury a ilustrácie) |
| 1965-1969 | Začiatky spolupráce s českými periodikami | Pionýr, Větrník |
Aktuálny pohľad na Jožinka ponúka plné vydanie zberania, ktoré umožňuje čitateľom znovu prežiť pôvodný humor, zároveň však poskytuje priestor pre nové čitateľské interpretácie.