Existuje postup, ako zabezpečiť, že sa dojčenie pre matku a dieťa začne čo najlepšie. Ako na to? Bábätko sa okamžite po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka) a potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou. Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne. Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky. Intenzívne hľadá tvár rodiča - vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti. Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky.
Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije - kráčací reflex - končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát. Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku - chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú hľadať bradavku, keďže dvorec bradavky vylučuje látky podobnej vône a chuti. Preto je dôležité ručičky neosúšať. Dieťa sa načahuje za prsníkom a tým masíruje bradavku, ktorá reaguje predlžovaním, vztyčuje sa a každý dotyk tiež spôsobuje vylučovanie oxytocínu u matky. To pomáha prvému dojčeniu. Okrem toho sa tým upravuje aj vylučovanie prolaktínu, hormónu dôležitého pre tvorbu mlieka. Trvá v priemere 30-60 minút, kým sa dieťa na bruchu doplazí k prsníku. V 55. minúte je už väčšina detí prisatá na prsník. Väčšinou sa deti pri takto uskutočnenom prvom dojčení prisajú správne - s doširoka otvorenými ústami (na základe štúdie od Righard a Alade, 1990). To je základ pre to, aby dojčenie začalo jednoducho a čo najlepšie. Správne prisatie je nevyhnutné pre to, aby dieťa získalo mlieko dostupné v prsníku, regulovalo jeho tok a súčasne nepoškodzovalo bradavku matky. Dieťa sa potom dojčí a prvé dojčenie by malo skončiť samo - tým, že samo pustí prsník.
Kontakt koža na kožu a jeho význam pre začiatok dojčenia
Dieťa vydrží byť bdelé najviac 150 minút po pôrode. Potom už všetky deti upadajú do prvého spánku. Ak sa nevyužije táto doba bdelosti po pôrode na nácvik dojčenia, novorodenec zaspí bez toho, aby sa naučil správnemu prisatiu a prvé dojčenie sa môže oneskoriť o niekoľko hodín. To dieťa a matku zbytočne vystavuje riziku, že dojčenie bude problematické či neúspešné. Zistilo sa, že nielen deti, ale aj matky sa správajú podobne a predvídateľne, keď sú prvýkrát v kontakte so svojim novonarodeným dieťaťom. Rooming-in sa teda začína už na pôrodnej sále a znamená nerušený kontakt matky a dieťaťa. Ak bude následne matka dojčiť podľa potrieb bábätka a nebude sa do dojčenia negatívne zasahovať (oddelením matky od dieťaťa, napríklad na noc, používaním cumlíka, klobúčikov, či dokrmovaním fľašou), je vysoko pravdepodobné, že sa vytvoria vhodné podmienky pre úspešnosť dojčenia a predíde sa problémom s dojčením.
V rámci prevencie problémov sa môže žena dopredu naučiť od poradkyne pri dojčení, ako zistiť, kedy dieťa pri dojčení skutočne pije mlieko a môže prípadne svojmu bábätku pomôcť tak, že prvé dni po pôrode bude dojčiť v priečnej polohe, aby zaistila odsledovanie správneho asymetrického prisatia - s doširoka otvorenými ústami a asymetricky (dieťa pokrýva spodnou perou dvorec bradavky pod bradavkou a nad hornou perou je dvorec bradavky vidieť).
Prvé dojčenie a prvý kontakt s prsníkom po pôrode
Prvé prisatie bábätka môže prekvapiť. Ak ide o vaginálny pôrod, dieťa sa prvýkrát prisaje v rámci bondingu na pôrodnej sále. Ak rodiť cisárskym rezom, prisatie často prebieha počas rebondingu na izbe po pôrode. Ide o dôležitý moment, počas ktorého sa začína budovať vzťah a v ich organizmoch dochádza k vyplavovaniu hormónov. Dieťa sa dokáže prisať k bradavke skutočne silno a niektoré ženy tento moment vnímajú ako prekvapivú chvíľu. Nie vždy ide o príjemnú chvíľu, môžeš vnímať mierny diskomfort, ktorý sa dá zvládnuť a po približne 15 sekundách ustúpi.
