Hrať sa s dieťaťom je priestorom pre učenie nových vecí, zručností a aktivít. Nesmiete však zabúdať, že to musí byť predovšetkým zábava. Nebuďte pasívnym sledovateľom hry vášho dieťaťa, komentujte ju a učte ho tolerovať vašu prítomnosť.
Kľúčové princípy motivácie k hre
Ako prvý krok pri snahe o hru s dieťaťom je potrebné ukázať, že prítomnosť dospelého je „dobrá vec“. Ak si dieťa rado zoraďuje koníkov vedľa seba, zoraďujte si ich aj vy. Je dôležité, aby ste mali vašich vlastných koníkov a nebrali tie, s ktorými sa hrá vaše dieťa. Napodobňujte jeho hru, to, čo s hračkou robí, a popri tom skúšajte niečo nové.
Buďte pripravení na to, že sa to dieťaťu nemusí páčiť a môže vás chcieť zastaviť. Ignorujte to. Aj v tom je však to „učenie“, že vytrváte a prejdete cez vami stanovenú zmenu v hre, až kým to dieťa neakceptuje. Postupne si dieťa zvykne na nové spôsoby, ako sa hrať s hračkami inak, ako jeho zabehnutou formou. Meňte tón hlasu pri hre, doprevádzajte hru zábavnými zvukmi, vymýšľajte rôzne „efekty“. Ak sa dieťa hrá rigidne, stereotypne, prerušujte alebo meňte tieto vzorce správania.
Zvyšujte počet krokov v hre. Začnite s tým, že dieťa pustí autíčko dole rampou. Ak je cieľom, aby sa dieťa hralo funkčne s plastelínou, stanovte si malé kroky, ktoré ho budete po jednom postupne učiť. Napríklad: vyberie si plastelínu, vyvaľká z nej placku valčekom, vykrojí dva tvary s formičkou. Po tomto formálnom učení môžete s plastelínou zase skúšať spraviť niečo zábavné, čo by dieťa zaujalo a bavilo.
Pri deťoch, ktoré nemajú takmer žiadne zručnosti v hre (nevedia, ako sa s hračkami hrať), začnite s jednoduchými „príčina - následok“ hračkami, u ktorých samé môžu dôjsť k výsledku.
Výber hračiek a prostredia pre hru
Pozorujte dieťa, čo ho aktuálne najviac zaujíma. Úspechu je trafiť sa dieťaťu do témy, ktorá ho momentálne najviac baví. To však nemusí byť iba téma ako autíčka či bábiky. Dieťa môže mať obdobie, kedy ho fascinujú rôzne vkladačky alebo malé predmety.
Druhou polovicou úspechu je zvoliť primeranú náročnosť. Hračka, ktorá je príliš ľahká, prestáva byť pre dieťa zaujímavá. Hračka, ktorá je príliš náročná, môže dieťa frustrovať, že mu to ešte nejde.
Problémom môže byť aj množstvo hračiek, ktoré má dieťa k dispozícii. Pri príliš veľa podnetoch nevie pri žiadnej hračke vydržať dlho. Malé detičky sú ešte veľmi ľahko vyrušiteľné.
Je tiež fajn, ak sú hračky v izbe uložené tak, aby ho samé pozývali do hry. Nemusia byť len vyložené v poličke, kde ich dieťa vidí a dočiahne.
Ak dieťa napríklad niečo vkladá do vkladačky, nenechávajte tie tvary vnútri v krabičke. Tým je aktivita hotová a netreba ju spraviť znova. Keď sa dieťa hrá samo, to je váš čas na kávu. Vtedy sa mu môžete prihovárať, ako sa pekne hrá. Hlavne nenadviazať očný kontakt.
Podpora sociálnych zručností a delenia sa
Niektoré deti môžu prejavovať neochotu alebo ťažkosti pri hre s inými deťmi. Ako rodič môžete dieťaťu pomôcť prekonať tieto výzvy a jemne ho motivovať k tomu, aby sa viac zapájalo do hry s inými deťmi.
Je dôležité zistiť, prečo sa vaše dieťa zdráha hrať s ostatnými deťmi. Môže ísť o nedostatok sociálnych zručností, keďže mladšie deti sa ešte učia, ako komunikovať a hrať sa s rovesníkmi. Môže ísť aj o strach z konfliktu, ak malo dieťa v minulosti negatívnu skúsenosť s inými deťmi.
