Obetovanie detí, hoci dnes vzbudzuje hlboké pohoršenie, bolo v starovekom svete, bohužiaľ, realitou. Praktizovalo sa v rôznych kultúrach a náboženstvách, často v snahe získať priazeň bohov, zabezpečiť úrodu, víťazstvo vo vojne, alebo odvrátiť nešťastia. Tento článok sa zaoberá fenoménom obetovania detí v rôznych starovekých kultúrach, od Blízkeho východu po Strednú a Južnú Ameriku, a skúma motívy a praktiky spojené s týmito odpudzujúcimi rituálmi.
Baal a Moloch: Nenásytní bohovia Blízkeho východu
Na Blízkom východe bolo obetovanie detí spojené predovšetkým s kultom boha Baala, ktorý bol uctievaný rôznymi národmi. Biblia opakovane odsudzuje Izraelitov za to, že sa zapojili do týchto praktík, ktoré boli v rozpore s prikázaniami boha Jahveho. Baalovi sa obetovali predovšetkým deti, často novonarodeniatok, a to tak, že ich upálili na železných oltároch v tvare boha, niekedy dokonca pripomínajúceho psa. Bubnovanie a zvuky píšťal prehlušovali útroby tejto pece.
Poznáme ho pod menom Moloch, čo značí jednoducho "kráľ". Bol nenásytný. Vraciame sa zákonmi o tzv. "prvé dieťa". Podobnosť a nápadná spoločná analógia je zhodná. jedného zdroja a majú spoločný pôvod.
Kartágo: Pohrebisko tisícok obetovaných detí
Staroveké Kartágo, mocná obchodná ríša v severnej Afrike, bolo ďalším miestom, kde sa, podľa archeologických nálezov, praktizovalo obetovanie detí vo veľkom meradle. Na cintoríne v Kartágu boli objavené dojčenské kosti a lebky so známkami násilnej smrti.
Obete v Strednej a Južnej Amerike: Aztékovia, Mayovia a Chimú
Aj v Strednej a Južnej Amerike, v kultúrach Aztékov, Mayov a Inkov, boli známe ľudské obete, vrátane obetovania detí. Aztékovia boli typická staroveká imperialistická kultúra. Zabíjali, brali otrokov, obliehali, dobývali. Napríklad vo Veľkom chráme v aztéckom Tenochtitláne sa našlo 42 zavraždených detí.
Nedávny archeologický nález na severnom pobreží Peru, na lokalite Huanchaquito-Las Llamas, odhalil dôkazy o masovej detskej obeti, ktorú vykonala kultúra Chimú (900 až 1450 po Kr.). Na tomto mieste bolo zavraždených okolo 140 detí, 200 mladých lám a 3 dospelých ľudí. Kostrové pozostatky detí i zvierat vykazujú dôkazy o rituálnom prerezaní hrudnej kosti, ako aj o dislokáciách rebier, čiže obete boli rozrezané a otvorené, pravdepodobne s cieľom vybrať srdce.
Motívy obetovania detí
Motívy obetovania detí sa v rôznych kultúrach líšili, ale medzi najčastejšie patrili:
- Snaha o priazeň bohov: Obetovanie bolo často vnímané ako spôsob, ako si uzmieriť bohov a získať ich priazeň v podobe bohatej úrody, víťazstva vo vojne, alebo ochrany pred nešťastiami.
- Zabezpečenie plodnosti: V niektorých kultúrach bolo obetovanie detí spojené s kultom plodnosti a malo zabezpečiť úrodnosť pôdy a dobytka.
- Odvrátenie katastrof: V prípade klimatických zmien, epidémií alebo iných katastrof bolo obetovanie detí vnímané ako spôsob, ako upokojiť bohov a odvrátiť hnev.
Hodnota života a postavenie detí v starovekých spoločnostiach
Praktiky obetovania detí poukazujú na odlišné vnímanie hodnoty života a postavenia detí v starovekých spoločnostiach v porovnaní s dneškom. V mnohých kultúrach nemali deti rovnaké práva a ochranu ako dospelí a boli vnímané ako majetok svojich rodičov, s ktorým mohli nakladať podľa vlastného uváženia. Antika kládla dôraz na zdravie, silu, výkon a úžitok. Deti s defektom boli likvidované, často preferovaní chlapci. Milosrdenstvo bolo považované za slabosť.
V antickom Ríme, keď bolo dieťa zdvihnuté zo zeme, znamenalo to, že bolo uznané. Ak ho otec nezdvihol, "neexistovalo" bolo opustené, vylúčené, bolo ponechané pri tzv. mliečnom stĺpe, zomrelo od hladu, bolo zožraté zvieratami alebo ho zodvihol niekto iný, kto ho živil a spravil z neho otroka. V Sparte boli deti, ktoré boli postihnuté, zhadzované zo skaly, čo bolo akceptované, kultúrne, normálne v celom Grécku.
Odsúdenie obetovania detí
Hoci obetovanie detí bolo v starovekom svete relatívne bežné, existovali aj hlasy, ktoré túto praktiku odsudzovali. V Starom zákone Boh Stvoriteľ odsudzuje praktiky obetovania ľudí (detí) modlám bohov národov.
