Táto seo-článok sa ponára do života a vedeckej práce etnologičky Kataríny Nádaskej, ktorá spája vášeň pre ľudovú kultúru so zberom poznatkov o tradičnej slovenskej kuchyni a živote v období pôstu a slávností. Na základe rozsiahleho rozhovoru a textov, ktoré uvádza vo svojom diele aj v odborných prácach, sledujeme, ako stravovanie súvisí s kultúrnymi vzorcami, rodinnými projektmi a spoločenským vývojom na Slovensku. Rozprávanie sa prelína s autorským pojednaním o tom, ako jedlo odráža lokálne zdroje, sezónnosť, postné zvyklosti, i s výberom receptov, ktoré odrážajú tradície regiónov a historické obdobia.
Vzdialené korene a rodinná ciest do sveta etnológie
Na gymnáziu som študovala humanitný smer, bavila ma história a literatúra, estetika. Po maturite som išla študovať na FF UK Bratislava vedecký smer história a etnológia. Pôvodne som chcela študovať len históriu, ale práve v čase, keď som sa hlásila na štúdium, otvárali dvojodborové štúdium a história bola spojená buď s etnológiou, alebo s archívnictvom. Bolo to skvelé rozhodnutie, pretože hneď po začiatku štúdia ma etnológia veľmi oslovila, myslím, že to bolo nielen krásou vedy s množstvom zaujímavých problémov a otázok, ale aj mojimi pedagógmi. Mala som šťastie na prof. J. Micháleka, úžasného vedca i človeka, ktorý sa celý život venoval ľudovému rozprávaniu, povestiam a pani doc. E. Horváthovú, ktorá poznala celú klasickú duchovnú kultúru Slovenska. Bola priekopníčkou vo výskume Rómov. Jej vedomosti, vedecký zápal a nadšenie ma sprevádzali celým štúdiom.
Na čo z toho spomínate najradšej? Ako budúci etnológovia sme absolvovali každý rok počas prázdnin terénne výskumy, kde sme mohli hlbšie preniknúť do tajov výskumu a zvolenej problematiky. Prakticky po pár mesiacoch štúdia som vedela, že mojim dominantným smerom bude etnológia. Jej prepojenie so štúdiom histórie bolo viac ako vydarené. Neskôr, keď sa na Univerzitu Komenského vrátil profesor Ján Komorovský, nestor a zakladateľ slovenskej religionistiky, som si pridala k štúdiu aj religionistiku a muzeológiu. Počas štúdia sa na Slovensku zmenili pomery a otvorili sa hranice do celého sveta, čo mi umožnilo rozšíriť si štúdium na Viedenskej univerzite, v Regensburgu, Krakowe, Sofii, v Prahe... Úžasný čas, keď má mladý človek možnosť každým pórom svojho tela nasávať vedomosti a študovať v prestížnych knižniciach, archívoch a univerzitách. Štúdium som ukončila štátnicami v oboch odboroch a zostala som oboma nohami na poli vedy, výskumu a vyučovania etnológie na slovenských univerzitách.”
Práca, výskum a každodenný prístup k literatúre
História a etnológia ma bavia stále, u mňa by ste inú ako odbornú literatúru vo veľkej knižnici ani nenašli. Ako každý človek sa aj ja snažím vzdelávať vo svojom odbore, chodiť pravidelne na terénne výskumy, písať odborné práce i popularizačné články. Rada by som vedela čo najviac aspoň z oblasti histórie a etnológie, ale napríklad tradičná ľudová kultúra, ľudová religiozita sú tak fantasticky zaujímavé oblasti a je v nich stále toľko neprebádaných zákutí, že by na pochopenie jednotlivých oblasti výskumu v ich celistvosti boli potrebné aspoň tri životy.
Kuchyňa je pre mňa miesto strateného času, niekedy som si hovorila, aké by to bolo fajn byť ako had a jesť len raz za mesiac... Mám rada kuchyňu a recepty Lenivej kuchárky, teda varím jednoduché sýte jedlá, aby som nemusela variť trikrát za deň. V tomto smere sa nechávam inšpirovať klasickou ľudovou kuchyňou s modernými výdobytkami. Môj syn Gorazd je už dospelý mladý muž a má svoje vlastné bývanie, takže som svoj byt úplne zahltila knihami a tie sa mi kopia vo vzorných kopách a pomedzi ne mám vychodenú cestičku.