Ak sa dieťa zdráha hrať s inými, je dôležité ho jemne podporovať pri rozvíjaní základných sociálnych zručností. Môžete začať tým, že mu ukážete, ako sa zapojiť do hry s ostatnými. Pomôžte dieťaťu nacvičiť si jednoduché pozdravy alebo otázky, ktoré môže použiť na začatie konverzácie. Naučte dieťa, ako zvládať malé konflikty a nezhody.
Ak sa dieťa necíti komfortne v skupine, začnite tým, že ho zapojíte do hier s jedným kamarátom. Môžete pozvať rodinných známych alebo deti, s ktorými sa už predtým stretlo v bezpečnom domácom prostredí.
Je dôležité byť trpezliví a nenaliehať príliš. Ak na dieťa vyvíjate tlak, môže sa cítiť znepokojene a ešte viac sa stiahnuť. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím tempom.
My dospelí máme takú zvláštnu potrebu nútiť deti do vecí, na ktoré nie sú vývinovo zrelé. Napríklad také požičiavanie. Vynucujeme ho pomaly od narodenia. Dieťa, ktoré bez okolkov hocičo požičia, je považované za slušné, dobre vychované. Dieťa, ktoré si obháji svoje, naopak za lakomé a nevychované. Je naozaj také dobré pre naše deti a ich vývoj, keď ich nútime požičiavať a deliť sa skôr, ako to dokážu čo len pochopiť?
Dieťa do troch rokov predovšetkým spoznáva a uvedomuje si samé seba. Je egocentrické - vníma svet iba zo svojho pohľadu a sústreďuje sa iba na vlastné potreby a túžby. Kým približne v prvom roku života sa zdá, že bez problémov si hocičo nechá vziať, okolo roka - roka a pol nastane zlom, dieťa zrazu všetko nálepkuje ako „moje“ a reaguje plačom alebo hnevom, ak mu niekto niečo berie. Súvisí to s prirodzeným rozvojom vôle, uvedomovaním si vlastnej osobnosti.
Postupne, približne od dvoch rokov, si dieťa začína uvedomovať aj iných, nielen seba a svoje potreby. Pomaly prestáva všetko vnímať ako svoje. Začína chápať, že nie všetko patrí jemu. Keď sa niekto iný hrá s nejakou hračkou, necíti už potrebu brať mu ju z rúk. Dokonca samo začína ponúkať iným niečo, čo si myslí, že potrebujú.
Ak dieťa do troch rokov požičiava, robí to preto, že je nútené dospelými. Nechápe ešte koncept a nevychádza to z jeho vnútra. Rodičia používajú rôzne taktiky, napríklad: „Požičaj mu tú hračku, veď ty predsa nie si lakomec!“ alebo „Ty si šikovné dievčatko, ty si sa krásne podelila!“ Deti vnímajú, že rodičom robí radosť, ak sa danej veci vzdajú, a tak to urobia. Lebo naše deti nás bezpodmienečne milujú a chcú nám robiť radosť. K čomu to však vedie? K oslabovaniu ich vôle, k pocitu, že sa nemôžu slobodne rozhodovať.
Tým, že si u detí niektoré tieto zručnosti - ako napríklad požičiavanie či delenie sa - vynucujeme skôr, ako sú na ne zrelé, dosahujeme pravý opak. Ak totiž dieťa vyrastá s tým, že ho hocikedy môže dospelý prinútiť odovzdať svoju hračku niekomu inému, môže silnieť jeho potreba VLASTNIŤ, môže si začať svoje veci schovávať a zhromažďovať. Takéto dieťa môže mať neskôr problém sa o niečo s radosťou podeliť, pretože si požičiavanie bude spájať s negatívnymi pocitmi.
Ak dieťa nenútime do požičiavania, vôbec to neznamená, že z neho vyrastie lakomec. Naopak. Postupne, v predškolskom veku, sa otvára svetu, začína vnímať ľudí okolo seba, rozvíja si empatiu a stáva sa čoraz viac sociálnou bytosťou, ktorá potrebuje byť v kolektíve. Vývinové obdobie 6-12 rokov je potom typické detskou túžbou spolupracovať, robiť veci s kamarátmi, požičiavanie a delenie sa o veci sa stáva prirodzenou súčasťou života.
Ako postupovať pri konfliktoch o hračky
Ak sa často pohybujete v materských centrách, na ihriskách, či iných miestach s vysokou koncentráciou malých detí, konflikty o hračky môžete pozorovať v podstate neustále. Ak máte doma dvoch alebo viac súrodencov s malým vekovým rozdielom, majetníckym hádkam sa takisto nevyhnete.
