Z obrazov Gustava Klimta žiaria podobizne krásnych žien, často v zlatistej farbe. Majster viedenskej secesie ich zachytil v záplave vlasov, bohatých šiat, kvetov či iných ornamentov. Klimtove obrazy v sebe nesú erotický náboj. Maliar veril, že umenie je vždy tak trochu erotické.
Jeden z najvýznamnejších výtvarníkov prelomu 19. a 20. storočia bol vyhľadávaným portrétistom slávnych viedenských žien, ale aj významným krajinárom, dekoratérom a návrhárom nábytku a umeleckých predmetov. Klimtove obrazy v sebe nesú erotický náboj a maliar sám v súlade s tým veril, že skutočné umenie je tak trochu erotické. Cena týchto diel sa v posledných rokoch šplhá do závratných výšok, napríklad vlani v marci sa predal jeho obraz Bauerngarten (Kvetinová záhrada) za viac ako 55 miliónov eur.
Život a vznik Viedenskej secese
Združenie Viedenská secesia založil Klimt v roku 1897 spolu s 19 ďalšími umelcami ako protiváhu strnulému Domu umelcov. Členovia Domu umelcov považovali secesiu za vzburu a Klimta a jeho prívržencom ostro napadli. Priazeň kritiky aj finančný úspech zažil Klimt vo svojom zlatom období, ktoré bolo asi najvďačnejšou etapou jeho tvorivej práce. Z tých čias pochádza jeho asi vôbec najslávnejší obraz Bozk ((1907 - 1908) a Portrét Adély Blochovej-Bauerovej I.
Oficiálna kritika Klimta ospevovala aj zatracovala. Jeho 34 metrov dlhá freska v budove Viedenskej secesie vo svojej dobe tiež budila pohoršenie, dnes je považovaná za jedno z najväčších diel viedenskej secesie, vyniká monumentálnosťou a dekoratívnosťou štýlu. Klimt sa narodil 14. júla 1862 na predmestí Viedne, pre ktorú je dnes rovnakou obchodnou značkou, ako je pre Prahu Franz Kafka. Jeho otec pochádzal z Čiech a bol zlatník.
Bozk ako ikonické dielo
Maľba o rozmeroch takmer dvojmetrového štvorca nám ukazuje jednak umelcov osobitý maliarsky štýl, no hlavne ohromujúce spracovanie námetu, ktorého forma posúva samotný obsah nad rámec tradičného uhla pohľadu naň. Zlato, ornamenty, jemné detaily, mystická symbolika, štylizované formy či sentimentálne vyznenie - to všetko v pomerne jednoduchej scéne dvoch postáv zamrznutých v transcendentnom zážitku bozku.
Obraz využíva techniku lesklých a matných listov zlata, strieborné lístky a nite. Prvým podnetom inšpirácie mohol byť Klimtov otec a druhou cesta do Talianska, kde v Ravenne objavil byzantské mozaiky. Uprostred plátna sú milenci; muž objíma tvár ženy a nakláňa sa k nej, žena objíma partnera okolo krku, pričom jej oči sú zatvorené a vyžaruje intimita scény. Detaily šiat aj vencov na hlave majú symbolický význam - odkazujú na silu a materstvo, či plodnosť a pôžitok z bozku.
Detaily ako oblečenie postáv z rôznych ornamentov, alebo poloha nôh s ohnutými prstami na nohách, pridávajú dielu hlbší význam - vášeň balansujúca na pokraji, prejav neistoty. Vencami na hlavách milencov Klimt symbolicky odkazuje na plodnosť a radosť z lásky.
Historický kontext a výstavné trajektórie
V Belvederi sa Bozk stal ikonickým zobrazením momentu lásky a intimity. Dielo je súčasťou zbierok a prilákalo tisíce návštevníkov, ktorí prichádzajú na to miesto aj dnes. Umelecov ateliér a jeho vzťah s Emilie Flögeovou sú súčasťou rozpracovaných príbehov - Emilie navrhovala látky a modelky na Klimtových obrazoch nosili šaty, ktoré ona sama navrhovala v salóniku na Mariahilferstrasse.
