Postavený bol ako farský kostol pre 5 neďalekých osád. Spočiatku stál osamotený uprostred krajiny, postupne sa okolo neho rozrastalo mestečko Svätý Mikuláš. Táto impozantná sakrálna stavba stojí na mieste staršieho románskeho kostolíka z 11. - 12. storočia, ktorý pri výstavbe jednoloďového kostola v rokoch 1280 - 1300 prevzal úlohu sakristie a je najstaršou časťou súčasného chrámu. V polovici 15. storočia bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavaná a upravená v neskorogotickom slohu. V tom období kostol spolu s neďalekou Pongrácovskou kúriou opevnili a obohnali vodnou priekopou; neskôr prešiel barokovou prestavbou. Vo svojej ranogotickej podobe sa chrám opäť zaskvel po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1941 - 43, kedy odstránili opevňovací múr a pristavili bočné kaplnky. Následne v celom kostole osadili nádherné vitrážové okná.
História evanjelickej circles a vývoj kostolov v regióne
Spoznajte históriu a zaujímavosti vzácneho interiéru Kostola sv. História Ev. a.v. Cirkevný zbor vznikol v 16. storočí. Z dobových dokumentov sa dozvieme, že už roku 1525 bol takmer celý Liptov reformovaný. Platil princíp: „Cuius regio eius religio“, teda: „Koho krajina, toho náboženstvo“. V Liptovskom Mikuláši to boli šľachtici Pongrácovci, ktorí sa postarali, že od druhej polovice 16. storočia vo farskom kostole sv. Mikuláša pôsobili evanjelickí kňazi. Na základe ustanovenia uhorského snemu z roku 1681 si liptovskí evanjanjelici postavili artikulárne kostoly v Paludzi a v Hybiach. Svätomikulášski mešťania takmer všetci zostali evanjelikmi. Aj niektorí šľachtici. Cirkevne patrili do artikulárnej cirkvi v Paludzi. Bohoslužby sa vykonávali v Liptovskom Svätom Mikuláši aj súkromne v domoch, najmä v kúrii šľachticov Pongrácovcov.
Veľkým úspechom reformačného zboru bolo, že mnohé rodiny vlastnili Tranovského Citharu sanctorum, po liptovsky Tranoscius, a všetky majetnejšie rodiny mali aj Bibliu. Zvykli si na jej český - kralický preklad. Obsahová pestrosť duchovných piesní a čítanie Biblie podstatne a trvalo ovplyvnilo kresťansko-evanjelickú náboženskú duchovnosť, morálku aj vzdelanosť mnohých evanjelikov a.v. Tolerančný patent Jozefa II., ktorý bol v Liptovskej stolici čítaný 31. januára 1782, mal veľký historický význam pre tunajšie luteránske obyvateľstvo, ktoré viac ako sto rokov konfesionálne i historicky patrilo do artikulárnej cirkvi v Paludzi. Dňa 25. marca 1782 sa v Paludzi zišlo artikulárne presbyterstvo a dohodlo sa, že žiadosť o stavbu nových kostolov a o vznik nových evanjelických zborov požiadajú: Liptovský Svätý Mikuláš, Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča), L. Sielnica, L. Trnovec, L. Ján. 24. marca 1783 evanjelici a.v. z Liptovského Svätého Mikuláša, Vrbice, Palúdzky, Demänovej, Ploštína, Iľanova, Okoličného, Vitálišoviec, Veternej Poruby, Smrečian, Žiaru, Jalovca Trsteného a L. Ondrašovej poslali žiadosť na stavbu kostola, fary a školy. Základný kameň položili 9. júla 1783. Nový cirkevný zbor dostal pomenovanie Vrbicko-svätomikulášsky cirkevný zbor s fíliami. Na zborovom konvente dňa 17. marca 1785 bol schválený prvý evanjelický kňaz Emerich Berzevický, rodom zo Šariša. Stavba kostola skončila v lete 1785 a 2. októbra 1785 kostol posvätili: domáci farár Emerich Berzevický, Matej Šúlek, ev. a.v. farár z Paludze, Ján Migyalka, ev. a.v. farár z L.