Ako sa k takýmto sporom postaviť?
- Učiť dieťa počkať, kým príde na neho rad. Všetky odrážadlá sú obsadené. Keď sa nejaké uvoľní, môžeš si na ňom zajazdiť ty. Prípadne pripomenúť: „Minule si ty dlho jazdil a ostatné deti museli čakať, kým skončíš.“ Je dobré prejaviť aj pochopenie: „Vyzerá, že sa veľmi chceš hrať s tým autíčkom. Teraz sa s ním ale hrá Janko a nie je ešte pripravený hru skončiť. Keď sa s ním dohrá, môžeš si ho zobrať ty. Zatiaľ môžeš čakať a pozerať sa naňho, alebo si vybrať niečo iné a vrátiť sa, keď bude autíčko voľné.“ Dá sa aj ponúknuť: „Popros Janka, aby ti prišiel povedať, keď sa s ním dohrá.“
- Učiť dieťa nebrať iným veci z rúk. Opäť je dobré prejaviť empatiu, ale rezolútne (a zároveň láskavo a trpezlivo) dieťaťu vysvetliť, že svojím správaním druhé dieťa vyrušuje a že si musí počkať. „Vidím, že veľmi chceš to hasičské auto. Teraz sa s ním hrá Peťko a dá ti ho, keď skončí. Môžeš sa naňho pozerať, alebo sa vrátiš neskôr, keď bude voľné.“
- Ísť príkladom. Najmä v prvých troch rokoch, kedy absorbujúca myseľ je v najväčšej sile a dieťa nasáva podnety z okolia ako špongia, môžeme modelovať dieťaťu, ako my požičiame niečo iným.
- Byť hovorcom svojho dieťaťa, pokiaľ dieťa ešte nie je schopné sa dohodnúť. Kým vaše dieťa ešte nevie rozprávať, ťažko si pred iným dieťaťom obháji svoje práva. Potrebuje, aby ste vy, ako jeho advokát, hájili jeho záujmy. Nie je nič zlé na tom, ak druhému dieťaťu vysvetlíte, že s touto hračkou sa teraz hrá vaše dieťa a rado mu ju posunie, keď sa s ňou dohrá.
- Učiť dieťa byť asertívne, keď už komunikovať vie. Ak sa dieťa s niečím hrá a iné dieťa mu to berie, učte dieťa obhájiť si svoje. „Môžeš Eme povedať, že teraz sa s tými kockami hráš ty, a ona si ich môže zobrať, keď budú voľné.“
- V domácom prostredí sa pripraviť na návštevy dopredu. Veci, ktoré dieťaťu patria, nepodliehajú úplne tým istým pravidlám ako veci verejné. Keď má prísť k vám návšteva, je dobré dopredu sa na ňu pripraviť a dohodnúť s dieťaťom, ktoré hračky požičať chce, a ktoré nie. Ak má veci, ktoré si mimoriadne cení a nie ste si istí, či zvládne ich požičať, je dobré ich schovať a nechať vyložené iba to, o čo je ochotné sa podeliť.
- Dohodnúť si limity. Veci verejné - ako hojdačky alebo trampolína v detskom centre - sú trochu špecifické. Osobne mi ale vždy bolo trochu nepríjemné, ak moje dieťa blokovalo jedinú hojdačku/trampolínu/odrážadlo a x detí čakalo, kedy sa na ne dostane rad. Najmä ak viem, že dokážu skákať na trampolíne aj hodinu. Preto som sa v takýchto prípadoch s nimi snažila dohodnúť na nejakých časových limitoch. Napríklad: „Napočítame do 10 a potom pustíme dievčatko, už tu dlho čaká.“ Alebo som stopovala na hodinkách.
Každodenné zručnosti riešenia konfliktov pre deti | Naučte sa jednoduché stratégie na riešenie konfliktov
Hra má v živote dospelých dôležitú rolu. Počas nej zabúdajú na prácu a povinnosti, venujú sa vzťahom a rozvíjajú svoju kreativitu. Pri interakcii s dieťaťom sa navyše u matiek a otcov zvyšuje hladina oxytocínu. Vďaka hre sa dospelí dokážu uvoľniť, dostať zo stresu, pretože hra je zábavou a podporuje vylučovanie endorfínov, vďaka ktorým sa cítime dobre a ktoré dokonca dokážu uľaviť od bolestí. Hra stimuluje myseľ a podporuje kreativitu.
tags: #ako #dosiahnut #aby #sa #dieta #hralo