V roku 1907-1908 Klimt vytvoril diela zo zlatého obdobia a neskôr v roku 1908 usporiadal výstavu Kunstschau, na ktorej prvý krát predstavil Bozk verejnosti. Táto etapa síce priniesla ostrú kritiku, no zároveň posilnila jeho reputáciu a posunula imponujúcu bohatú ornamentiku a zlaté prvky do histórie moderného umenia.
Bozk v kontexte dejín a dedičstva
Bozk dnes stojí v galérii Belvedere, kde ho ročne navštívia tisíce ľudí. Dielo sa stalo symbolom modernizácie Viedne a zároveň príbehom bohatých zberateľov a vlastníkov, ktorých majetok počas nacistickej nadvlády zmizol alebo bol zošrotovaný. Obrazy sa po vojne vracali a niektoré z nich, vrátane diel zo zlatého obdobia, sa stali predmetom dlhých súdnych sporov o vlastníctvo.
Podobne ako Judith a hlava Holoferna, aj ďalšie Klimtove diela zo zlatého obdobia zažili peripetie odvody, konfiskácie a súdne spory. Príbeh Bozka zaznamenal aj film Žena v zlate z roku 2015, ktorý sa zameriava na osudy vlastníctva a návratu diel do rakúskeho kultúrneho dedičstva. Klimtove diela dnes predstavujú nielen výtvarné majstrovstvo, ale aj výrazný sociálny a historický kontext storočia plného zmien.
Ateliér, múzeum a návštevníci dnes
Vila na Feldmüllgasse 11, dnes s názvom Klimtova, ponúka múzeum a rekonštrukcie ateliéru. Atraktívne sú aj záhrady a ruže Klimtovej odrody. Attersee a okolie ponúkajú ďalšiu inšpiráciu - Koloman Moser, Emilie Flögeová a ďalší spolu tvorili v tejto oblasti, kde Klimt kreslil krajinky bez ľudí a venoval sa očarujúcim výhľadom na jazero. Klimtovo múzeum pri Attersee umožňuje návštevníkom pozorovať krajinu a jazero tak, ako ich kedysi videl maliar, a poskytuje tabule a infografiky o živote a tvorbe v krvi bohémskej Viedne.
Život a umenie Gustava Klimta: Vysvetlenie dejín umenia
Hlavné fakty o diele a živote Klimta
- Bozk vznikol v rokoch 1907-1908 a predstavuje významný moment zlatého obdobia Klimta.
- Bozk sa stal jedným z najznámejších diel Viedenskej secesie a symbolom moderného umenia na prelome stredoveku a 20. storočia.
- Počas nacistickej okupácie došlo k konfiskáciám a dlhotrvajúcim sporom o vlastníctvo diel, ktoré sa čiastočne vyriešili až v 90. rokoch minulého storočia.
- Emilie Flögeová, sestry Flögeovci a Salón Mariahilferstrasse zohrali dôležitú úlohu v živote Klimta a jeho módnom vplyve na obrazy.
- Bozk bol vystavený na Kunstschau v roku 1908 a hoci čelil kritike, stál sa ikonou a posunul Klimtovu kariéru na novú úroveň.
| Udalosť | Rok | Poznámka |
|---|---|---|
| Založenie Viedenskej secese | 1897 | Klimt a 19 ďalších umelcov vytvára nové hnutie |
| Bozk - verejné zverejnenie | 1908 | Prvá významná verejná prezentácia |
| Confrontácie so Zlatým obdobím | 1907-1908 | Monumentálne diela s ornamentikou a zlatom |
| Súdne spory o vlastníctvo diel | po 2. svetovej vojne | Nezávislé nároky potomkov a vyrovnania |
| Rekonštrukcia ateliéru v Klimate | 20. storočie | Vytvorenie múzea a výstavných priestorov |
tags: #klimt #bozk #reprodukcia