Narodenie dieťaťa je jedna z najšťastnejších udalostí v partnerskom živote. Také sú romantické predstavy. Realita je však taká, že na scénu príde deficit spánku, málo sexu a každodenné konflikty. O tom, ako túto krízu zvládnuť, sme sa porozprávali so psychologičkou Máriou Balážovou. Na prvé dieťa sa pár väčšinou veľmi teší a ani mu nenapadne, že by sa vzťah mohol po pôrode zmeniť k horšiemu. Prečo sa to deje? Stáva sa to často, lebo ľudia majú predstavu, že dieťa im naplní život, vzťah sa zlepší a dostane nový rozmer, je to spoločný veľký projekt. Málokto z nás si ešte pred tým uvedomí, že mať dieťa znamená aj mať veľa starostí. Prináša do rodiny nové podnety, problémy a aj veľa stresu.
Výskumami je dokázané, že po pôrode vzrastá deficit spánku a ľudia zaťažení nedostatkom spánku trpia až 91-percentnou stratou svojej schopnosti regulovať silné emócie v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá deficitom netrpela. Nie je teda žiadnym prekvapením, keď za týchto podmienok dochádza v domácnosti medzi manželmi k častým hádkam. A to je len jeden z faktorov. Týka sa spánkový deficit aj mužov, alebo len matiek? Muži, samozrejme, taktiež trpia spánkovým deficitom, najmä ak sa o rodičovské povinnosti delia s matkou. Niekedy sa muž tvári, že sa ho to netýka a ide si napríklad ľahnúť inde. A nejde iba o spánok, niektorí muži sa správajú, akoby sa ich narodenie dieťaťa až tak netýkalo a na svojom „starom“ živote nemienia nič príliš meniť - stále chodia pravidelne do posilňovne, neskoro sa vracajú z práce, aj keby nemuseli, a odrazu sú obaja inde...
Určite je pre vzťah lepšie, keď problémy spojené s narodením bábätka zdolávajú rodičia spolu. Je síce pravda, že muž ráno vstáva do práce a potrebuje sa vyspať, ale aj mama vstáva a byť celý deň s bábätkom je rovnako náročná práca. Všetko je oveľa ľahšie, ak sa práca okolo dieťaťa môže rozdeliť medzi dvoch ľudí. Práve to, že obaja partneri prechádzajú transformáciou na rodiča spoločne, je jedným z najsilnejších faktorov toho, že úspešne prekonajú aj krízy, ktoré prináša obdobie po pôrode. Nie je to však vždy iba vina mužov, niekedy sú „premotivované“ aj matky...
Ano, sú aj ženy, ktoré materstvo pohltí natoľko, že muža k dieťaťu ani nechcú pustiť a ten sa potom môže cítiť odstrčený. To je určite ďalší extrém a muž by mal o svojich pocitoch so ženou komunikovať. Vo svojom okolí vidím množstvo mužov, ktorí sa chcú starať a aj starajú o svoje deti rovnocenne. Tak ako v oblasti zrovnoprávňovania žien si myslím, že potrebujeme zrovnoprávniť mužov v starostlivosti o deti. Muž na materskej je stále považovaný za akúsi raritu, a väčšinou sa to deje iba vtedy, keď žena v rodine zarába viac. Čo ak sami muži chcú s deťmi byť dlhšie ako dve hodiny večer pri ukladaní do postele? Viem si predstaviť, že je pre nich samých veľmi ťažké byť so svojimi deťmi len niekoľko hodín do týždňa. Muži na materskej, to je kontroverzná téma. Čo si myslíte o tomto fenoméne vy?
Dieťa potrebuje vo svojom živote jednu stabilnú láskyplnú osobu a od určitého veku dieťaťa je podľa mňa jedno, či je to muž alebo žena. Ak takýto model rodiny neprekáža rodičom a je to pre nich finančne oveľa výhodnejšie, prečo nie? Máme akési zažité vzorce a podliehame kultúrnym tlakom, ktoré tvrdia, že žena má byť doma s dieťaťom a muž zarábať peniaze. Dnešná doba je však úplne iná ako tá spred tridsiatich rokov. Dá sa percentuálne vyhodnotiť, o koľko sa vzťah po narodení dieťaťa zhorší?
