Právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ predstavuje celý súbor vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom, ktoré sa spravujú rodinným právom. Tieto vzťahy sa začínajú narodením dieťaťa alebo určením otcovstva a materstva a zahŕňajú zastupovanie dieťaťa v občianskoprávnych dokumentoch, vyživovacie povinnosti, výchovu, starostlivosť, ako aj rozhodovanie o vzdelávaní a mieste trvalého pobytu dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sa týkajú oboch rodičov a ich vykonávanie má viesť k najlepšiemu záujmu dieťaťa, pričom dieťa má právo na styk s obidvomi rodičmi.
Právny rámec a rozdiely medzi krajinami
V bulharskom práve sa rozlišuje medzi maloletými deťmi mladšími ako 14 rokov a deťmi vo veku 14 až 18 rokov; súdy rozhodujú, ktorému z rodičov prizná rodičovské práva a ako sa zabezpečí výkon týchto práv, kontakt s dieťaťom a výživné. Súd môže rozhodnúť o umiestnení dieťaťa mimo rodiny alebo do náhradnej starostlivosti, ak ide o ohrozenie dieťaťa alebo jeho vývoj je vážne narušený. Rodičia môžu uzavrieť mimosúdne dohody o udelení a výkone rodičovských práv, no tieto dohody nie sú právne záväzné a súd ich môže neskôr zmeniť.
V Rumunsku sa používa pojem „rodičovská autorita“, ktorá reprezentuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa dieťaťa a jeho majetku; práva a povinnosti sú rovnocenne rozdelené medzi rodičov a vykonávajú sa v záujme dieťaťa. Do určitých prípadov vstupuje priamy dôraz na spoločný výkon rodičov a na potrebu dohody medzi rodičmi pri veciach týkajúcich sa dieťaťa. V Rumunsku sú súdy pripravené nahradiť súhlas druhého rodiča v prípade dlhodobej potreby, avšak vždy s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa.
V iných členských krajinách EÚ sa práva dieťaťa na slobodné vyjadrenie názoru ochraňujú geograficky aj procesne. Napríklad podľa Bruselsko IIa (recast) a Dohovoru z Luxemburgu sa vyjadrovanie názorov dieťaťa zohľadňuje s ohľadom na jeho vek a vyspelosť a pri konaniach o rodičovských právach sa názor dieťaťa zohľadňuje vhodne a primerane.
Voľba veku a práva dieťaťa na vyjadrenie názoru
Podľa článku 24 Charty sa deti môžu slobodne vyjadrovať a ich názory sa zohľadňujú podľa veku a vyspelosti. V konaní o rodičovských právach a v konaniach Haagskeho dohovoru má dieťa právo na skutočnú a účinnú príležitosť vyjadriť svoj názor, pričom jeho názor sa váži v súlade s jeho zrelosťou. Súd zohľadňuje tieto názory v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a rozhoduje na základe komplexného hodnotenia všetkých relevantných faktorov.
Najdôležitejšie momenty pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa
- Sudca môže rozhodovať o akejkoľvek otázke predloženú súdu, vrátane miesta obvyklého pobytu, toho, ktorý rodič bude vykonávať rodičovské práva, pravidiel kontaktu, práva na návštevy, výživného či volby školy alebo mena dieťaťa.
- Vo všeobecnosti rodič vykonávajúci rodičovské práva rozhoduje o každodennom živote dieťaťa (napr. o tom, do akej školy bude dieťa chodiť).
- Ak rodičia nebývajú spolu, súd vyhlasuje, ktorý rodič bude mať rodičovské práva a ako sa bude udržiavať styk s druhým rodičom. Ak existuje dohoda, súd ju môže schváliť alebo odmietnuť podľa toho, či je v záujme dieťaťa.
- Rodičia majú právo uzavrieť mimosúdne dohody a zvoliť si pravidlá styku; ale tieto dohody nie sú právne záväzné. Ak sa nevedia dohodnúť, vec vyrieši súd.
- Deti majú právo na styk s oboma rodičmi a zároveň rodičia majú právo na styk s dieťaťom; aj ďalšie osoby s blízkym vzťahom (napr. starí rodičia, súrodenci) môžu mať vzťah so dieťaťom, ak to neohrozí jeho záujmy.
