TETPET je najznámejším zástupcom plastov, ktorý si každý z nás ako spotrebiteľ nosí domov z nákupov. PET materiál je považovaný za kráľa recyklácie, pretože ako jediný plastový materiál vo forme recyklátu získal od Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín súhlas na kontakt s potravinami. Obsahovať recyklovaný PET materiál môžu aj nové PET fľaše. V roku 2019 bol celkový podiel recyklátu v nových výrobkoch na úrovni 10 - 15 %.
Do recyklačného závodu docestuje vo veľkom zlisovanom balíku. Ten sa vloží do stroja, ktorý balík rozdelí na jednotlivé fľaše, elektromagnet spomedzi nich zachytí všetko kovové a pošle ich na bežiaci pás. PET fľaše putujú z dotrieďovacej linky ďalej. Nože v drviči ich v celku aj s vrchnákom a etiketou rozstrihajú na menšie kúsky pripomínajúce vločky.
Ľahkú etiketu od tela fľaše odsaje vzduch a plastové vločky potom smerujú do práčky. Vo vode so saponátom, soľou a odpeňovačom ich pri teplote zhruba 70 stupňov zbavia všetkých nečistôt. „Netreba ich čistiť, lebo sa ešte aj tak prečisťujú,“ hovorí Krasnec. Recyklovať sa dajú napríklad aj prázdne fľaše od jedlého oleja. „Používajú sa, ale v menšej miere, a to kvôli oleju.“
Očistené vločky PET sa vo vode ešte oddelia od vločiek z vrchnákov, ktoré sú z iného materiálu. PET vo vode sadá ku dnu, zatiaľ čo vrchnáky plávajú na hladine. Keď sa z nich odstredí voda, vysušené sa balia do obrovských vriec, z ktorých každé váži zhruba tonu. Vločky sa plnia do veľkých vriec, v ktorých potom putujú na ďalšie spracovanie.
Určité percento recyklovaného plastu sa pridáva do nových fliaš či iných obalov, ale často sa recyklovaný plast používa na výrobu vecí nižšej triedy, ktoré je ďalší raz zrecyklovať takmer nemožné. PET fľaše sa tak premenia na rôzne trúbky, lavičky, ale aj športové oblečenie či ruksaky.
Najzávažnejším hľadiskom v posudzovaní environmentálnych dosahov je spotreba energie, čo súvisí s limitovaným množstvom energetických zdrojov, ale i sprevádzajúcimi negatívnymi javmi, ako sú atmosférické emisie prispievajúce k tvorbe kyslých dažďov, smogu a skleníkového efektu. Recyklácia plastov je podporovaná ekonomickými aj environmentálnymi argumentmi. Obhajcovia tvrdia, že znovuvyužitie plastov pomôže v rozvoji cirkulárnej ekonomiky.
Rozdelenie a triedenie odpadu: čo sa deje s plastom po zbere
Vo vedomí verejnosti je dominantný význam zálohovania: „Zálohovanie je nástroj, ktorým dokážeme vyzbierať väčšinu PET fliaš a hliníkových plechoviek, ktoré skončia v odpade, a zrecyklovať ich.“ Skúsenosti z krajín, kde sú tieto systémy zavedené, dokazujú až 90-percentnú efektívnosť. V súčasnosti povinné zálohovanie PET a iných nápojových obalov funguje v ôsmich krajinách EÚ. Na Slovensku sa zálohovanie spustí od 1. 1.
Dvor recyklačného závodu General Plastic v Kolárove na juhu Slovenska je plný kociek; majú zhuba meter krát meter a rôzne farby. Modré, zelené, červené, priesvitné. V General Plastic denne na ďalšie použitie pripravia aj 24 ton nového materiálu.
Obsah žltých kontajnerov, ktoré máme pred domov, sa síce skladá z plastov, no v skutočnosti sú to rôzne materiály s rôznymi vlastnosťami. Nájdeme tam polyetyléntereftalát, polyetylén, polypropylén, polyvinylchlorid či polystyrén. Každý má iné vlastnosti a spracúva sa osobitne. Vytriedené fľaše sa delia aj podľa farby.
