Výživa detí v ranom veku je kľúčová pre ich zdravý rast a vývoj. V období od jedného roka sa strava dieťaťa postupne približuje strave dospelých, no stále si vyžaduje osobitnú pozornosť a dodržiavanie určitých pravidiel.
Základné princípy stravovania
Dôležitosť pestrej stravy s obsahom zeleniny, ovocia, obilnín, mäsa, rýb a mliečnych výrobkov je základom zdravia a správneho rastu v útlom veku, ale aj zdravia v dospelosti. Obdobie do 3 rokov je obdobím takzvaného metabolického programovania, kedy má výživa vplyv na vývoj imunity, mozgu aj metabolizmu. Dieťatko sa zároveň učí správnym alebo nesprávnym stravovacím návykom. Aj keď teória detského stravovania je pekná, nie vždy sa nám ju podarí naplniť. Možno aj vy máte skúsenosť, že dostať do dieťaťa čokoľvek je poriadne náročné. Nevzdávajte sa a skúšajte ďalej.
Deti netreba učiť, koľko toho majú zjesť, no musíte im pomôcť rozpoznávať pocity hladu a sýtosti. Pri kŕmení myslite na to, že dieťa môže byť rýchlo sýte a rovnako rýchlo dokáže opäť vyhladnúť. Ako bude dieťa rásť, budú sa zväčšovať aj jednotlivé porcie a čas medzi nimi sa bude predlžovať. Dohliadnite na to, aby vaše dieťa dostávalo nutrične bohatú stravu, primeranú svojmu veku. Nezabúdajte venovať pozornosť predovšetkým jeho vlastným impulzom, vychádzajúcim zvnútra.
Strava ročného dieťaťa sa stále viac podobá strave dospelých. Môžete si uľahčiť prácu a ponúkať dieťaťu podobné pokrmy. Výživa detí od jedného roka pre vás môže byť o niečo jednoduchšia. Stravovací režim by mal byť pravidelný, s tromi hlavnými jedlami, desiatou a olovrantom. Medzi jednotlivými jedlami nechávajte interval 3-3,5 hodiny, aby bolo predchádzajúce jedlo už strávené a zvýšila sa chuť na ďalší pokrm. U nás sa často väčšina príjmu potravy presúva do popoludňajších a večerných hodín. Dieťa tak väčšiu časť energie z jedla prijíma v čase, keď už ju vlastne nepotrebuje. Rozdelenie dennej stravy by malo byť nasledovné: raňajky - 25 %, desiata - 10 - 15 %, obed - 30 - 35 %, olovrant - 10 %, večera - 15 - 20 %.
Odporúčané denné množstvá a zloženie stravy
Deti vo veku 1 - 4 roky by mali denne prijať okolo 4400 - 4700 kJ (1000 - 1100 kcal). Dôležitý je aj pitný režim, ročné dieťa by denne malo vypiť asi 120 - 135 ml/kg hmotnosti, čo je asi 1200 - 1500 ml. Pitný režim by sa mal skladať hlavne z čistej vody a neochutených detských čajov. Sladké malinovky, kofeínové nápoje, káva a čierny čaj sú nevhodné.
Zloženie stravy
- Zelenina: Všetky druhy zeleniny sú vhodné, avšak treba byť obozretný pri alergizujúcich druhoch zeleniny, napríklad zeler, paradajky. Treba skúšať a sledovať reakcie detí po konzumácií daného druhu zeleniny. Ideálne sú lokálne dopestované, sezónne druhy, ktoré obsahujú minimum či žiadne chemické látky zabezpečujúce čerstvosť. Množstvo: 100 - 150 g denne.
- Ovocie: Povolené sú všetky druhy ovocia, odsledovať reakciu je potrebné pri citrusových plodoch, ktoré môžu byť tiež alergizujúce. Opäť ideálne sú lokálne dopestované, sezónne druhy ovocia, ideálne je ovocie čerstvé, nie sušené či inak konzervované. Množstvo: 100 g denne.
