Keď sa žena stane matkou, je to jedna z najväčších životných zmien. Hneď po narodení dieťaťa sociálne siete zaplavia fotky či miery bábätka. Hoci je to navonok nádherná chvíľa, každá žena túto situáciu spracováva inak. Niektoré môžu cítiť zaplavujúcu radosť, ďalšie obavy či neistotu - aj to prirodzene k tak veľkej zmene patrí. Neskôr, pri výchove detí, sa tiež stretávajú s mnohými skúškami. Prinášame vám rozhovor so psychologičkami Nemocnice Agel Levoča, Mgr. Monikou Hasajovou a Mgr. Vraví sa, že keď sa žena stane matkou, je to najkrajšia chvíľa v jej živote. Nie každá to však prežívame rovnako. Je to predsa len veľká životná zmena, ktorá môže so sebou priniesť rôzne pocity. Nie všetky sme rovnaké, nie všetky zdieľame rovnaké životné okolnosti alebo máme rovnako uspokojené potreby. Inak ho bude prežívať žena, ktorá má zázemie - materiálne či emocionálne, inak niekto, komu to chýba. Inak niekto, kto si to praje, inak, koho to prekvapilo.
Žena po pôrode prechádza aj veľkými hormonálnymi zmenami. Hormonálne zmeny matiek súvisia s emocionálnymi výkyvmi a výrazne ovplyvňujú psychiku. Emocionálne výkyvy môžu mať rôznu intenzitu aj charakter. Dopredu môžeme tušiť, ktoré ženy budú pravdepodobne ohrozené kolísaním nálady z dôvodu hormonálnych zmien po pôrode. Zjednodušene možno povedať, že ide o ženy, ktoré z minulosti poznajú depresívne rozlady v období pred menštruáciou. Pokles pohlavných hormónov pred menštruačným krvácaním je takou malou ukážkou toho, k čomu potom dochádza v prvých dňoch po pôrode, lenže v mnohonásobne väčšom rozsahu.
Okrem vplyvu hormónov sa stretávame s neistotou v roli matky najmä u prvorodičiek, ktoré boli úzkostnejšie aj predtým. Niekedy sa u žien môže vzťah k novonarodenému dieťatku vytvárať pomaly aj vplyvom stresu spojeného s pôrodom. Iné ženy zas môže láska k dieťaťu paralyzovať - desí ich predstava, že by nejakým spôsobom mohli tomuto krehkému dieťaťu ublížiť. Mamičky, ktoré sa trápia, že ich láska k dieťaťu nezaplaví hneď (a je ich takých veľa), majú potom z toho silné výčitky svedomia. Môže to byť pre novú mamu veľmi mätúce.
Už samotné tehotenstvo aj pôrod môžu sprevádzať traumatické zážitky, z čoho sa môže následne rozvinúť posttraumatická stresová porucha, ktorá sa prejavuje flashbackmi na traumatickú udalosť, opakovanými neodbytnými myšlienkami či pocitmi úzkosti a znepokojenia. To vedie k vyhýbavému správaniu, napr. aj nechuti počať ďalšie bábätko. Okrem pôrodu a popôrodných telesných zmien sú emočné výkyvy spojené s adaptovaním sa na najväčšiu zmenu v životnom štýle ženy - na bábätko. Šestonedelie nemusí byť tým najkrajším obdobím v živote matky, ale rozhodne je tým najzraniteľnejším.
Podľa štúdií okolo 50 - 80% matiek postihne popôrodné „baby blues“ - výkyvy nálady, problémy so spánkom, úzkosť, emočná nestabilita, prípadne znížená chuť do jedla. Tieto stavy pretrvávajú 2 týždne, ak neodznejú, nastupuje popôrodná depresia. Tá sa vyskytne u cca 13 až 20% žien po pôrode. Prejavuje sa častými myšlienkami o zlyhaní v roli matky, obviňovaním sa, nechutenstvom, únavou, letargiou, poruchami spánku. Popôrodná alebo laktačná psychóza je napriek relatívne nízkemu výskytu veľmi závažný stav, ktorého skoré rozpoznanie je kľúčové nielen vo vzťahu k zdraviu matky, ale aj novonarodeného dieťaťa. Má viac podôb.“
Niektoré sú podobné epizódam maniodepresívnej psychózy s atakmi depresie, apatie, halucináciami a po nej nastupuje atak eufórie, podráždenosti až agresivity. Typické sú poruchy pamäti, strata kontaktu s realitou a ďalšie psychotické prejavy, ktoré môžu ženu i jej dieťa ohroziť na zdraví i živote. Akú úlohu v podpore a pomoci žene/mame zohráva jej rodina a blízki v začiatkoch i neskôr? Čo by ste rodinám poradili? Ako napríklad novopečenej mame pomôcť prekonať pocity obáv, strachu, zlyhania?