Rodina, domov a kuchyňa: praktická stránka práce a života vedkyne
Našťastie, už nemusím kuchyňu denne používať a radšej sa najem mimo vlastnej kuchyne, napríklad u mojej mamičky. Mám veľa kamarátov a známych, ktorí mi nosia jedlo a koláčiky na sviatky, pretože vedia o mojej nešikovnosti v kuchyni, takže pravidelne sa stáva, že na Vianoce, či Veľkú noc mám doma 15 - 20 druhov koláčikov a iných dobrôt bez toho, aby som čo i len jednu knižku vybrala z kuchynskej rúry. Moji rodičia a zvlášť mamička mi bola vždy veľkou oporou v živote aj vo vedení domácnosti, ale samozrejme, aj keď nemám rada činnosti ako žehlenie, keď treba urobím, rovnako ako drobné práce okolo domácnosti.
Vzťahy, partnerstvo a vplyv na prácu a kariéru
A vám niečo prekážalo? Boli ste ochotná ustupovať zo svojich cieľov? Partnerstvo je vždy o dohode, ústupkoch a snažení sa o kompromis, každý vzťah sa musí kultivovať každý deň. My sme sa s mojim partnerom dohodli na rozchode viac-menej formálne, pretože kým bol syn malý, jeho otec sa mu venoval takmer každý deň a trávil s ním pomerne veľa času. Nikdy som sa nesnažila meniť svojho partnera, plne som rešpektovala jeho osobnosť, boli obdobia, keď mal náročné povinnosti v práci a celá domácnosť bola na mne, ale mne zase pomáhali rodičia, takže všetko sa dalo zvládnuť. Mohla som sa sústrediť na výchovu syna a svoju prácu.
Feminizmus, rodové roly a súčasný pohľad na ženy v spoločnosti
Akí sú podľa Vás dnešní mladí muži. Líšia sa niečím od generácie partnerov pred nimi? Ako pozorujem generáciu dnešných 25 až 30- ročných mladých mužov, ku ktorým patrí aj môj syn a jeho priatelia, je to veľmi emancipovaná generácia, v ktorej si muži vedia navariť, oprať, vyžehliť, zostávajú na otcovskej dovolenke, pred kariérou uprednostňujú rodinu, či duševnú rovnováhu. Je to príjemná zmena, pretože nedávno sa domácnosť delila na mužské a ženské práce, dnes mám pocit, že v partnerstvách sa muži oveľa viac podieľajú na chode domácnosti, oveľa viac cestujú po svete, sú rozhľadení, šikovní a múdri. Neboja sa už v mladom veku ísť na štúdiá do zahraničia a získavajú tak svoj vlastný životný priestor, ktorý je často väčší ako životný priestor ich rodičov. Sú to moderní Európania so srdcom na Slovensku, veľmi ma teší, že im záleží na tom, kam smeruje naša krajina a vedia byť aj veľmi kritickí a otvorene pomenovať to, čo v našej krajine nie je dobré.
V súčasnosti sa podľa mňa človek nezaobíde bez dlhodobejšieho prehodnotenia postavenia žien v spoločnosti. Ženy sa aj napriek pokroku stále stretávajú s archetypmi ako patriarchát a s obmedzeniami v politike. Prezidentská voľba a vízia Zuzany Čaputovej vo mne vyvolali radosť a nádej, že viac žien by malo vstúpiť do verejného života a prispieť k pozitívnym zmenám. Vedomosti z múzeí, archívov, kroník a lokálnych inštitúcií ukazujú identitu Slovenska a dôležitosť mikrodejín a tradícií, ktoré tvoria našu kultúrnu dedičinu.