Biblický príbeh o obetovaní Ježiša v chráme
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote. A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišovho priniesli Ho do Jeruzalema, aby Ho predstavili Pánovi, ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi, a aby priniesli obeť podľa slov zákona Pánovho: dve hrdličky alebo dve holúbätá.
Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.
A žila vtedy aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z kmeňa Ašer. Bola pokročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; bola to vdova osemdesiatštyriročná, ktorá nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Cirkev v tomto rozprávaní vidí tú najhlbšiu pravdu. V prvom rade je to splnenie Malachiášovho proroctva: „I zaraz príde do svojho chrámu Panovník, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, ktorého si žiadate.“ Okrem toho Mária pochopila, že Ježiš musí byť prinesený do chrámu, ale nie preto, aby bol vykúpený ako ostatní prvorodení, ale aby bol ponúknutý Bohu ako tá pravá obeta. Takto to vyjadruje list Hebrejom: „Preto keď prichádza na svet, hovorí: ‚Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože‘“
Obetovanie Pána v chráme by sme mohli porovnať s obetou na Kalvárii, ktorú sprítomňuje každá svätá omša. V príprave na túto obetu a tiež pri jej uskutočnení na hore Golgota bolo vyhradené zvláštne miesto Ježišovej matke. Už od prvých okamihov jej pozemského života pripája Ježiš Máriu k vykupiteľskej obeti, ktorú prišiel naplniť.
Účasť na tajomstve vykúpenia bola Panne Márii odhaľovaná postupne. Pri zvestovaní jej anjel o tom nepovedal nič. Teraz jej to však bude oznámené ústami Simeona, muža spravodlivého a bohabojného, ktorému „Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.“
K stretnutiu medzi Pannou Máriou a Simeonom muselo prísť pred bránou do chrámu, ktorou sa vstupovalo na nádvorie izraelitov. Na tomto mieste stál kňaz, čo mal na starosti ženy, ktoré ponúkali obetu za seba a svojich synov. Mária sa zaradila spolu s Jozefom do radu. Zatiaľ, čo čakali, než prídu na rad, došlo k udalosti, ktorá udivila všetkých prítomných. K radu sa priblížil dôstojný starec. Jeho tvár žiarila radosťou. Keď priniesli rodičia dieťa, aby s ním vykonali, čo bolo potrebné podľa zákona, vzal Ježiša do rúk a takto chválil Boha: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Keď počuli tieto slová, zmocnil sa Márie a Jozefa údiv - starec Simeon im potvrdil to, čo im bolo oznámené Bohom prostredníctvom anjelov. No vzápätí bola táto radosť zatienená: Mesiáš naplní svoje poslanie cez utrpenie a Matka bude tajomne spojená s bolesťou svojho Syna. Simeon im požehnal a jeho Matke Márii povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
V tej chvíli sa k Simeonovmu proroctvu pridala aj Anna, už tiež v pokročilom veku (mala vyše osemdesiat rokov): „velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.“
Z Lukášovho evanjelia vyplýva, že Panna Mária obetovala Ježiša v chráme až po tom, čo si vypočula proroctvo. Ako obetu podala „pár hrdličiek alebo dva holúbky“, obetu, ktorú podávali chudobní namiesto baránka predpísaného Mojžišovým Zákonom. Vo svetle Simeonových slov však pochopila, že Ježiš je ten skutočný Baránok, ktorý vykúpi ľudstvo z jeho hriechu. A že ona ako Matka, i keď to úplne nechápala, bude úzko spojená s osudom svojho Syna.
Stručná história ľudských obetí: Aztékovia
Moderné paralely a poučenie z histórie
Moderné potraty sú pokračovaním historických praktík obetovania detí, čo je znepokojujúce. Moderný národ, ktorý sa rozhodne páchať detské obete v mene "pro-voľby", "plánovania rodiny" alebo "práva na potrat" by sa mal poučiť z týchto príkladov. Výstraha je nasledovná: každá kultúra a ľudia, ktorí sa podieľali na obetiach detí upadli a zmizli z histórie. Staroveké Kartágo bolo zničené Rímom. Rimania zem poorali a posolili na znak toho, že tam nikdy nemá stáť mesto. Ani dnes sa od nich veľmi neodlišujeme.
Počet pútnikov v Betleheme poklesol. Po narodení Ježiša našiel Jozef dôstojnejšie miesto, kde sa mohol ubytovať so Svätou rodinou. Po ôsmych dňoch bol Ježiš obradne obrezaný, aby bol ako muž pripojený k izraelskému ľudu. Dieťa dostalo úradné meno Ježiš, podľa toho, ako ho pomenoval anjel ešte pred počatím v materskom lone.
Po štyridsiatich dňoch, „keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania,“ priniesli Mária s Jozefom dieťa do Jeruzalema, „aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone (...) a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.“
Ježiš ani Mária nemali povinnosť riadiť sa týmito predpismi. Mária nebola podľa zákona ničím poškvrnená, lebo počala a porodila ako panna. A ani zákon vykúpenia prvorodeného sa nevzťahoval na Ježiša, pravého Baránka Božieho, ktorý prišiel sňať hriechy sveta. A napriek tomu je v týchto pár veršoch Písma až trikrát zdôraznené, že všetko bolo uskutočnené podľa Pánovho zákona.
tags: #kde #museli #rodicia #priniest #dieta #aby