Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v Zákonníku práce ("ZP") a exekučnom poriadku ("EP"). Ďalšie zrážky zo mzdy, teda iné než uvedené v bode 1., Zrážky zo mzdy ako spôsob vykonania exekúcie vykonáva súdny exekútor na základe poverenia vydaného súdom. Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomuje o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného, a prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v EP sa zrážajú dve tretiny. Tretia tretina ostáva dlžníkovi. Zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia zákona, možno vykonávať len na základe písomného súhlasu povinného, teda Vášho manžela. Zrazenú sumu vypláca platiteľ mzdy exekútorovi a to aj v prípade, ak má voči oprávnenému peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať. Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie.
Čo znamená nezaopatrené dieťa a ako sa to počíta?
Nezaopatrené dieťa predstavuje osobu, voči ktorej má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa zákona. Sem patria deti, ale aj iné vyživované osoby podľa špecifických ustanovení Exekučného poriadku a Zákonníka práce. Pri výpočte nepostihnuteľných súm a treťinového systému sa zohľadňuje počet vyživovaných osôb, ktoré sa započítavajú do nepostihnuteľnej sumy.
V praxi to znamená, že ak dlžník (napr. manžel) živí dieťa alebo inú osobu, na každú vyživovanú osobu sa pripočíta časť životného minima pri výpočte nepostihnuteľných súm. Ak ide o výživné na maloleté dieťa, vyriešenie nastáva špeciálnym spôsobom výpočtu, ktorý sa odvíja od životného minima a zmluvne podľa zákona.
Ako sa počítajú nepostihnuteľné sumy a tretinový systém
Nepostihnuteľné sumy sú definované nariadením vlády o rozsahu zrážok zo mzdy a sú odvodené od životného minima. Napríklad platné hodnoty životného minima a percentá pre vyživované osoby sa pravidelne menia. Po odpočítaní nepostihnuteľných súm zostane zvyšok čistej mzdy, ktorý sa zaokrúhľuje nadol na sumu deliteľnú tromi. Pri neprednostnej pohľadávke možno zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy; pri prednostnej pohľadávke až dve tretiny.
Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny. Ak druhá tretina nestačí, uspokojujú sa spolu s neprednostnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina zostáva dlžníkovi. Ak je zvyšok čistej mzdy nad 150 % zo životného minima, časť presahujúca túto hranicu sa zrazí bez obmedzenia a zvyšok sa rozdelí na tri tretiny. Tento vzorec tvorí tzv. tretinový systém, ktorý je v EXEKUČNOM poriadku stále uplatniteľný v bežných scenároch výkone exekúcie.
Príklad výpočtu
- Príklad neprednostnej pohľadávky: zamestnanec s čistou mzdou 1 470 € má nepostihnuteľnú sumu na povinného, vyživovanú osobu a dieťa spolu 619,97 €. Zvyšok 850,03 € sa zaokrúhli na 850,02 € a rozdelí na tri tretiny. Prvá tretina spolu s časťou zrazenou bez obmedzení sa použije na neprednostnú pohľadávku.
- Príklad prednostnej pohľadávky: rovnaké vstupné hodnoty, pri ktorých druhá tretina uspokojuje prednostné pohľadávky a prvá tretina sa pomerne doplní, pričom tretí zvyšok zostáva pre dlžníka.
Kto určuje poradie zrážok a čo v praxi znamenajú čísla
Exekútor poverený vykonaním exekúcie vydá exekučný príkaz na vykonávanie zrážok zo mzdy povinnému, oprávnenému a platiteľovi mzdy. Zamestnávateľ je povinný vyplácať zrazené sumy oprávnenému. Ak dlžník poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Niektoré pohľadávky sú prioritné (napr. výživné, daňové a tresty za priestupky), čo sa prejavuje v tom, že druhá tretina sa uspokojuje s ich uspokojením, a ak nie je postačujúca, sú spolu s neprednostnými pohľadávkami uspokojené z prvej tretiny.
Prednostné pohľadávky zahŕňajú napríklad výživné, pohľadávky z poistenia a dane. Nezabudnite, že výška nepostihnuteľných súm a spôsob ich rozdelenia sú aktualizované pravidelne a závisia od aktuálneho životného minima a počtu vyživovaných osôb. Na účely výpočtu zrážok zo mzdy sa do čistej mzdy započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií.
Kedy sa exekúcia zo mzdy začína a ako ju zamestnávateľ vykonáva
Exekučné zrážky zo mzdy sa začínajú na základe príkazu na začatie exekúcie a následného exekučného príkazu. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor zistí prostredníctvom Sociálnej poisťovne, kto platí mzdu dlžníkovi. Následne doručí príkaz platiteľovi mzdy a i samotnému dlžníkovi do rúk. Od doručenia exekučného príkazu platiteľ mzdy vykonáva zrážky zo mzdy a vypláca zrazené sumy oprávnenému. Ak sa zamestnanec zmení, príkaz na začatie exekúcie platí pre nového zamestnávateľa a musí sa tiež oznámiť exekútorovi do jedného týždňa.
Zároveň platiteľ mzdy musí postupovať podľa poradia a výšky povinných zrážok. Do čistej mzdy sa započítavajú aj preddavky na daň a ďalšie povinné poistné. Po vykonaní všetkých vyššie spomenutých zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy aj ďalšie sumy len na základe písomnej dohody so zamestnancom alebo na základe osobitného predpisu.
Praktické doplnenia a odporúčania
- Odporúčame obrátiť sa na advokáta za posúdenie exekučného konania hlavne z hľadiska jeho zákonnosti, či bol vydaný v súlade so zákonom a či nie je premlčaný.
- Pre výšku dlhu do 2000 € môže dlžník požiadať o splátky spôsobom podľa ust. § 77 Exekučného poriadku, ak s tým súhlasí oprávnený a exekútor je o tomto vzájomnú dohodu vyrozumie.
- Pri výpočte exekučných zrážok je dôležité rozlišovať, či ide o neprednostnú alebo prednostnú pohľadávku, a tiež či je dlžník poberateľom dôchodku.
- Ak je zamestnávateľ povinný vykonávať exekučné zrážky, musí platiť mzdu v súlade s zákonom a s vyhradením zrazených čiastok oprávnenému.
V kontexte uvedeného je teda otázka nezaopatreného dieťaťa významná pre určenie výšky nepostihnuteľných súm, ktoré sa používajú pri výpočte zrážok zo mzdy a ovplyvňujú, koľko môže zamestnávateľ srazovať z čistého príjmu dlžníka.