Kostol sv. Mikuláša a ranogotická architektúra v Liptovskom Mikuláši
Kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove. Prvý písomný údaj o Liptovskom Mikuláši a Liptovskej Ondrašovej je z roku 1286. Archeologické výskumy z roku 1943 odhalili staroslovanské pohrebisko z 11. - 12. storočia a murivo románskeho kostola. Zistili, že najstaršou časťou kostola je sakristia, existujúca už v 2. polovici 13. storočia ako samostatný kostolík. Kostol sa staval približne v rokoch 1268 - 1286. Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293. V roku 1280 - 1300 postavili jednoloďový kostol s predĺženým presbytériom, čím bývalý kostolík prevzal úlohu sakristie. V roku 1464 prešiel Fortalitium in sancto Nicolao, opevnenie Pongrácovskej kúrie, čiastočne obnovou po husitských bojoch a následne bol kostol čiastočne prestavaný. Neskôr sa v kostole vystriedali katolíci a evanjelici; významný bol Juraj Tranovský, ktorý pôsobil ako evanjelický kazateľ. Roku 1883 kostol vyhorel a bol obnovený v roku 1885. Počas prvé svetovej vojny boli zvony odobraté pre vojenské účely. Rekonštrukcia v rokoch 1940 - 1943 pod vedením Jozefa Kožára a projektantov Harminca a Záchenského vrátila gotickú podobu a pristavilo sa dve bočné kaplnky. Oltáre a vitráže boli reštaurované a zreštaurované bolo aj prostredie okolia kostola. V roku 1963 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Interiéry, oltáre a významné artefakty
Hlavný oltár sv. Mikuláša s ústrednou sochou sv. Mikuláša predstavuje výjavy zo života biskupa Mikuláša: stretnutie s tromi dcérami a ďalšie motívy. Oltárna skriňa pochádza zo začiatku 20. storočia; krídla však vznikli už začiatkom 16. storočia. V priebehu prieskumu z roku 1942 - 1943 boli identifikované aj pôvodné renesančné a gotické prvky, vrátane barokového oltára a plastík svätcov. V presbytériu sú gotické krížové klenby; južná kaplnka obsahuje oltár Sviatosti oltárnej z roku 1520 s monštranciou - unikátny exemplár v celej stredoeurópskej sakrálnej architektúre. Krstiteľnica z roku 1490 s tepaným medeným barokovým vekom z 17. storočia dotvára interiér spolu s kazateľnicou a oltárnymi kompozíciami z 18. a 19. storočia. Pôvodný oltár svätého Mikuláša je znázornený na pravej strane chrámu a dopĺňa ho kaplnka Panny Márie s gotickými aj neogotickými prvkami.
Okolie, rekonstrukcie a súčasný stav
Ranogotická stavba na mieste staršieho románskeho kostola - pravdepodobne sakristia - označuje dlhú stavebnú trajektóriu kostola. V 19. storočí bola veža doplnená a kostol získal dominantný charakter mesta. V 20. storočí prešli ďalšími modernizáciami stavebné úpravy, ktoré rešpektovali historické kontexty. V súčasnosti prebieha starostlivosť o zariadenie a pravidelné obnovy fasád a interiéru, pričom významnú úlohu zohráva aj kultúrno-historická hodnota jednej z najstarších sakrálnych stavieb na Liptove.
Iné kostoly a kaplnky v regióne
Torzo kostola Narodenia Panny Márie v Liptovskej Sielnici je zďaleka viditeľným a vyhľadávaným miestom na brehu Liptovskej Mary; ide o jeden z najstarších kostolov na Liptove. Po vzniku Liptovskej župy sa práve tu konali župné zasadnutia. V roku 1965 - 1975 bol staticky narušený vodnou priehradou Liptovská Mara; kostol sa zväčša zachoval až do 1970-tych rokov. V obci Liptovské Matiašovce stojí kaplnka Božského srdca na Dlhej Lúke a farnosť sa vládala rozširovať s priloženou podporou komunity. Kostol sv. Cyrila a Metod v Liptovských Matiašovciach predstavuje ďalšiu z významných kultúrno-historických pamiatok regiónu.
V súčasnosti sú dokončené alebo prebiehajú rekonštrukčné práce v niektorých filiálnych kostoloch regióne, vrátane Liptovskej Sielnice a Prosieka, ktoré odrážajú kontinuitu duchovného života aj architektonického dedičstva regiónu.