Maša Haľamová pochádza z rodiny turčianskeho obchodníka. Jej otec istý čas žil v ázijskej časti predrevolučného Ruska, ale po vzniku Československej republiky sa vrátil domov. Haľamová vychodila ľudovú školu v Martine, ale neskôr odišla doštudovať do Juhoslávie, kde po matkinej smrti žila u učiteľky Oľgy Textorisovej, rodáčky z Blatnice. Neskôr sa vrátila do Bratislavy, kde začala študovať na obchodnej škole.
Od roku 1926 žila v Tatrách, kde sa vydala za Jána Pullmana. Tu vznikli jej prvé básnické zbierky Dar a Červený mak. Vyjadrovala v nich lásku k tatranskej prírode, k manželovi, k svojim blízkym. Po smrti manžela (1956) odišla do Martina, kde začala pracovať vo vydavateľstve Osveta a od roku 1959 v bratislavských Mladých letách. Maša Haľamová už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku, neskôr aj vlastnú tvorbu v časopisoch Slovenské pohľady, Živena a Elán.
Vo svojich dielach dôsledne rozvíjala domácu tradíciu symbolizmu. Jej debut Dar bol pre verejnosť vítaným prekvapením. Autorkin talent sa za meral na analýzu ľudských hodnôt, šťastie, utrpenie, nádej a na sklamanie. Vo veršoch vyjadrovala aj svoj intenzívny vzťah k jednoduchým veciam, ako je napríklad príroda. Neskôr vydala aj reedíciu oboch zbierok nazvanú Básne (1955), ktorú doplnila oddielom s názvom Novšie básne.
V roku 1966 vydala tretiu zbierku Smrť tvoju žijem. Jej druhá časť Bez teba je inšpirovaná smrťou manžela, preto je plná motívov lásky a smútku. Vo vydavateľstve Mladé letá začala písať aj literatúru pre deti a mládež. Popri leporele Hodinky vydala aj prózu Petrišorka. Napísala aj adaptáciu ľudovej rozprávky Mechúrik Košťúrik s kamarátmi a rozprávku O sýkorke z kokosového domčeka. Maša Haľamová vydala len tri básnické zbierky, no natrvalo sa zapísala do dejín slovenskej literatúry i vedomia čitateľov nielen svojou poéziou, ale aj životným osudom.
Významne ju ovplyvnila smrť jej blízkych, na tuberkulózu zomrela jej matka aj staršia sestra Anna. Pracovala v tatranskom sanatóriu pre pacientov s pľúcnymi chorobami a zblízka spoznala ich utrpenie, čo sa odrazilo v jej básňach. Vysoké Tatry sa napokon stali na tridsať rokov jej domovom. Zomrela pred tridsiatimi rokmi 17. júla 1995. Maša Haľamová sa narodila 28. augusta 1908 v Blatnici pri Martine, do školy začala chodiť v Martine, pokračovala v Starej Pazove v Srbsku, kde ju po matkinej predčasnej smrti zobrala na výchovu učiteľka Oľga Textorisová, tiež rodáčka z Blatnice a matkina priateľka.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa vrátila na Slovensko, kde zmaturovala na obchodnej škole. Pracovala v sanatóriu v Novom Smokovci, malebné prostredie Vysokých Tatier sa stalo jej domovom na celých tridsať rokov. Vydala sa tam za lekára Jána Pullmana a s výnimkou ročného pobytu v Paríži, kde študovala francúzštinu, žila vo Vysokých Tatrách až do manželovej predčasnej smrti v roku 1956.
Po rokoch sa presunula do Martina, kde dva roky pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Osveta a odtiaľ do Bratislavy, kde pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá až do odchodu do dôchodku roku 1973. Maša Haľamová 28.8.1908 Blatnica - 17.7.1995 Bratislava. Už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku, neskôr (od roku 1925) aj vlastnú tvorbu v literárnych časopisoch.
Jej kvantitatívne neveľké básnické dielo sa v kontexte medzivojnovej literatúry vyníma osobitým rukopisom. Bez podľahnutia inšpiráciám sveta a exotických diaľok dôsledne rozvíjala domácu tradíciu symbolizmu, ktorú tvorivo konfrontovala s ozvenami poprevratovej sociálnej poézie. Spontánny talent autorky odišiel úskalia literátskych gest, aby sa upál na analýzu trvalých ľudských hodnôt, na „poéziu srdca“, preklenujúcu dvojpólovosť nádejí a sklamaní, šťastia i utrpenia.
Dokonca počas svojej kariéry sa stala významnou predstaviteľkou slovenskej medzivojnovej poézie. Jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými a citovo výraznými zážitkami a často viaže motívy lásky a smrti, prírody Tatra a rodného regiónu. Básne Červený mak, Balada, V zakliatej hore či Májová patria ku klenotom slovenskej ľúbostnej lyriky.
Zo štúdií a literárnych prác vzišlo aj množstvo prekladov a doslovov, ktoré rozširovali jej dosah. Pri príchode do vydavateľstva Mladé letá Haľamová vstúpila do sveta literatúry pre deti a mládež, napísala rozprávky Svrček a mravci, Mechúrik Košťúrik s kamarátmi a Petrišorka, ako aj leporelo Hodinky.
Spomienkové eseje Vyznania a Vzácnejšia než zlato, spolu s výberom Čriepky, uzatvárajú jej možno najdôležitejšie diela a vrhajú svetlo na dôležitý prínos autorky do slovenskej literatúry. Preklady: prekladala lužickosrbskú, českú a ruskú literatúru a jej diela boli preložené do deviatich jazykov.
Najvýznamnejšie etapy a diela
- Básnické zbierky: Dar (1928), Červený mak (1932), Smrť tvoju žijem (1966).
- Proza a literatúra pre deti a mládež: Petrišorka (1965), Mechúrik Košťúrik s kamarátmi (1962), Hodinky (leporelo, 1966), O sýkorke z kokosového domčeka (1976).
- Eseje a výber básní: Vyznania (1988), Vzácnejšia než zlato (1988), Čriepky (1993).
- Preklady a spolupráce s vydavateľstvami Osveta (Martin) a Mladé letá (Bratislava).
Maša Haľamová sa narodila 28. augusta 1908 v Blatnici a zomrela 17. júla 1995 v Bratislave. Počas života nadviazala na tradície symbolizmu a obohatila ich svojím ľúbostným lyrickým jazykom, pričom veľký dôraz kládla na prostotu a úprimnosť výpovede. Tatranská príroda, láska a strata manžela, ako aj sociálne motívy, sa stali kľúčovými témami jej básnického sveta.
Jej dedičstvo zahŕňa aj významný vplyv na detskú literatúru a jazykový obraz slovenskej poézie 20. storočia. Ako popredná predstaviteľka medzivojnovej poézie zostáva inspiráciou pre ďalšie generácie čitateľov i štúdia o domácej literárnej tradícii.
Kľúčové motívy a charakteristika diela
Haľamovej poézia je charakterizovaná intímnym lyrizmom, ktorého jadro tvoria nuansy emocionálnych stavov dievčenskej duše. Zrkadlí slávu i bolesť ľúbostných a rodinných vzťahov, v kontexte prírody a života v Tatrách. Jej jazyk je jednoduchý, no presný, s jemným nádychom symbolizmu a zároveň otvorenou, neotĺkanou nositeľkou pocitov.
Mentálne i citovo bohatá tvorba, spolu s prekladmi a reedíciami, potvrdzuje, že Haľamová je jednou z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej literatúry 20. storočia.