Novopečená mama je úplne orientovaná na svoje bábätko, je odhodlaná robiť preň všetko a dokonale. Ako superhrdinka chce mať všetko upratané, navarené, vybavené. Jej potreby tak často idú do úzadia, a to je priestor pre partnera a rodinu. Pomôcť môžu zabezpečením praktických vecí v domácnosti, ale aj podelením sa o emočný stres, obavy, nedokonalosti, bezmocnosť. Tak si mamička môže vydýchnuť i oddýchnuť, nabiť baterky. Vraví sa, že rodič nemusí byť dokonalý, stačí vraj byť dosť dobrý rodič a naše deti budú šťastné. Rodičovstvo nie je jednoduché a žijeme v spoločnosti s obrovským tlakom na výkon a s honbou za dokonalosťou, ktorá nie je reálne dosiahnuteľná. Rodičovstvu sa nikde neučíme, učíme sa vlastnou skúsenosťou, a to prináša i chybovosť a omylnosť. V krízach objavujeme svoje limity, ale aj možnosti vlastnej premeny. A nakoniec sme modelom pre svoje deti. Ak vidia, že ani pre nás to niekedy nie je ľahké, že aj my sa mýlime a je to v poriadku, dovolia si to na objavnej ceste životom i ony, dovolia si experimentovať, skúšať, hľadať.
Materstvo sa spája aj s tým, že mnohí veľmi radi v tejto oblasti dávajú mamám „dobre mienené rady“. Asi sa poďakovať, iní to s nami pravdepodobne myslia dobre a snažia sa pomôcť, robia to najlepšie, ako vedia. Často sa stretávame aj s tým, že ak sa žena posťažuje, že je povinností na ňu „veľa“, dostane odpoveď „Nesťažuj sa, veď máš zdravé deti…“
Kľúčom k zdraviu a pohode býva bezpečné prostredie na vyrozprávanie sa v bezpečnom prostredí. Vzťahy, v ktorých sa cítime „cítení“ druhou osobou, sú základnými kameňmi duševného zdravia. Vďaka tomu, že máme jeden druhého, sme prežili. Keď sa na druhého napojíme, vytvárame rezonanciu, keď rezonujeme, vzájomne si lepšie uvedomujeme pocity toho druhého, ale i svoje vlastné. Dokážeme tak vytvárať súcitnú komunikáciu naplnenú empatiou a záujmom.
Kedy by žena mala spozornieť a možno vyhľadať odbornú pomoc? Vyhľadať pomoc by mal každý, kto má pocit, že je toho priveľa, je to nad sily, ovplyvňuje to náladu i každodenný život. Najbližší ľudia nemusia byť schopní poskytnúť dostatočnú podporu a doterajšie spôsoby zvládania nám neprinášajú úľavu alebo sú len ďalším zdrojom komplikácií. K psychológovi a psychiatrovi sa dá objednať aj bez výmenného lístka. Sú to odborníci zaoberajúci sa duševným zdravím a každý disponuje vlastnými metódami práce. Každý by mal byť schopný manažovať klienta podľa jeho individuálnych potrieb. Často pracujú ako tím. Najpodstatnejším rozdielom je, že psychiater je lekár a má k dispozícii aj farmakologickú liečbu, psychológ alebo psychoterapeut má k dispozícii psychologické metódy a techniky. Ak sa u ženy po pôrode popôrodné blues prehĺbi a nestačí už podpora blízkych, vhodné je vyhľadať odbornú pomoc psychoterapeuta.
Dieťa uzrelo svetlo sveta: narodil sa človek! Dieťa je už konečne tu! Prišla veľká chvíľa! Na námahu pri pôrode žena rýchlo zabudne aväčšina matiek prežíva šťastie s dieťatom v náručí. Takto naozaj prichádza skutočné šťastie? Je to také jednoduché, zriecť sa doterajšieho spôsobu života a vedieť sa hneď tešiť z toho nového? Veľká chvíľa v živote ženy. Tou chvíľou sa z bezstarostnej mladej ženy stáva matka, zodpovedná za svoje dieťa. Pôrod dieťaťa môže takmer každá matka zaradiť medzi svoje najväčšie úspechy a životné zážitky. Žena prežíva pred, počas i po pôrode rôzne silné emócie. Pokiaľ budete mať s pôrodom dobrú skúsenosť, snažte sa zachovať si svoje spomienky na vždy. Pokiaľ pôrod neprebehol podľa vašich predstáv, je úplne normálne, že môžete prežívať pocity sklamania, ľútosti, ba aj hnev. Nejaký čas sa s nimi zaoberajte, porozprávajte o nich partnerovi, rozprávajte sa o nich s rodinou, s priateľmi, alebo svoje pocity rozoberte s lekárom.