Uznávaný americký molekulárny biológ a populista John Medina tvrdí, že kvalita spolužitia v prvom roku po narodení prvého dieťaťa klesá až o 47 - 60 percent. To je naozaj alarmujúce číslo! Čo všetko vplýva na zhoršenie vzťahu? Už som spomínala spánkový deficit. Keď sme nevyspatí, sme podráždení, prchkí, agresívnejší a máme úplne iné reakcie, ako keď sme oddýchnutí. Platí to rovnako pre mužov aj pre ženy. Ďalej je to strata sociálnych kontaktov. Kedysi, keď fungoval model viacgeneračného života, starostlivosť o dieťa sa prirodzene rozložila na viac osôb - babku, tetu, sestru... - a aj keď muž nebol doma, žena sa necítila až taká osamotená a totálne zamestnaná iba dieťaťom. Dnešnej matke často celý deň nemá kto bábätko ani na chvíľu podržať, aby si išla napríklad umyť vlasy. Je úplne izolovaná od možnej pomoci. Vybrali sme si to však sami, pretože dnešný trend je sťahovať sa z bydliska stovky kilometrov za prácou, s rodičmi dnes pod jednou strechou nechce žiť nikto. Kedysi bola výchova v širšej komunite úplne normálna a malo to svoje výhody. Ďalším faktorom, ktorý prispieva k zhoršeniu vzťahov, je depresia, ktorá často trvá aj dlhšie ako iba pár dní po pôrode a môže sa týkať aj muža. Sú však aj maminy, a také mám okolo seba aj ja, ktoré odmietajú pomoc, aj keď sa im núka, lebo sa chcú o svoje dieťa starať len ony a myslia si, že nikto iný by to ani na chvíľu lepšie nezvládol. Voláme to „helikoptérové“ rodičovstvo. Takéto mamičky majú potrebu každú minútu svojho dieťaťa riadiť a ovládať. Treba si však uvedomiť, že materstvo nie je o tom, že ste otrokom dieťaťa. S dieťaťom treba vedieť byť, ale treba ho vedieť aj pustiť, samozrejme, ak neriešime chorobu alebo napríklad separačnú úzkosť, keď dieťa mamu naozaj potrebuje.
Niekedy sa však táto „separačná úzkosť“ týka skôr matiek, ktoré majú problém vyrovnať sa s tým, že sa im dieťa vzďaľuje. Celé materstvo už od počatia je však o postupnej separácii - od pôrodu cez odstavenie od dojčenia, prvé kroky, nástup do škôlky, potom do školy, až jedného dňa odíde z domu. So svojím dieťaťom sa lúčime každý deň na väčšiu vzdialenosť. Na jednej strane sa teda sťažujeme, že nám nemá kto pomôcť, na druhej strane si mnohé matky myslia, že starostlivosť o ich dieťa nezvládne nikto lepšie než ony.
Myslím si, že to má súvis aj s tým, že tak ako všetko v dnešnej dobe, aj materstvo je zamerané na výkon a na ženu je vyvíjaný tlak, aby bola dokonalá mama, skvelá a krásna partnerka, navyše je schopná aj zarobiť peniaze, a bola by teda „hanba“, keby priznala, že občas potrebuje pomoc. Veľa párov si myslí, že ak im to škrípe, pomôže im splodiť dieťa... Ľudia v prvom rade fakt neočakávajú, že by sa niečo také mohlo stať, predsa príchod dieťaťa do rodiny je považovaný za radostnú udalosť, ktorá má pár stmeliť. No ak mal pár nejaké vzťahové problémy pred pôrodom, tak sa po narodení ešte zhoršia. Preto sa nikdy nesnažte vzťahové problémy riešiť dieťaťom. Stáva sa každému, kto má prvé dieťa, že sa jeho vzťah v prvom roku výraznejšie zhorší, alebo majú k takémuto zhoršeniu skôr sklony prvorodičia vyššej vekovej kategórie či, povedzme, s istými povahovými črtami?