„Ťažko spracovateľné je v súčasnosti PVC. Potom sú to niektoré typy viaczložkových plastov, ako sú obaly na sušienky, tyčinky a podobne, ktoré sú, dá sa povedať, nerecyklovateľné, a tiež viaczložkové obaly, ktorých súčasťou je aj hliník. Do nádob na plasty hádzeme aj bioplasty, teda plasty vyrobené z biomasy - napríklad z kukuričného škrobu. Tie dokážu vyzerať identicky ako PET, no pri recyklácii môžu spôsobovať problémy, keďže majú iné vlastnosti. “
„Najcennejšie sú priesvitné fľaše, z ktorých je možné vyrobiť akúkoľvek inú farbu. Problém pri recyklácii robí aj nová obľúbená úprava fliaš používaná predovšetkým pri detských nápojoch - celofľašová pestrofarebná etiketa, ktorá je vyrobená z PVC a pri recyklačnom procese sa od PET nedá oddeliť. PVC etiketa sa totiž takmer nedá dať dole.“
Ekologické a ekonomické súvislosti: LCA a budúcnosť recyklácie
V súčasnosti sa miera recyklácie plastov pohybuje v EÚ na nízkej úrovni tesne nad 40 %. Napríklad len 40 % PET fliaš sa dá znovu použiť. Recyklovanie plastu je možné, len ak sa z neho odstránia nebezpečné látky. Európska zelená dohoda požaduje, aby sa do roku 2030 recyklovalo aspoň 55 % plastov.
Life Cycle Assessment (LCA) je analytická metóda na posúdenie environmentálnych vplyvov produktu počas celého životného cyklu. Zahŕňa definície cieľov a rozsahu, inventarizačnú analýzu, hodnotenie vplyvu a výstupy bývajú platné za jasne špecifikovaných podmienok podľa ISO 14040.
Podľa Brunnera a Fellnera sú náklady na recykláciu plastov vrátane triedenia okolo 1 200 eur za tonu. Každá tona mechanicky recyklovaných plastových obalov ušetrí 1,2 tony CO2, no náklady na túto redukciu sú 1 000 eur na tonu CO2. Vyššia miera recyklácie znamená aj zhoršenie kvality recyklovaného plastu a rast nákladov.
Alternatívne spôsoby spracovania povedú k nižším nákladom. V Európe funguje približne 500 zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO). Tepelná úprava plastov navyše zničí väčšinu toxických látok a proces zachytávania uhlíka sa zaraďuje na záver technológií čistenia spalín. Problém je nachádzať spôsob, ako ďalej využiť zachytený oxid uhličitý.
Čo všetko z PET fliaš vzniká a kde sú limity recyklácie
PET fľaše sú jedným z najlepšie recyklovateľných druhov odpadu, no aj tak sa nedajú recyklovať donekonečna. Dlhodobá doba rozkladu v prírode je 450 až 1 000 rokov. Vďaka recyklácii vznikajú nové výrobky ako PET vločky, ktoré sa ďalej používajú na obaly, textilné vlákna, a rôzne výplne.
Najefektívnejším riešením by bolo úplne zbavenie sa jednorazových plastových fliaš, no zároveň treba myslieť na udržateľnosť a energetickú náročnosť alternatív. Obmedzenie nákupu balenej vody a opakovane použiteľné fľaše predstavujú dôležité zbrane v boji s plastovým odpadom.
Na Slovensku je dnes rozšírený zálohový systém, ktorý má motivovať ľudí triediť a recyklovať. Zberové a recyklačné siete sú však stále výzvou, pretože určité druhy plastov a obalov sú ťažko recyklovateľné, alebo sa recyklujú za negatívnu cenu.
Ako v skutočnosti funguje recyklácia plastov
Ďalšiu motiváciu prináša ekonómie životného cyklu a dôležitosť dizajnu obalov pre recyklovateľnosť. Ekomodulácia, ktorá zahŕňa nastavenie poplatkov podľa recyklovateľnosti obalov, má za cieľ zvyšovať podiel recyklácie bez nadmerných nákladov.
Pozor na bioplasty a ich dopady na recykláciu
Do nádob na plasty hádzeme aj bioplasty, teda plasty z biomasy, napríklad kukuričného škrobu. Tie môžu vyzerať ako PET, no pri recyklácii spôsobujú problémy. Hľadajú sa nové technológie na to, aby sa takéto plasty dali recyklovať spolu so štandardnými plastmi.
Kľúčové odporúčania pre spotrebiteľov
- Preferujte jednoliate materiály a minimalizujte viaczložkové obaly.
- Uprednostnite priesvitné fľaše, ktoré sú ľahšie recyklovateľné do rôznych farieb.
- Podporujte systémy zálohovania a zberu, ktoré zvyšujú efektivitu recyklácie.
- Vždy zvážte, či obal predstavuje skutočnú potrebu alebo či ho možno nahradiť opakovateľnou fľašou.
tags: #zivot #plastove #flase #narodenie #a #umrtie