História sa začína písať práve vtedy, keď človek vymyslel koleso ako hlavný prvok pri výrobe najskôr obyčajných vozov a neskôr luxusných bohato zdobených kočiarov. Prvé vozy na prepravu osôb a tovaru sa objavovali už v starom Egypte, ale ešte skôr v Ázii. Svojím tvarom a pohodlnosťou sa ani zďaleka nemohli porovnávať s kočiarmi 19. storočia, keď kočiarová výroba dosiahla svoj vrchol. Staré zdroje hovoria, že názov koč je odvodený od dedinky Kocs pri Rábe v Maďarsku. Prvé kočiare mali karosériu pripevnenú priamo na podvozok, tento spôsob bol však pre cestujúcich veľmi nepohodlný. Až objavením listových pier v tvare písmena „S“ a neskôr „C“ v 16. storočí napomohol rozvoju kočiarov. Vznikajú rôzne druhy kočiarov a saní.
V období baroka a rokoka v 17. a 18. storočí boli rozšírené najmä veľké karosy zdobené bohatou rezbou, zlátením a maľovaním. Kočiare boli síce krásne no s postupným vývojom sa stávali pre čoraz ľudnatejšie mestá nepohodlnými. Pre svoju veľkosť boli príliš ťažkopádne a po mestách nebolo jednoduché s nimi jazdiť. Skutočnou revolúciou vo vývoji kočiarov sa stal vynález anglického vyrobcu kočiarov Obadiaha Elliota, ktorý v roku 1804 zostrojil elipsovité listové perá. Tieto perá boli pripevnené priamo na karosériu kočiara, čo zlepšilo stabilitu a najmä zvýšilo rýchlosť. V tejto dobe nastáva rozmach poštových služieb a tým aj dopyt po nových druhoch kočiarov, začínajú vznikať nové továrne na ich výrobu.
V roku 1902 bolo v Rakúsko - Uhorsku 386 tovární na výrobu kočiarov. Medzi najznámejšie patria Schustala and co. v Kopřivnici, Marshall v Pressburgu, V. Brozik a Syn v Plzni, Jacob Lohner vo Viedni a ďalšie. Začiatok 20. storočia sa stáva začiatkom konca výroby kočiarov. Postupne začína výroba automobilov, ktoré sú však svojím tvarom veľmi podobné kočiarom. Sú to vlastne kočiare s motorom bez koní. Asi najznámejším je prvý automobil vyrobený v Kopřivnici - Präsident. Kočiare sa vyrábali až do roku 1945 i keď vo veľmi malom množstve.
Vývoj detského kočiariku siaha od konca 19. storočia. Detské kočiare mali aj svoje mená - tzv. princesky, promenádky, skrinkové kočiariky, osmepéráky i kukane a okienečka. Detský kočiar v klasickom poňatí vynašiel záhradný architekt William Kent pre mladého vojvodu z Devonshire v roku 1733. Kočíky pre bábiky sú neoddeliteľnou skupinou v rade dievčenských hračiek ako „povinné príslušenstvo k bábikám“.
Parádna promenáda. Kočiar na foto č. 5 mal sklopné čelo, bez striešky bol ako "kárička" (v takom ma vozili). Pre deti tam bolo dosť miesta na ležanie i sedenie, deku či v zime fusak. V dnešných imidžových kočíkoch sú deti ulepené ako skrčenci, autosedačky na divotvorných konštrukciách sa používajú aj ako kočiare a potom sa čudujeme, že už v 5-tich rokoch majú problémy s chrbticou.
Detské kočíky sú dnes súčasťou výbavy každého dieťaťa a sú úzko späté s každodenným životom. Ich história je ale pomerne krátka. Kočík v klasickom poňatí vynašiel záhradný architekt William Kent pre mladého vojvodu z Devonshire v roku 1733. Kočíky pre bábiky sú kópiami detských kočíkov a vo svojich rozmanitých prevedeniach verne dokumentujú ich vývoj - premeny časom. Výstava predstaví niekoľko druhov detských kočíkov spolu s kočíkmi pre bábiky a umožní návštevníkovi objaviť krásu tohto praktického úžitkového predmetu, ktorý v pomerne krátkej dobe svojej existencie prešiel viditeľnými zmenami a podľahol módnym trendom rušného 20. storočia.
Dominantou výstavy je Detský koč zo zbierok Múzea vo Svätom Antone. Slúžil ako hračka pre šľachtické deti a pochádza z konca 19. storočia. Konštrukcia a brzdový mechanizmus je kovaný zo železa. Kolieska koča sú drevené a každý má iný rozmer, aby koč nešiel rýchlo a aby sa ľahšie otáčal. Do koča si deti zapriahali buď malého poníka alebo veľkého psa. V dôsledku spoločenských zmien za uplynulých 150 rokov aj kočíky prešli rôznymi premenami a vývojom kým dosiahli súčasnú multifunkčnú podobu.
O skutočnosti, že každá doba mala svoju módu, sa presvedčia vystavené kočíky. 25. Hracie kocky patria medzi najstaršie známe herné pomôcky ľudstva. Ich pôvod siaha do praveku, keď sa používali zvieracie členkové kosti - tzv. astragaly. Archeologické nálezy z Mezopotámie a Egypta dokladujú existenciu kubických kociek už okolo roku 2000 pnl. V starovekom Grécku a Ríme sa kocky stali nielen obľúbeným herným nástrojom, ale aj objektom rituálnej a kultúrnej hodnoty. Rímsky cisár Klaudius mal údajne napísať spis De arte aleae, ktorý sa však nezachoval.
Z histórie vyplýva, že pri hraní kociek sa vyvíjali rôzne konfigurácie a pravidlá. Po roku 1450 nastupuje konfigurácia „sevens“ a Renesancia priniesla prvé seriózne matematické skúmania pravdepodobnosti pri hre s kockami. Giovanni de Cardano a neskôr Galileo Galilei analyzovali rozdelenia hodov. Dnes sú kocky univerzálnym predmetom v stolných hrách aj hazardných hrách.
Hracie kocky a desaťstenky považujú naši autori za kľúčovú matematickú pomôcku v prvom cykle, ktorá by v triede jednoznačne nemala chýbať. Úlohy s kockami a desaťstenkami obsahujú aj hry z edície Hravé učenie. Treba dovažovať používanie PRAVEJ kocky, aby cvičenia dávali správny výsledok. Ak si nie ste istí, pozrite si video s PaedDr. Britannica. Dice a súvisiace témy sú zdokumentované v množstve zdrojov.
How to design a strategic DICE Game
Vývoj detských kočíkov od funkčného dopravného prostriedku po multifunkčný predmet dnešnej doby ukazuje, ako spoločnosť mení svoje potreby a módne trendy. Detské kočíky - či už pre bábiky alebo pre skutočné deti - zostávajú významnou súčasťou kultúrnej a technickej kroniky ľudskej inovácie. Výstava a zbierky ukazujú, ako sa kočík stal symbolom nielen rodinnej starostlivosti, ale aj estetického výrazu a praktickej evolúcie v čase.