Trojnásobný primátor, očierňujúce kampane, vylúčenie skupiny kandidátov. Primátorov, starostov a miestnych poslancov sme prvýkrát volili presne rok po páde totality. V piatok a v sobotu prišlo v Ružomberku k volebným urnám doposiaľ najviac voličov zo všetkých komunálnych volieb - 50,31 percenta.
„V tejto súvislosti je potrebné upozorniť našich občanov, že dňa 15. 11. 1990 o 17.00 hod. Z ôsmich kandidátov verejnosť najviac oslovil kandidát koalície VPN - DS Julián Helko z Černovej, ktorý napriek vysokému počtu kandidátov získal až 62 percent hlasov. A ako sa vtedy o Ružomberku uvažovalo? …s najbližšími horskými vrchmi dosahuje hodnoty alpských turistických centier a na Slovensku nemá obdoby… vidím dostatok bytov, nie na okrajoch, ale v centre mesta, hromadné podzemné garáže ukončia starosti kam s autom…Vidím významné horské turistické centrum strednej Európy.
Jeseň roku 1994 bola supervolebná. Na prelome septembra a októbra v parlamentných voľbách zvíťazilo HZDS. Koncom októbra prišlo referendum, v ktorom občania rozhodovali o prijatí zákona o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii. Z pohľadu uchádzačov to boli rekordné voľby. Mesačná odmena poslanca vo výške 250 slovenských korún zrejme hlavným motívom nebola. Prihlásili sa deviati kandidáti na primátora a 173 záujemcov o poslanecké kreslá.
„Súčasná doba, tak ako predchádzajúce, neveľmi žičí nášmu Ružomberku. Nechceme však viac, ako prirodzený rozvoj. A aké problémy trápili vtedajších obyvateľov? …musíme doriešiť rekonštrukciu Kultúrneho domu a obnovenie centra mesta, začatie riešenia bytovej otázky, dostavba školy na Klačne, rekonštrukcia Kaštieľa sv. Druhýkrát, a doteraz naposledy, sa jeden z primátorských kandidátov vzdal v prospech iného.
Po prvý a doposiaľ jediný raz kandidovala na pozíciu primátorky žena - Viera Péteriová. Skončila štvrtá. Hneď v druhých komunálnych voľbách sa objavili aj nečisté predvolebné praktiky. Noviny Impulz priniesli týždeň pred voľbami anonymné články napádajúce doterajšie vedenie mesta a poslancov. Po štyroch rokoch sa nečisté praktiky znásobili. „Pre SCP, Texicom, ale aj iných, HZDS, SNS a pod. je neprijateľný kandidát JUDr. Čech. Tvrdia, že ak si ho Ružomberok zvolí, SCP nedokončí Kultúrny dom, nedá peniaze na futbal, ani nijak mestu nebude pomáhať. Čo sa potom stane?…
Voľby opäť prebiehali v dvoch dňoch, ani nie týždeň pred Vianocami. V dvanástich obvodoch súperilo 137 kandidátov o 35 poslaneckých miest. „Dnešná podoba Ružomberka je pozitívnym odrazom jeho práce i práce vedenia mesta. Možno aj preto nemal Čech - tentoraz kandidát SDKÚ, Smer, KDH, ANO - problém s tretím víťazstvom za sebou. Aj teraz mu pomáhali mimoriadne vydania Ružomberského hlasu. V jednom z nich boli zverejnené výsledky predvolebného prieskumu, podľa ktorých mal Čech získať 73 percent. Jeho protikandidat, architekt Pavol Fischer získal o 42 percent hlasov menej, čo urobilo z Čechovho víťazstva doteraz najsuverénnejší ružomberský volebný triumf. Rozdiel bol viac ako 3 600 hlasov.
Tretí skončil Vladimír Struhár. V desiatich volebných obvodoch po prvý raz volil Ružomberčania taký počet poslancov, ako aj dnes - 25. Záujem o zvolenie malo 148 obyvateľov, no účasť dosiahla doteraz najslabších 36 percent.
Historické vrstvy miestnej politiky a kultúrne odlišnosti
Témou volieb v roku 2006 bolo najmä teplo. Ale aj urbanizácia centra, konkrétne výstavba Auparku, podpora investičnej a bytovej výstavby, územné plány zón, kontrola ekologických a zdravotných opatrení v súvislostí s výrobou v Mondi či Tehelni. V decembrových voľbách sa po prvý raz volilo v súčasných jedenástich volebných obvodoch, o 25 poslaneckých miest sa uchádzalo 103 kandidátov, z toho 24 žien. Najväčší úspech však hnutie dosiahlo v primátorských voľbách.
Proti Jurajovi Čechovi, kandidátovi koalície Smer - SNS - HZDS, postavilo Michala Slašťana, ktorý trojnásobného primátora porazil o približne 700 hlasov. Do volieb sa okrem zabehaných novín Ružomberský hlas a Spoločník snažila zasiahnuť aj súkromná televízia Ruža Jozefa Daniša. Len 95 hlasov pri takmer 10-tisícovej účasti (41 percent oprávnených voličov Ružomberka) rozhodlo o víťazstve Jána Pavlíka nad Michalom Slašťanom v novembri 2010. Najtesnejší výsledok vo volebnej histórii mesta dlho rezonoval.