- Obilniny a zemiaky: Všetky druhy obilnín (pokiaľ dieťa netrpí alergiou na lepok), kvalitné pekárenské výrobky. Tie z bielej múky deti trávia jednoduchšie, sú preto pre deti vhodné. Ako prílohy možno podávať ryžu (ideálne bielu), pšeno, pohánku, kuskus, bulgur, quinou, klasické zemiaky, topinambury, batáty. Množstvo: Chlieb či vločku: 80 - 100 g, prílohy: 80 - 100 g.
- Strukoviny: Všetky druhy strukovín, treba však dbať na správnu prípravu strukovín z hľadiska flatulencie (nafukovania). Do 2. roku života dieťaťa to s nimi však preháňať.
- Mäso a mäsové výrobky: Mäso je výborný zdroj komplexných bielkovín a teda aj esenciálnych aminokyselín, ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť. Jesť mäso je pre deti z tohto dôvodu odporúčané pre správny vývin dieťaťa. Ideálne sú chudé druhy mäsa, napríklad kuracie, morčacie, králičie, teľacie. Mastnejšie druhy ako kačacie, husacie, bravčové a hovädzie treba podávať s mierou. Množstvo: 20 - 40 g denne.
- Mlieko a mliečne výrobky: Treba sa zamerať na kvalitné mliečne výrobky plnotučné, polotučné. Tavené syry, syry s plesňou sa do prvého roku života neodporúčajú. Množstvo: 300 - 500 g denne.
- Vajcia: Vajcia sú zdrojom plnohodnotných bielkovín, je možné podávať ich napríklad v deň, keď nie je v jedálničku mäso. Množstvo: 2 x týždenne.
- Ryby: Aj ryby patria do detského jedálnička pre obsah omega 3 mastných kyselín či vitamínu D. V jedálničku by mali byť aspoň raz týždenne napríklad vo forme polievky či nátierky. Množstvo: 1 x týždenne.
Spracované potraviny by mali byť súčasťou detského jedálnička len výnimočne pre vyšší obsah soli, jednoduchých cukrov, či aditív. Vhodnejšie sú prípadne doma pripravené slané či sladké koláčiky.
Čo v jedálničku obmedziť a vynechať?
Vhodné je limitovať jednoduché cukry, ktoré sa nachádzajú v sladkostiach, cukre, ale aj v ovocí a džúsoch. Majú súvis s detskou obezitou a kazivosťou zubov. Dieťa má prirodzenú tendenciu preferovať sladkú chuť, a preto je jednoduchšie dávať mu sladkú stravu. Na to je však potrebné dať pozor a sladkou chuťou šetriť. Dostatok cukru dieťa získa z kaší, ovocia a obilnín. Džúsy je dobré riediť, dieťa by ho malo vypiť do 150 ml denne.
Z mliečnych výrobkov nie sú pre batoľatá vhodné plesňové, slané a tavené syry. Z tavených syrov je kvôli taviacim soliam zle využiteľný vápnik.
Z mäsa nie sú vhodné údeniny, konzervy a mäso pripravované na ohni. Z obilovín a ryže sú menej vhodné celozrnné výrobky, pre batoľatá sú ťažšie stráviteľné.
Strukoviny je vhodné zaradiť od cca 2 rokov. Najlepšie stráviteľná je červená šošovica, ktorá je výborná do polievok alebo v kombinácii s ryžou či inými prílohami.
Limitovať je potrebné soľ, ktorá zaťažuje detské obličky. Často je prítomná v slanom pečive, tyčinkách či varených jedlách. Pre deti nie je vhodné dráždivé korenie a glutamán sodný, ani iné dráždivé chute. Samozrejme nie sú vhodné konzervačné látky, stabilizátory a farbivá.
Pozor treba dať na bobule, orechy či rybacie kosti, tvrdé kúsky jedla, ovocia či zeleniny, ktoré môžu dieťaťu zabehnúť.
Príklady jedál a praktické rady
Strava ročného dieťaťa by mala byť pestrá, vyvážená a zdravá. Hodí sa ovocie, zelenina, jogurt alebo detské piškóty. Polievku aj hlavné jedlo a podobné zloženie môže mať aj večera. Jedálniček by mal byť čo najpestrejší. V rámci pitného režimu je vhodná čistá voda a neochutený čaj.
