Normálne kolísanie teploty u detí je bežné a súvisí s denným cyklom a prostredím. Telesná teplota zdravého dieťaťa sa vrodene udržuje v rozmedzí 36 až 37°C. Na výške telesnej teploty sa podieľajú metabolické procesy organizmu a straty tepla do prostredia, ktoré dieťa obklopuje. Telesná teplota prirodzene kolíše počas dňa, vo večerných hodinách je u väčšiny detí trochu vyššia. Záleží na mieste, kde telesnú teplotu meriame. Pri použití rektálneho teplomera je teplota asi o 0,5°C vyššia ako pri meraní pod pazuchami.
Čo je zvýšená teplota a kedy hovoríme o horúčke?
Neurčujeme jasnú hranicu medzi zvýšenou teplotou a horúčkou. Horúčka u detí sa zisťuje pri teplote nad určitú hranicu, ktorá sa líši podľa metódy merania a veku. Vo všeobecnosti:
- zvýšená teplota (subfebrílna): 37,0°C až 37,9°C (axilárne, teda pod pazuchou);
- horúčka (febrilita): nad 38,0°C axilárne, pričom pri konečníkovom meraní sa odčíta približne 0,5°C; u novorodencov a dojčiat sú objektívne hranice vyššie opatrné a treba ich konzultovať s lekárom.
Krátkodobé kolísanie teploty môže mať obranný význam: mierna horúčka môže spomaliť rast mikroorganizmov, stimulovať imunitu a zvyšuje tvorbu protilátok. Pri niektorých akútnych infekciách býva teplota vyššia, pri iných sa môže objaviť len subfebrílie. Netreba automaticky čakať na „zahojenie“ - treba sledovať celkový stav dieťaťa a prítomnosť ďalších príznakov.
Keď treba myslieť na novorodencov a dojčatá
U novorodencov (dieťa do 28 dní veku) môže byť zvýšená teplota jediným prejavom začínajúceho ochorenia. Ak sa objaví horúčka, ktorú objektívne nie je možné jednoznačne vysvetliť (napr. vysoká teplota v miestnosti, dieťa je príliš zabalené), mali by sme čo najskôr kontaktovať detského lekára.
U dojčiat môže horúčka súvisieť aj s prerezávanie zúbkov alebo očkovaním. V prvom roku života sú deti špecifickou kategóriou; ich termoregulačné mechanizmy sú obmedzené a preto je potrebné byť obzvlášť ostražití pri akýchkoľvek výrazných zmenách teploty či správania.
Kedy hovoríme o horúčke a kedy je to hypertermia?
Horúčka je reakcia tela na pyrogény (endogénne alebo exogénne), ktoré zvyšujú nastavenie centrálneho termostatu v hypotalame. Hypertermia nastáva, keď telo prehrieva z vonkajších príčin (napr. pri prekúrení prostredia, pri vode alebo obliekaní), bez zmene nastavenia termostatu. Pri hypertermii sa zohrievanie nezavádza centrálne, a preto sa liečba zameriava na fyzikálne opatrenia skôr než na antipyretiká.
Ako postupovať pri kolísaní teploty u starších aj mladších detí
Pri zhoršujúcej sa teplote či dlhšom trvaní horúčky treba postupovať podľa veku a stavu dieťaťa. Základné odporúčania:
- meranie teploty vodou alebo elektrickým teplomerom v súlade s doporučeniami pre vek;
- ak teplota presiahne 38,5°C (rektálne meranie), zvážte redukciu horúčky pomocou liekov s obsahom paracetamolu alebo ibuprofenu podľa veku a hmotnosti dieťaťa;
- dodržiavať dávkovanie uvedené v príbalovom letáku a nekombinovať viaceré lieky bez rady lekára;
- zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a primeraný pohyb: prílišné prehrejanie, prekúrenie prostredia a nadmerné obliekanie vedú k ďalšiemu zvyšovaniu teploty; naopak, pokoj, trochu vetranej miestnosti (19-20°C) a ľahké oblečenie uľahčujú odvod tepla.
Fyzikálne metódy znižovania teploty sa používajú vo výnimočných situáciách, keď lieky nezaberajú alebo pri špecifických stavoch. Napríklad studený zábal alebo vlhká špongia môžu pomôcť, ale bez súčasného podania liekov na zníženie teploty nemajú dlhodobý efekt a môžu spôsobiť nepokoj alebo tras.