Nielen pre nutkanie nechať hlasy ešte raz prepočítať, čo sa napokon nestalo, ale aj pre vyslovené podozrenia z kupovania hlasov v mestskej časti Rybárpole, čo sa nikdy nedokázalo. Do schránok sa okrem sloganov RK pozitív a Počúvajme spolu naše mesto vrátili letáky a pamflety. Schránkovania sa ujal aj niekdajší primátor Juraj Čech, ktorý napísal Michalovi Slašťanovi otvorený list. „Dovolím si upozorniť pána primátora Ing. Mesto zažilo aj dovtedy málo vídané spojenie viacerých kandidátov nie pod hlavičkou politickej strany, ale akéhosi ideového zoskupenia, ktoré dostalo názov Ružomberok bez korupcie. Z jedenástich kandidátov sa dokázali dostať do zastupiteľstva šiesti a boli silným, zväčša opozičným hlasom voči novému primátorovi a jeho koalícii KDH - SMER.
Zatiaľ posledné komunálne voľby máme stále v živej pamäti. Bohatou kampaňou a známosťou svojho mena poriadne otriasol očakávaniami odvety volebného súboja z roku 2010. Kampaň bola opäť neraz očierňujúca a vypätá, najmä medzi Čomborom a Slašťanom. Nechýbali letáky na poslednú chvíľu, ktoré sa snažili zdiskreditovať nielen primátorských kandidátov, ale tentoraz aj niektorých poslancov.
Životopis pátra Vendelína Javorku a súvislosti so Slovákom
Vendelín Javorka (1882 Černová - 1966 Žilina) - misionár, rektor a zakladateľ pápežského Kolégia Russica v Ríme, vzdelanec a mučeník. Narodil sa ako najstarší z desiatich detí, základné vzdelanie získal v židovskej škole s nemeckým vyučovacím jazykom v Sučanoch, potom navštevoval nižšie gymnázium v Ružomberku, vyššie triedy v Ostrihome, kde aj zmaturoval. Býval tam v seminári, pretože sa rozhodol stať kňazom Spoločnosti Ježišovej. Bol príbuzným Andreja Hlinku.
Po roku 1918 jeho pôsobenie a misijné aktivity sa prelínajú s dejinami Slovenska. Ako kňaz začínal na východnom fronte v Karpatoch, v roku 1919 ho v Trnave vymenovali za rektora kolégia, a neskôr sa rozhodol pre misie v slovenských obciach v Maďarsku. V roku 1925 ho generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej povolal do Ríma, aby sa pripravil na misijné pôsobenie medzi Rusmi. Počas rokov 1929-1934 sa venoval budovaniu Ruského kolégia Russicum a vedením kolégia, ktoré sa zameriavalo na bohoslovcov ruskej národnosti.
Vo Štátnej cirkvi sa stal významnou osobnosťou: počas Stalinovej krutovlády bola jeho kariéra vystavená mnohým skúškam, vrátane zajatia a vyšetrovacích procesov. Neskôr pôsobil v Mandžusku a Šanghaji, kde založil Ruskú katolícku misiu v Šanghaji. V roku 1939 sa vrátil do Russicum a od decembra 1941 pôsobil v Bukovine (Rumunsko), kde ho v čase druhej svetovej vojny zajala Červená armáda a vydala do Moskvy na vyšetrenie NKVD. Po dlhom vyšetrovaní ho odsúdili na desať rokov nútených prác, pričom v roku 1969 ho uznaním rehabilitovali.
Pamätník a spoločenský vplyv
Občianske združenie Černovský chotár a farnosť Černová spolu s farnosťou Velehrad pozývajú na Pamätník pátra Vendelína Javorku v Černovej a na Katolíckej univerzite. Program zahŕňa odbornú konferenciu, svätú omšu a odhalenie pamätníka s bronzovou bustou, nasledovať bude prezentácia publikácie o Javorkovi a kultúrny program. Vendelín Javorka bol misionárom, rektorom a zakladateľom pápežského Kolégia Russicum v Ríme, významným predstaviteľom slovenskej náboženskej a kultúrnej identity.
Narodil sa 15. 10. 1882 v Černovej ako tretie zo jedenástich detí a počas svojho života študoval v Rakúsku, v Bratislave a v Innsbrucku. Ako kňaz slúžil na východnom fronte, pôsobil ako rektor kolégia a neskôr sa venoval misiám medzi Slovákmi v Maďarsku, čo významne ovplyvnilo slovenské duchovné a kultúrne prostredie v tom období.
| Osobné údaje | Popis |
|---|---|
| Narodenie | 15. októbra 1882, Černová |
| Slávne dielo | Zakladateľ Russicum (Ruské kolégium v Ríme) |
| Politická a duchovná činnosť | Jezuitská misia, vplyv na katolícke a národné hnutie na Slovensku |
Leonard, pôvodné meno, prechádzal učením v Ružomberku a Ostrihome, následne vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Jeho životný príbeh spája náboženskú zložku a významné politické a spoločenské zmeny Poľsko-Slovenska a strednej Európy v prvej polovici 20. storočia. Jeho okruh aktivít obsahuje aj formovanie národného povedomia a kultúrny rozvoj v regiónoch, kde pôsobil.
tags: #matej #cernovsky #ruzomberok #narodenie