Nezabúdaj na to, že personál v pôrodnici by ti mal byť pri začiatkoch dojčenia nápomocný. Preto sa zdravotných sestier, pôrodných asistentiek alebo poradkýň neboj opýtať na čokoľvek, čo ťa trápi, prekvapuje alebo ťaží. V tejto magickej hodinke zabudni na váženie a obliekanie dieťaťa a namiesto toho sa ho pokúste nadojčiť. Užite si vzájomný kontakt a nahé telá.
Priame dojčenie po pôrode a jeho zdravotné výhody
Priame dojčenie, zahájené čo najskôr, znamená dobrý štart pre mamičku a dieťa, nie je to však najdôležitejšie. Ak sa dieťa nemôže hneď prisyať, môže matka čo najskôr odgrgávať alebo odsávať mlieko. Kontakt koža na kožu zvyšuje oxytocín a prolaktín, čo urýchľuje tvorbu mlieka a pomáha naviazať vzťah. Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, a prispieva k pocitu lásky a spájania. Dieťa menej plače a má lepšie možnosti na začiatku života.
- Kontakt koža na kožu by mal byť čo najdlhší a čo najskôr po pôrode, ideálne okamžite po narodení.
- Rooming-in a continuálny kontakt matky a dieťaťa podporujú úspešné dojčenie a znižujú riziko problémov.
- Časté dojčenie podľa potreby pomáha udržať dostatok mlieka a lepšie prispôsobuje produkciu potrebám dieťaťa.
Prvé dojčenie a otázky týkajúce sa kolostra
Kolostrum, žltkastá tekutina, ktorú dieťa dostáva v prvých hodinách po pôrode, je bohaté na protilátky a je pre novorodenca zásadné. Kolostrum chráni sliznice čreva a dýchacích ciest, pôsobí ako laxatívum a pomáha predchádzať novorodeneckej žltačke. V prvých dňoch stačí dieťaťu málo kolostra a správne prisatie zabezpečí, že bábätko získa všetko potrebné z tohto prvotného mlieka. Pri ďalšom rozbehu laktácie sa mlieko spustí v plnej miere a vyvíja sa postupne.
Ako zistiť, či má dieťa dostatok mlieka? Spoľahlivými znakmi sú hmotnostné prírastky, aktívny a spokojný stav dieťaťa a pravidelné navštevovanie pediatra. V prvých dňoch je bežné, že dieťa môže kúsok zhodiť pôrodnú hmotnosť, no po dvoch týždňoch by malo normalizovať a priberať. Dojčenie je prirodzené a jeho správny štart výrazne znižuje riziko problémov v ďalšom vývoji.
Fyziologické a praktické doplnky pre dojčenie
Materské mlieko sa vo svojej zložke a farbe mení podľa výživy dieťaťa a fázy vývoja. Prsia sa nalievajú najmä v prvých dňoch po pôrode, a správna technika prisatia pomáha vyhnúť sa bolestivým bradavkám a mastitíde. Ak dieťa plače, najprv ho utíšte a až potom prikladajte k prsníku. Správne prisatie znamená, že dieťa uchopí bradavku aj dostatočnú časť dvorca a uško, rameno a bedra dieťaťa sú v jednej línii s matkou, čo umožňuje jednoduché sanie a dýchanie.
Uplatní sa aj správna poloha dieťaťa - napríklad futbalové (bočné) držanie, ktorá uľahčuje uvoľnenie mlieka zo strán a zabezpečuje optimálny kontakt očami matky. Dojčiaci vankúš môže byť užitočným pomocníkom pre udržanie komfortnej polohy. Platí, že dojčenie by malo prebiehať podľa potreby dieťaťa, nie podľa pevného časového harmonogramu, a dieťa by malo sať z prsníka tak dlho, ako chce.