Stotožňujem sa s názormi amerických psychológov Johna Gottmana a jeho ženy Julie, ktorí dlhodobo skúmajú šťastné páry a napísali na túto tému niekoľko kníh. Tvrdia, že je mýtus, že sa vzťahy rozpadajú na základe povahových čŕt. Je to skôr o vôli niečo s tými rozdielmi robiť a snažiť sa ich zladiť. Je normálne, že partner je iný ako ja, má iné zvyky a na veľa vecí iný názor. Vyrastal totiž v inom prostredí a formovali ho iné veci. Pre niečo sme si ho však vybrali a vybrali sme si ho aj s tými vecami, v ktorých sa nezhodujeme. Treba to brať, ako to je, nevyčítať, nekritizovať. Nikto sa totiž necíti komfortne pod neustálou paľbou kritiky, pretože tak problémy len eskalujú. Nesnažte sa svojho partnera zmeniť, ale skôr sa vyrovnať s jeho odlišnosťami.
Aké sú podľa vzťahových psychológov problémy, pre ktoré sa pár háda? Poriadok v domácnosti, názor na výchovu detí a sex. Sex, to je asi téma, ktorú rieši veľa párov s malým dieťaťom. Žena je unavená po celom dni a nechce sa jej, muž sa na to začne po istom čase sťažovať, to je bežná story. Súvisí to s vyčerpaním ženy, no úlohu pri zníženie libida zohrávajú aj iné faktory. Žene sa v tehotenstve zmení telo, nemusí sa už cítiť taká atraktívna, môže sa hanbiť. Zmena hladín hormónov má na chuť na sex tiež veľký vplyv. Príroda to zariadila tak, že nám klesnú pudy, aby sme zostali pokojnejšie a menej agresívne, a týka sa to aj mužov. Vo svete zvierat je to tak, že samcom sa po pôrode mláďat zníži hladina testosterónu v krvi, aby nebol agresívny k mláďaťu. O pár mesiacov by sa však všetko malo dostať do pôvodného stavu. Ak sa tak stane len u muža, môže byť z toho frustrovaný a začať na ženu robiť nátlaky. To však nie je správna cesta. Ak chce zlepšiť sexuálny život, mal by najskôr zlepšiť celý vzťah, to hlboké priateľstvo, na ktorom by mal vzťah stáť. Treba prísť na to, prečo sa stalo, že si už nepotrebujeme prejavovať náklonnosť, že sa odcudzujeme. Treba sa na seba opäť napojiť, prejavovať si lásku malými dobrými skutkami... vziať partnerku na koncert skupiny, ktorú má rada, pekne sa obliecť a ísť do divadla, uvariť partnerovi kávu a priniesť mu ju do postele... Ak jeden urobí zopár aktov, je pravdepodobné, že sa ten druhý chytí. Kvalita sexuálneho života je odrazom celého vzťahu. Ak je jeden z partnerov nespokojný, netreba sa trápiť v tichosti, ale otvoriť túto tému s partnerom a spoločne hľadať možnosti.
Kedy sa dá povedať, že vo vzťahu nastala kríza? Keď majú obaja pocit, že ich problémy sú vážne a keď už sa žijú paralelné životy a vo vzťahu sa cítite osamelo. Vtedy je naozaj už najvyšší čas začať chodiť do poradne a nie je to žiadna hanba. Niekedy však nestačí prísť dva-, tri krát, ale treba chodiť aj rok. A niekedy sa stane, že sa po párovej terapii slušne rozvedieme. Aj také veci sa stávajú a niekedy je to nevyhnutné, ak niekto z partnerov doslova trpí. Ja si však myslím, že dlhodobé partnerstvá majú zmysel a často si až po rozvode ľudia uvedomia, o čo vlastne prišli.
Deti rodičov, ktorí žijú v harmonickom vzťahu, lepšie prospievajú, ľudia v dlhodobých vzťahoch sú šťastnejší, majú pocit bezpečia a dokonca lepšiu imunitu. Ak sa rodičia rozvedú, zostane zranená dušička dieťaťa a rodič si aj tak nakoniec nájde niekoho, s kým rieši podobné problémy. Prvý rok po narodení prvého dieťaťa je to teda pre väčšinu párov „masaker“. No onedlho sa rozhodnú pre ďalšie. Zvládajú ľudia druhé, tretie dieťa lepšie? Prvý rok je skutočne rizikový rok, ktorý treba zvládnuť. Treba si pripustiť, že toto rieši skutočne väčšina párov a situácia sa postupne zlepší, postupne sa na zlé veci zabudne a rodičia si povedia, že pre svoje dieťa chcú súrodenca, a tak sa na to dajú opäť.