Stravovanie, pôst a tradičná kuchyňa na Slovensku
Po fašiangoch, období hojnosti, ktoré je charakterizované zabíjačkami, zábavami a plesmi, prichádza čas pôstu a kajúcnosti. Pôst mal primárne vyučovať telo na duchovné oslavy Veľkej noci a bol brány a regulovaným obdobím, ktoré ovplyvňovalo nielen jedálny lístok, ale aj spoločenské zvyklosti. V minulosti sa vyhýbalo mäsu, no zároveň sa jedli ryby, raky či slimáky; z rastlinných surovín sa pripravovali husté polievky a kaše, ktoré tvorili základ pôstneho jedálnička. Zaujímavé sú aj spôsoby skladovania potravín a tradičné spôsoby varenia, ako napríklad používanie hlinených hrncov alebo drevených lyžíc, či pôstne recepty zo zeleniny a strukovín.
Tradičné jedlá a zvyky sú často spájané s regiónmi. Kapusta bola hlavným zeleninovým prvkom a používala sa na varenie plnôt, kapustníkov či ako súčasť polievok. Zemiaky prišli na Slovensko až počas vlády Márie Terézie a ich prijatie trvalo dlhé roky. Vleklé tradície zahŕňali aj zaváranie ovocia a prípravu lekvárov spojenú s rodinnou komunitou a zimnými hospodárskymi aktivitami. Medzi obľúbené suroviny patria bryndza, tvaroh, slanina a ďalšie tradičné výrobky spojené s hospodárskymi praktikami a pastevetľskými kultúrami. Bryndza je považovaná za probiotický poklad a má významný nutričný prínos, zatiaľ čo bryndzové halušky predstavujú kultúrne dedičenie regiónov a tradícií spojených s pastierskymi osadami.
V dnešnej dobe sa uvádza, že ľudia sa čoraz viac vracajú k lokálnym výrobcom a lokálnym potravinám s ohľadom na zdravú životosprávu. Pandémia a zmena stravovacích návykov zmenili postoj spoločnosti k lokálnym potravinám a podporujú lokálnych producentov. Vznikajú aj nové značky a programy, ktoré zdôrazňujú podiel domácej produkcie a tradícií na Slovensku.
Infografika a vizuálne prvky
Historické a kultúrne súvislosti pôstu a zvyklostí
Pôstne zvyky a ich význam pre kresťanstvo a ďalšie náboženstvá sa odrážajú v jedálničku, v spôsobe prípravy jedál a v kultúrnych praktikách. Zelený štvrtok, označovaný detoxom, býval doplnený o bylinky a zelenú zeleninu, ktoré mali liečivé a očisťujúce vlastnosti. V období zimy sa prejedalo kyslé kapusty a kyslé mliečne výrobky, pričom ako základ zostávalo veľké množstvo kaše a zeleninových jedál. Zrýchlené zmeny v spoločnosti a v rodinnom živote, spojené s prechodom od tradičného rodinného usporiadania k modernej rodine, ovplyvňujú aj stravovacie návyky a vnímanie zdravia a výživy.
Štúdie Kataríny Nádaskej a jej spolupracovníkov poukazujú na to, že jedlo nie je iba nutričnou potrebou, ale aj nosičom kultúrnych hodnôt, národnej identity a rodinných príbehov. Výchova mladých ľudí a záujem o mikrodejiny v miestnych komunitách posilňujú pocit spolupatričnosti a kontinuity medzi minulosťou a súčasnosťou. V gastronómii sa tak prelína význam lokálneho hospodárstva, tradícií a inteligentnej optiky modernej spoločnosti na zmenu stravovacích návykov.
Aktuálne poznámky o kultúrno-kulinárnych témach
Autorkin pohľad na kulinárske tradície sa prelína s jej poznatkami o roli žien v histórii a s otázkou, ako súčasná spoločnosť posúva rodové roly. Z pohľadu etnológie sú recepty a jedlá reprezentáciou kultúrnych príbehov a rodinných vzorov, ktoré sprevádzajú generácie a odhaľujú, ako ľudia reagovali na zmeny sociálnych podmienok a globálnych trendov. V dnešnej spoločnosti sa často objavuje trend návratu k lokálnym zdrojom a zberu tradičných receptov, ktoré ponúkajú nielen chuťový zážitok, ale aj poznanie o kultúrnej identite a histórii našich predkov.