Lieky a dávkovanie pri horúčke u detí
Pri ťaživých teplotách nad 38,5-39°C by sa mala zvážiť farmakologická liečba. Najčastejšie sa používajú lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofenu. Dávkovanie vždy vypočítajte podľa hmotnosti dieťaťa a dodržujte intervaly podania:
- paracetamol: 10-15 mg/kg každé 4-6 hodín (max. 5 dávok denne);
- ibuprofén: 5-10 mg/kg každých 6-8 hodín (max. 4 dávky denne);
V praxi sa často odporúča striedavé podávanie oboch liečiv, avšak len podľa odporúčaní lekára alebo názoru miestneho lekárnika. Dôležité je neurčovať dávky podľa veku samotného dieťaťa, ale podľa jeho aktuálnej hmotnosti. U detí do 3 mesiacov sa teplotu vždy konzultuje s lekárom.
Febrilné kŕče a teplota
Pri prudkom vzostupe teploty sa u detí vo veku 6 mesiacov až 5 rokov môžu objaviť febrilné kŕče. Väčšinou sú symetrické, trvajú menej ako 15 minút a dieťa býva po záchvate zvyčajne ním pokojné. V žiadnom prípade pri záchvate nepodávame per os antipyretiká, ale rektálne. V prípadoch opakujúcich sa febrilných záchvatov môže lekár zvážiť profylaktické užívanie benzodiazepínov alebo iné opatrenia podľa diagnózy.
Kedy volať lekára a čo sledovať doma
Pokial horúčka presiahne 39-40°C alebo ak dieťa vyzerá zdrvené, nepokojné či dehydrované, treba vyhľadať lekára alebo pohotovosť. Pri horúčke do 40°C, ktorá dobre reaguje na lieky a dieťa je čulé, sa často stačí sledovať a udržiavať hydratáciu. Rýchly priebeh a opakované vysoké teploty, spolu s inými príznakmi (ťažké dýchanie, výrazné zmeny správania, zrýchlený srdcový tep, vyrážky s negatívnym testom na infekciu) vyžadujú vyšetrenie.
V prípade, že dieťa prekonalo zápal pľúc a teploty pretrvávajú dve týždne aj po priebehu liečby, mali by rodičia konzultovať ďalšie vyšetrenia a vyhodnotenie stavu. PFAPA a ďalšie periodické horúčky vyžadujú spoluprácu imunológa a dodržiavanie doporučení, ktoré môže zahŕňať kortikoidné lieky na záchvaty alebo aj tonzilektomiu.
Praktické tipy a riziká
- Na meranie teploty sú k dispozícii rôzne teplomery; najpresnejšie u dojčiat býva rektálne meranie, u starších detí axilárne alebo tympanálne meranie. Vyberajte podľa veku a odporúčaní lekára.
- Dbajte na dostatočný pitný režim a vyváženú stravu počas horúčky. Prednostne ponúkajte tekutiny a ľahké jedlá, vyhýbajte sa kofeínu a ťažkým jedlám.
- Pri zozname symptómov dieťaťa sledujte jeho správanie, dýchanie a vzhľad pokožky. Zhoršenie dýchania alebo šokové príznaky volajú okamžite na linku záchrannej služby.
How to Take a Temperature: Under Arm, Oral, Ear, Rectum, Skin, Temporal
Bežná telesná teplota u detí sa môže líšiť v závislosti od veku, fyzickej aktivity a prostredia. U dospelých sa bežne pohybuje medzi 36,1°C a 36,9°C; u detí medzi 36,6°C a 37,3°C. Ráno býva najnižšia a popoludní teplota kolíše s rozdielom až o 1°C. Dieťaťa kolísanie teploty je bežné a často vyplýva z diurnálneho rytmu alebo z vonkajších faktorov, ako sú teplota prostredia, oblečenie alebo emocionálne stavy.
Ak máte špecifické obavy na základe skúseností s dieťaťom, ktoré má napríklad kolísavú teplotu bez jasného dôvodu po prekonaní infekcie alebo kvôli zubom, odporúča sa konzultácia s pediatrom, ktorý zváži zdravotný stav, doplní vyšetrenia a poskytne individualizované rady.
tags: #klesanie #a #stupanie #teploty #dieta