Stopa, ktorú za sebou zanechal Martin Luther King, je neprehliadnuteľná. Jeho život a úspechy oslavuje celá Amerika, vždy v tretí januárový pondelok. Práve z tohto dôvodu sviatok každoročne padne na iný dátum. V roku 2021 si práve 18. Práve tento sviatok je považovaný za deň presadzovania jednotných občianskych práv, bez ohľadu na pôvod. Začiatkom roka 1970 tak spravilo niekoľko štátov a miest, pričom si Martina Luthera Kinga pripomínali v deň jeho narodenín, teda 15. januára. V roku 1983 bol legislatívou potvrdený tretí januárový pondelok ako federálny sviatok.
Keď sa zrodil vietor zmien
Martin Luther King Jr. sa narodil v roku 1929 v Atlante v štáte Georgia ako druhé dieťa. Ešte v 60. rokoch vládla v USA diskriminácia. Čierni a bieli žili v južných štátoch USA oddelene. Martin Luther King bol čierny protestantský kňaz a býval v Montgomery v Alabame. Po zatknutí černocha, ktorý odmietol uvoľniť v autobuse miesto belochovi, sa Martin Luther King postavil na čelo černošského bojkotu alabamskej autobusovej dopravy. Bol to začiatok jeho kampane za rovnoprávnosť čiernych obyvateľov.
Najvýznamnejšie momenty boja za práva
V roku 1954 sa stal pastorom v baptistickom kostole na Dexter Avenue v Montgombe v Alabama. Aj vďaka bojkotu došlo k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách, ktoré potvrdil 20. storočia. V roku 1957 sa podieľal na založení Southern Christian Leadership Conference (SCLC), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch. Laureátom Nobelovej ceny za mier sa stal v roku 1964. Vo veku 35 rokov bol najmladším mužom, ktorý toto ocenenie získal.
- V roku 1955 viedol masový bojkot verejnej dopravy po tom, čo Rosa Parksová odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse belochovi.
- V roku 1963 predniesol slávny prejav „I Have a Dream“ na marci v Washingitone.
- V roku 1964 prevzal Nobelovu cenu mieru a daroval finančné odmeny na občianske hnutie.
- V Memphise v roku 1968 bol zavraždený, čo vyvolalo nepokoje po celých Spojených štátoch.
King organizoval a viedol protestné pochody černých obyvateľov za právo voliť, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie občianske práva. Jeho metódy boli založené na nenásilnej občianskej neposlušnosti, inšpirované Mahátmom Gandhím v Indii. Uplatňoval ich aj napriek tlaku a nebezpečenstvu zo strany protivníkov. Zákony týkajúce sa občianskych práv a volebného práva z roku 1964 a 1965 významne zmenili právny poriadok USA a posilnili rovnosť pred zákonom.
Osobný život a ďalšie kapitoly života
Martin Luther King Jr. bol americký baptistický kazateľ, bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier. V roku 1948 získal titul bakalára zo sociológie, v roku 1951 teológiu a v roku 1955 doktorát z teológie na Boston University. Oženil sa s Corettou Scottovou v roku 1953 a spolu mali štyri deti. Jeho práca v Montgomery, jeho úsilie o registráciu voličov a boj proti diskriminácii v rozličných oblastiach spoločnosti ho viedli až na svetovú scénu.
Na jeseň 1963 predniesol svoj známy list z väzenia v Birminghamu a následne sa stal pilierom kampaní po celých štátoch. King pôsobil aj ako významný kritik vojny vo Vietname a jeho ideály rovnoprávnosti rozšíril aj na ekonomické otázky súvisiace s postavením afroamerickej komunity. Jeho odkaz zahŕňa nielen práva, ale aj význam spoločenskej zodpovednosti a láskavosti k ostatným.
Smrť a dedičstvo
4. apríla 1968 bol King zavraždený v Memphise v Tennessee. Zavraždenie spôsobilo rozsiahle nepokoje po USA. James Earl Ray bol zodpovedný za tento činu a bol odsúdený na 99 rokov väzenia. Po jeho smrti sa posilnili snahy o politické zmeny; Kongres USA prijal zákon o občianskych právach z roku 1968 a Deň Martina Luthera Kinga bol ustanovený ako národný sviatok Spojených štátov a medzinárodne uznávaný. V roku 1977 ho prezident Jimmy Carter vyznamenal in memoriam Prezidentskou medailou slobody, v roku 1986 bol tento deň oficiálne uznaný ako štátny sviatok. Kingov odkaz pretrváva vo forme kampaní za rovnoprávnosť, boj za právo voliť, aj vo svete kultúrnych a vzdelávacích iniciatív, ktoré pripomínajú jeho sen o spoločnosti, kde "všetci ľudia boli stvorení ako rovní" a kde jedného dňa bude spoločný stôl bratstva.
Hoci aj z kázaní a prejavov vzniká výzva, ktorú treba pripomínať
Kingove prejavy, najmä slávny „I Have a Dream“, zostávajú inšpiráciou pre ďalšie generácie. Jeho slová a principiálne zásady nenásilného protestu dodnes motivujú snahy o spravodlivosť a rovnosť vo svete. Svojím životom a dielom demonštroval, že občianske práva nie sú len právnou otázkou, ale aj otázkou morálky a ľudskosti.
Abba - I Have a dream - Official Live Video December 1979
Dôležité údaje v skratke
- Narodenie: 15. január 1929, Atlanta, Georgia.
- Pastor v Montgomery, Alabama (1953); Montgomery Bus Boycott (1955-1956).
- Spoluzakladateľ SCLC (1957).
- Najmladší nositeľ Nobelovej ceny mieru (1964, 35 rokov).
- Prezidentom sa stal 1968; smrť: 4. apríla 1968, Memphis, Tennessee.
- Odkaz: boj za občianske práva, nerovnosť a rovnosť v USA; non-violent protest.
Významné citáty a vzory pre študentov
„Mám sen, že moje štyri malé deti budú jedného dňa žiť v krajine, kde nebudú posudzované podľa farby svojej pokožky, ale podľa kvality svojho charakteru.“
„Nespravodlivosť kdekoľvek je hrozbou pre spravodlivosť všade.“