Je to skutočnosť? Alebo ilúzia? Po príchode z pôrodnice sa môže zdať mnohým matkám, že skutočnosť, že majú dieťa nie je pravdivá, že je to len akási ilúzia, akoby im to dieťa bolo len na čas niekým požičané. Zároveň je úplne bežné, že matky sa necítia byť dostatočne pripravené na svoju novú rolu. Očakávali, že pri starostlivosti o dieťa budú vedené svojím inštinktom a sú prekvapené, že všetko sa nedeje prirodzene, automaticky. Veľmi rýchlo každá matka zistí, že dieťa nie len že vyžaduje viac práce ako si predstavovala, ale že príchod dieťaťa zmení celý všedný deň. Je to nový úsek života - pre dieťa, pre rodiča, a aj pre manželstvo. U žien nastáva zvýšené riziko psychických chorôb.
V prvých troch mesiacoch po pôrode sa niekedy objavujú ťažké depresie. Tie je však nutné odlíšiť od krátkodobej zvýšenej citovej nevyrovnanosti, ktorá sa vyvinie do desiatich dní po pôrode. Dôležitý vplyv na to, ako sa matka vyrovná s nárokmi novej situácie, majú reakcie otca. Ak prejavuje otec radosť z dieťaťa, hoci to nie je vytúžený chlapec, pomáha matke so starostlivosťou o dieťa a domácnosť, prispôsobovanie matky novej situácii je rýchlejšie a bez väčších obtiaží. Ako napríklad novopečenej mame pomôcť prekonať pocity obáv, strachu, zlyhania?
Čím väčšia je podpora okolia, tým lepšie novú situáciu matka znáša. Pokiaľ však prejde citová nevyrovnanosť do popôrodnej depresie, čo sa prejaví stratou chuti do jedla, celkovou citovou otupenosťou, stratou záujmu o okolie, keď matka pociťuje prítomnosť dieťaťa ako svoju neprekonateľnú príťaž, v takom prípade je nutné riešiť tento matkin stav s lekárom. Každá budúca matka i jej okolie, by mali byť na zvýšenú popôrodnú citlivosť a emočnú nestabilitu pripravené už počas predpôrodnej prípravy. Je treba vedieť, že sú spôsobené mnohými faktormi a nemusia byť prejavom osobnej neschopnosti alebo problémov v manželstve. Matky potrebujú uistenie, že v ich novej roli dostanú podporu a úctu od okolia. Tak sa pocity neistoty rýchlo zmenia na pocity šťastia a radosti z dieťatka.
Čas pre seba a praktické tipy
Materská dovolenka je nielen časom rastúceho láskyplného citu k dieťaťu, ale tiež časom našej osobnostnej premeny ženy v matku, a predstavuje aj stretávanie sa s novými starosťami a domácimi povinnosťami. Tieto domáce povinnosti sa musíme naučiť zvládať a organizovať tak, aby sme sa s nimi nezahltili a mali predovšetkým čas na svoje dieťa. Tu nám pomôže, ak sa naučíme racionálne sa rozhodnúť, čo je v danej chvíli podstatné a čo nie. Tiež by sme mali hneď od začiatku nechať podieľať sa na výchove nášho potomka aj otca. Jeho pomoc by nemala spočívať iba v pomoci v domácnosti, ale skôr v samotnom staraní sa o dieťa. Lepšie sa tak s dieťaťom zžije a porozumie mu. Mieru tejto pomoci však musíme posudzovať reálne vzhľadom k pracovnému vyťaženiu manžela a podľa individuálnych možností rodiny.
Avšak, kvôli tomu, že je tu niekto ďalší, o koho sa treba starať, naše dieťa, nemala by žiadna matka prestať sa starať sama o seba. Je dôležité, aby aj naďalej chodila do spoločnosti, schádzala sa s priateľmi a venovala sa činnostiam, ktoré ju zaujímajú a napĺňajú. Pozor: Neizolujte sa s dieťaťom v domácnosti! Nedostatok spoločenského kontaktu vyvoláva malichernú sústredenosť na domáce problémy. Strata starých priateľstiev môže navodiť pocit, akoby ste stratili aj časť svojej minulosti. Nebojte sa osloviť iné matky, kedykoľvek sa k tomu naskytne príležitosť. Obdivujte ich dieťatko, spomeňte niečo, čo máte spoločné a rozhovor sa rozbehne, ani nebudete vedieť ako. Tieto stretnutia určite budú obohacujúce ako pre matku, tak aj pre dieťa.