Krátke odpovede na praktické otázky o cestovaní a presťahovaní s maloletým dieťaťom
Podľa slovenského práva, ak rodičia nedokážu dohodnúť podstatné veci týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností, súd rozhodne na návrh jedného z rodičov. Pre vycestovanie detí do zahraničia zvyčajne potrebuje rodič súhlas druhého rodiča, najmä ak ide o dlhodobejšie vycestovanie alebo trvalý/dlhodobejší pobyt. Pri krátkodobých cestách, ktoré sú bežnou starostlivosťou o dieťa, súhlas druhého rodiča nie vždy potrebný, avšak je potrebné dieťa informovať a rešpektovať právo druhého rodiča k styku.
V prípade krátkodobej dovolenky v zahraničí sa vyžaduje platný cestovný doklad dieťaťa a bežne nie je potrebný písomný súhlas druhého rodiča, ak nevzniká riziko zásahu do styku druhého rodiča. Niektoré krajiny mimo EÚ však môžu požadovať notársky overený súhlas, aby sa predišlo podozreniu z únosu. Pri dlhodobom sťahovaní alebo presťahovaní do zahraničia je potrebný súhlas oboch rodičov a súdny zásah v prípade potreby na nahradenie súhlasu.
Ak jeden z rodičov bráni styku spôsobom, ktorý nie je zakázaný súdom, druhý rodič môže požiadať súd o upravenie styku. V prípade konania o zverení dieťaťa do opatery alebo o strešnej starostlivosti je dôležité udržiavať styk s druhým rodičom a riešiť veci v súlade so záujmami dieťaťa. Striedavá starostlivosť predstavuje režim, pri ktorom sa dieťa stará obidva rodičia, často s približne rovnakým podielom času (napr. 50:50), hoci konkrétne intervaly sa líšia podľa rodinných okolností a veku dieťaťa.
Praktické rady a varovné signály
Ak máte podozrenie na možné protiprávne premiestnenie dieťaťa alebo na úmysel s dieťaťom zdržať kontakty, je dôležité konať rýchlo a konzultovať situáciu s právnikom. Varovné signály zahŕňajú trvalé väzby na inú krajinu, nejasný dôvod vycestovania, alebo náhle zmeny v plánoch a námete na vycestovanie tesne pred dovolenkou. V prípade, že druhý rodič odmieta dať súhlas s vycestovaním, treba podať návrh na súd na nahradenie súhlasu podľa § 35 zákona o rodine. Ak ide o dlhodobý alebo trvalý presun, rozhodnutie súdu určí, či je vycestovanie v najlepšom záujme dieťaťa.
Praktické rady k procesu a procesným krokom
Príslušný súd na podanie žiadosti o priznanie rodičovských práv a povinností je okresný súd v mieste obvyklého pobytu odporcu. Súdne konanie sa riadi občianskym súdnym poriadkom a zahŕňa aj primerané prvky mediácie, ktoré môžu viesť k dohode mimo súdu. V prípade potreby je možné požiadať o právnu pomoc pod podmienkami stanovenými miestnou legislatívou. Rozhodnutia o výkone rodičovských práv môžu byť doplnené o predbežné opatrenia, ak je potrebné zabezpečiť ochranu záujmov dieťaťa.
V prípade, že rodičia chcú namietať uznanie alebo výkon rozhodnutia o rodičovských právach vydaného v zahraničí, sú prípady riešené na príslušných súdoch podľa pravidiel medzinárodného práva súkromného a podľa zásad medzinárodných zmlúv a noriem EÚ. Pri riešení otázok styku a starostlivosti sa vždy vychádza zo záujmu dieťaťa a zo schopnosti rodičov dohliadať na výchovu spolu, či už žijú spolu alebo nie.
Záver a praktické zhrnutie
Právny systém uznáva právo dieťaťa mať kontakt so svojim oboma rodičmi aj v prípade, že rodičia žijú oddelene. V prípade, že dieťa žije s jedným rodičom alebo v prípade striedavej starostlivosti, vždy sa posudzuje najlepší záujem dieťaťa, vrátane citových väzieb, stability prostredia a možnosti kooperácie rodičov. Cestovanie s dieťaťom do zahraničia počas letných prázdnin či dovolenky je zvyčajne bežnou záležitosťou a postačuje informovanie druhého rodiča; dlhodobé alebo trvalé zmeny vyžadujú súhlas alebo súdny zásah, aby sa predišlo zneužiťu alebo podozreniam z únosu.