Ako poradiť manželom prechádzajúcim krízou? Nie len komunikácia, ale aj vyladenie sa na partnera - dávať vzťahu a partnerovi váhu, aby cítil, že je pre mňa ten najdôležitejší. Nájsť rovnováhu medzi tým, aby sme zostali sami sebou a starali sa o seba, a rovnako aj o partnerstvo a rodinu. Po narodení prvého dieťaťa partnerský vzťah prechádza zmenami. Spokojnosť vo vzťahu podľa štúdií v prvých rokoch manželstva v priemere klesá bez ohľadu na to, či má pár dieťa alebo ho nemá. Prvých 5 rokov manželstva je najrizikovejších vzhľadom na možnosť jeho rozpadu. V nasledujúcich riadkoch prinesieme odporúčanie, ako znovu nájsť (alebo nestratiť) emocionálne spojenie so svojím partnerom či svojou partnerkou.
Rozprávajme sa spolu každý deň - vďaka hlbokej a láskyplnej komunikácii bude náš vzťah fungovať. Úprimný rozhovor umožňuje dozvedieť sa o potrebách, pocitoch, trápeniach svojho partnera/svojej partnerky. Umožní nám pozrieť sa na svet z jeho/jej uhla pohľadu. Nevieme si čítať myšlienky, preto máme každý deň spolu komunikovať. Keď máme dieťa (alebo viac detí), musíme si vedome vytvárať priestor na rozhovor. Je na nás, kedy to bude - ideálnym časom môže byť, keď uložíme dieťa na nočný spánok. Diskutujme spolu nielen o praktických veciach ohľadom starostlivosti o deti a domácnosť, ale aj o tom, kto mal aký deň.
Moje tipy: Keď sa spolu rozprávate, prestaňte s činnosťou, ktorú aktuálne robíte. Odložte mobily, vypnite televízor a sústreďujte sa plne na seba navzájom. Slová lásky by mali byť samozrejmosťou. Ak nedokážete slovami popísať, čo cítime, skúste to napísať - zaľúbené odkazy či zaľúbený list poštou môžu urobiť zázrak vo vzťahu. Láskavosti - každý deň nájdeme príležitosť pomôcť napríklad s domácimi prácami či s prácou vašej polovičky, alebo jej môžeme zaliať čaj, uvariť večeru či vybaviť nákup namiesto nej, aby sme ju potešili alebo trochu odbremenili.
Kým jeden z nás sa venuje dieťaťu, ten druhý sa môže venovať sebe a načerpať novú energiu. Môj tip: Keď sme pri rozhovore zistili, s čím potrebuje viac pomoci alebo podpory náš partner/partnerka, tak presne vieme, aké láskavosti mu/jej urobia najväčšiu radosť. Choďme na pravidelné rande - rande slúži na rozvíjanie zamilovanosti páru aj prehĺbenie emocionálneho spojenia dvojice. Práve rande vo dvojici bez detí je tým, čo si ako rodičia malého bábätka nevieme predstaviť. Zo začiatku môžeme randiť doma - pri dobrom filme, pri neskorej večeri, na terase s fľašou vína, pri pozorovaní hviezd, kým deti spia.
Milujme sa aspoň raz za týždeň - Jedna štúdia z roku 2016 odhalila, že tí, ktorí sa milovali raz týždenne, pociťovali väčšiu spokojnosť vo vzťahu ako tí, ktorí sa milovali menej často. Pochopiteľne, k intímnemu životu sa budeme vracať pomaly a postupne po pôrode. Naučme sa riešiť konflikty - po narodení prvého dieťaťa aj ten najzohratejší pár zažije ostré výmeny názorov. Nedostatok spánku, vyčerpanosť, nedostatok času na seba či jeden na druhého môžu spôsobiť, že ľahšie vybuchneme alebo sa budeme hádať aj kvôli maličkostiam. Potom, ako sa upokojíme, skúsme sa porozprávať, kto čo najviac potrebuje. Nezabudnime sa úprimne ospravedlniť, pokiaľ padli ostré slová. Počas rozhovoru hľadajme spolu kompromisy, riešenia.