Nedávajte dieťa príliš často do mimorodičovskej starostlivosti. Sú to v prvom rade rodičia, ktorí majú byť pre dieťa hlavnými osobami. Babičky a dedkovia život dieťaťa veľmi obohacujú. Ich životný nadhľad daný skúsenosťami, trpezlivosť, láskavosť, ich rozprávania sú pre dieťa ďalším cenným zdrojom poznania a lásky. Ich pomoc by však nemala suplovať rodičovské povinnosti.
Každý pôrod je malý zázrak, každý človek je zázračné dielo. Rýchlosť doby, izolovanosť od rodiny, príliš veľa informácií či túžba rýchlo sa vrátiť späť ku kariére sú dnešnými nepriateľmi rodičovstva a pôvodcami výchovných dilem. Mnohé matky bojujú s tlakmi okolia aj s tým, čo si o výchove prečítajú na internete.
„Žena, ktorá ide rodiť, možno nikdy predtým ani nevidela každodennú starostlivosť o dieťa, napríklad preto, lebo je jedináčik. Rodiny žijú izolovanejšie, čo vedie k bezradnosti a obavám. Budúce mamičky už neprosia o radu priamo svoje skúsené príbuzné, ale informácie získavajú predovšetkým z internetu. Podľa psychologičky je dôležité, aby sa ženy informovali, no mysleli kriticky: „Keď si niečo prečítam, musím si to vedieť overiť aj u skutočnej mamy.“
Matky by tiež nemali hystericky reagovať na situácie, napríklad plač dieťaťa. Príkladom je názor, že dieťa treba nechávať vyplakať, čo nemusí byť prospešné. Psychologička radí mamám nebehať za dieťaťom neustále: „Mama by okolo neho nemala skákať v momente, keď si dieťa ešte ani neuvedomí, že niečo potrebuje, a mama mu to už plní.“ Dieťa sa veľmi rýchlo učí vnímať nálady matky, a ak sa má cítiť bezpečne, musí si byť isté, že mama je v pohode.
Návrat do práce? Podľa Zuzany Zimovej je optimálny čas tretí rok dieťaťa. „Nie každá mama je typ, ktorý chce byť 24 hodín doma s dieťaťom. Ak má byť matka frustrovaná, môže byť odľahčením aj zapojenie do práce. Dieťa potrebuje stále individuálny režim, preto je dobrou voľbou napríklad starostlivosť babičky.“ Po polroku materskej dovolenky môže na rodičovskú dovolenku nastúpiť aj muž, ak je to vhodné pre dieťa a rodinu. Otec sa stáva druhou najbezpečnejšou osobou pre dieťa a prechod na otca môže byť spočiatku rušivý, no dieťa si zvykne.
Manažment starostlivosti o dieťa často vyžaduje opatrovateľku, no je dôležité, aby dieťa naďalej bolo nápomocné rodičom a aby sa matka nevzdávala starostlivosti o seba. Mnohé matky majú aj benefity v práci, ako flexibilný pracovný čas, no často na ďalšie ústretové kroky sa čaká.
Hoci sa dnes často hovorí o karierizme, pracovná zaneprázdnenosť rodičov nie je nič nové. Aj staršie generácie poznajú družiny, jasle či pobyty u starej mamy. Dnes sú tlak a očakávania ešte výraznejšie, no mýtus materinskej lásky ostáva len jednou z predstáv, ktoré treba spochybniť. Budúce matky potrebujú priestor na vlastný rozvoj a uvedomenie si, že materstvo nie je dovolenka.
„Hyperprotektívne“ alebo „helikoptérové“ rodičovstvo môže viesť k vychovaniu egocentrických detí, ktoré nie sú pripravené čeliť výzvam dospievania. Komunikácia a sloboda sú základom zdravého vzťahu rodičov a detí. Mottom Waldorfovej pedagogiky je: «V úcte prijať, v láske vychovať, v slobode prepustiť.»
Psychologička upozorňuje, že ak dieťa rastie v prostredí, kde sú obmedzenia a nevedie sa dialóg, často sa u neho objavuje úzkosť či nedostatok sebadôvery. Terapia a podpora môžu pomôcť prelomit generačné vzorce a naučiť rodičov, ako komunikovať s dieťaťom bez zbytočného tlaku. Ak sa objavia myšlienky ublížiť sebe alebo dieťaťu, je nutné vyhľadať okamžitú pomoc.
Materstvo je veľká téma, ktorá nesie v sebe lásku, blízkosť a zmysel, ale aj únavu a tlak. Ak máte pocit, že sa v materstve strácate, že je toho na vás priveľa alebo že vaša psychika potrebuje viac starostlivosti, nie je to slabosť ani zlyhanie. Je to signál, že aj mama potrebuje oporu.