Časté problémy pri dojčení a ich riešenia
Najčastejšie problémy zahŕňajú bolesť bradaviek, mastitídu, orálnu kandidózu (soor) u dieťaťa alebo matky a nesprávnu polohu pri dojčení. Správna technika prisatia a pravidelné latky mlieka pomáhajú. Pri bolestiach je možné použiť materské mlieko na ošetrenie bradavky, správnu polohu a fyzickú podporu. V prípade podráždenia alebo infekcie je vhodné navštíviť laktačného poradcu alebo lekára.
Ak dieťa nebie podstatne pije, je potrebné skontrolovať prisatie a eventuálne skúsiť inú polohu alebo poradenskú pomoc. Spontánne kŕmenie a kontakt matky s dieťaťom sú kľúčové pre úspešný štart dojčenia. V období dojčenia je tiež dôležité piť dostatočne veľa tekutín a udržiavať pestrú stravu.
Nutričné a adaptačné odporúčania pre dojčiacu matku
Vitamín D je dôležitý pre vývoj kostí dieťaťa a bežne sa podáva novorodencom. Počas dojčenia je dôležité, aby matka jedla pestrú stravu bohatú na bielkoviny, kalcium, železo a vitamíny, a aby sa vyhýbala extrémnym diétam. Zabudovať treba aj probiotiká v poslednom trimestri tehotenstva a cez materské mlieko môžu prejsť na dieťa. Potreba tekutín je približne 3 litre denne, v závislosti od aktivity a klimatických podmienok.
Je kontakt koža na kožu bezpečný aj po cisárskom reze?
Áno, kontakt koža na kožu je dôležitý aj po cisárskom reze. Dieťa sa môže položiť na hrudník matky cez hornú časť hrudníka, čo umožní pokračovať v dojčení hneď po operácii a bez negatívnych dopadov. Pri predčasne narodených deťoch alebo deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou má kontakt koža na kožu ešte výraznejší význam - pomáha stabilizovať telesnú teplotu, dýchanie a metabolizmus dieťaťa.
Podpora matky a dieťaťa počas šestonedelia
Rooming-in a čo najväčší kontakt pokožka na kožu podporuje rýchlejší štart dojčenia, znižuje riziko odlúčenia a pomáha matke cítiť sa sebavedomo pri starostlivosti o dieťa. Ak matka po pôrode potrebuje odpočinok, dieťa môže byť v kontakte s otcom alebo iným členom rodiny, no dojčenie by sa malo snažiť zachovať čo najviac priamo pri matke. V prípade potreby odborné poradenstvo poskytuje laktačná poradkyňa alebo pediater.
Čo hovoria odborné usmernenia
World Health Organization (WHO) a UNICEF odporúčajú neprerušovaný kontakt kože na kožu okamžite po pôrode, aspoň počas prvých dvoch hodín po pôrode, pričom niektoré organizácie podporujú aj rýchlejšie zahájenie dojčenia. Európska únia a Ministerstvo zdravotníctva SR tiež odporúčajú kontakt kože na kožu v čo najkratšom čase po narodení. Dôraz sa kladie na správne prisatie a na čo najskorší začiatok dojčenia, aby sa predišlo problémom a zlepšil sa vývoj dieťaťa i vzťah matky a dieťaťa.
Prípadové poznámky a praktické tipy
Najlepšie výsledky sa dosahujú, keď dieťa zostáva s matkou čo najdlhšie, prvé dojčenie prebieha čo najskôr po pôrode a matka spolu s dieťaťom absolvuje kurz dojčenia alebo konzultáciu s laktačnou poradkyňou ešte pred pôrodom. Prvé dni sú náročné a vyžadujú trpezlivosť, ale správna technika prisatia a citlivý prístup vedú k dlhodobému úspešnému dojčeniu a lepšiemu zdraviu matky aj dieťaťa.