Sú situácie, keď nás problémy natoľko „prevalcujú“ alebo sa náš vzťah môže natoľko zhoršiť, že budeme potrebovať odbornú pomoc. Nezabudnime ani na seba - dopriať si čas pre seba a na činnosti, ktoré nám obnovia naše sily a energiu. Na našom vzťahu k partnerovi záleží rovnako ako na rodičovstve. Šťastní rodičia totiž majú šťastné deti.
Keď sa po strate partnera snažíme nájsť nový vzťah, často rozmýšľame, ako to povedať dieťaťu. Poradenstvo hovorí o párovaní nového vzťahu s citlivým naslúchaním dieťaťa, postupnosti a počúvaní jeho pocitov. Dieťa potrebuje čas a priestor na adaptáciu. V Plamienku bezplatne pomáhame deťom a tínedžerom po strate blízkej osoby a ich rodičom. Rozvíjajte nový partnerský vzťah najprv bez svojho dieťaťa a neponáhľajte sa. Zamilovanie a vzrušenie zo známosti s novým partnerom nemusí nevyhnutne znamenať, že pôjde o dlhodobý vzťah.
Porozprávajte sa s dieťaťom o plánoch, buďte úprimní a zároveň citliví. Deti intuitívne cítia, že cítite príťažlivosť k niekomu z ich okolia, koho už stretávajú. Buďte srdeční a trpezliví, ale dajte dieťaťu hranice, hoci to môže byť únavné a nepríjemné. “Som tu, chcem ťa podporovať a počúvať, budeš pre mňa vždy dôležitý/á. Ja sa však chcem sama/sám srdcom rozhodnúť, s kým chcem byť vo vzťahu. Nemusíš ho/ju mať rád/a. Život je umenie a tajomstvo. Prijatie nového partnera môže byť pre vaše dieťa výzvou. Každé dieťa má svoju vlastnú cestu. Milujte ho a podporujte, sprevádzajte svoje dieťa na jeho ceste s čestnosťou, vrúcnosťou, trpezlivosťou a hranicami.
- Pripravte dieťa na nové usporiadanie vecí postupne, bez nátlaku.
- Udržujte otvorenú komunikáciu a rešpektujte pocity dieťaťa.
- Začnite s novým partnerom na neutrálnej pôde a postupne zvyšujte spoločné aktivity.
- Dbajte na rovnováhu medzi časom pre dieťa, pre seba a pre partnerstvo.
Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, bezplatné konzultácie s psychológom ako aj individuálne a skupinové terapie pre deti aj dospelých. Môžu sa na nás obrátiť kedykoľvek, krátko po úmrtí, ale aj neskôr. Počas konzultácie spolu hľadáme, ako dieťaťu pomôcť doma aj v škole. Prihláste sa na odber newslettera a nič vám neutečie zo života v Plamienku.
Tí, ktorí prišli o svoje manželstvo, vedia, že nájsť si s deťmi nových partnerov nie je vôbec jednoduchá životná etapa. V súčasnosti veľa manželstiev končí rozvodom, a tak si mnoho ľudí hľadá nového partnera. Po rozchode alebo po rozvode nie je žiadna správna alebo zlá doba na to, kedy začínať budovať nový vzťah. Život to tak nejako zariadi sám. Vy ale stojíte uprostred troch svetov: toho vášho, toho, kde hrajú hlavnú úlohu vaše deti a toho, do ktorého ešte patrí aj váš bývalý partner. A vo všetkých týchto svetoch je potrebné udržiavať rovnováhu.
Niekedy je naozaj ťažké začať znovu a najťažšia úloha spočíva v tom, ako deťom predstaviť nového partnera. „Tento proces najjednoduchšie prebieha, keď má dieťa 2 - 3 roky. V tomto období si ešte nepamätá na svojho biologického rodiča. Čím sú deti staršie, je to horšie. V pubertálnom veku je predstavenie nového partnera najťažšie.“
Ideálnou cestou je najprv o novom partnerovi len rozprávať, zvoliť neutrálne prostredie pre stretnutie a nikdy nenútiť dieťa, aby prijalo novú osobu ako „nového rodiča“. Deti často potrebujú čas a je dôležité ukázať im, že biologickí rodičia zostávajú v ich živote. Buďte autentickí a trpezliví - nenechajte sa zlákať tlakom okolia ani predstavou, že nové vzťahy musia byť rýchle a bezproblémové.