Príklady jedál
- Raňajky: Pečivo so zeleninovou nátierkou alebo krupicová či ovsená kaša s ovocným pyré a maslom.
- Desiata: Ovocné pyré s jogurtom.
- Obed:
- Polievka: Zeleninová alebo zeleninovo-mäsová polievka s cestovinou.
- Hlavné jedlo: Hydinové mäso s ryžou alebo zemiakmi / alebo cestoviny so syrom a domácou paradajkovou omáčkou / alebo rizoto.
- Olovrant: Pečivo s maslom či nátierkou (rybacia, vajíčková) a zeleninou / alebo domáci koláč s ovocím.
- Večera: Ryžová, krupicová, obilninová kaša s ovocím alebo slaná zeleninovo-zemiaková kaša, mlieko.
Polievky sú skvelou formou pokrmu pre dieťatko. Vhodné sú vývary, rôzne zeleninové polievočky z jedného alebo viacerých druhov zeleniny, rozmixované či s malými kúskami zeleniny. Polievky je potrebné soliť len s mierou a dochucovať bylinkami, zahusťovať skôr zemiakom, uvarenou zeleninou, či ovsenými vločkami.
V jedálničku dieťaťa je olej v množstve 1 až 2 lyžice denne v poriadku. Do jedál môžete pridať kvalitný olivový či iný olej. Variť je vhodné tiež na kvalitnom olivovom, avokádovom či slnečnicovom oleji. Výborným zdrojom omega 3 mastných kyselín je ľanový olej, ktorý je však potrebné držať v chladničke a používať len na studenú kuchyňu, pretože je veľmi náchylný na oxidáciu. Tuk sa prirodzene nachádza ale aj inde, a to v mliečnych výrobkoch, mäse, rybách, orechoch, avokáde, vajciach...
Ak už nedojčíte, môžete ho nahradiť umelou mliečnou výživou. Nasledovať by mali plnohodnotné raňajky, samotné mlieko by dieťa už nezasýtilo. Obed by mal byť bohatý na energiu i živiny a mal by mať najvyššiu energetickú hodnotu. Snažte sa dieťatku dopriať čo najrozmanitejšie chute. Obsahovalo zdravé tuky, sacharidy aj bielkoviny. Niektorým deťom kaša vyhovuje viac a lepšie po nej spia. Môžete dieťatku dopriať ešte materské mlieko, alebo umelú výživu, čo môže mať vplyv na lepší spánok. Jedlo by malo byť pestré tiež na pohľad.
Jídla do krabiček na 3+ dny (JEDNODUŠE)
Čo keď dieťa nechce jesť?
Ak dieťa odmieta, nič sa nedeje. Nemusí to znamenať, že mu jedlo nechutí. Veľmi rýchlo by ste si na seba mohli upliesť bič. Nenúťte dieťa, aby zjedlo viac, ako samo chce. Ak normálne rastie, je zrejmé, že je dosť. Keď sa dieťa s jedlom neponáhľa, nesúrte ho. Je normálne, že deti jedia pomalšie ako dospelí.
Napriek tomu, že až 50% batoliat nové jedlá odmieta, je dobré sa o tento ideál trpezlivo pokúšať. Nový pokrm ponúkajte iba v malom množstve na začiatku zvyčajného jedla, keď je dieťa ešte hladné. Zavádzanie nových druhov potravín môže byť spojené aj s rizikom alergickej reakcie, preto je dobré zavádzať nové druhy ovocia, zeleniny a iné potraviny postupne s odstupom 2-3 dní, aby sme rozpoznali prípadnú neznášanlivosť niektorej z nich.
Netrestajte dieťa, keď určité jedlo nechce, ale ani mu nesľubujte odmenu, keď zje jedlo bez protestov. Odporúčame, aby dieťa pri príprave jedla pomáhalo, pretože si k nemu vytvorí vzťah a oveľa ochotnejšie ho potom konzumuje.
Pretože je výživa v období do 3 rokov kľúčová pre správny vývoj dieťaťa, je dôležité dbať na jej kvalitu a pestrosť. Správne stravovacie návyky položia základ pre zdravý životný štýl.
tags: #kolko #jedla #zje #vase #2rocne #dieta