Matej Korvín, syn Jána Huňadyho, v rokoch 1458-1490 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval i titul českého kráľa, sa narodil 23. februára 1443 v Kluži.
Kráľ Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov. Jeho matkou bola dolnouhorská šľachtičná Alžbeta Siládiová. Otec, Ján Huňady, jeden z najbohatších veľmožov v Uhorsku, pochádzal zo sedmohradského rodu a bol niekoľkonásobným víťazom v bitkách s Turkami. Po otcovej smrti ho spolu s bratom zajali, Ladislava popravili a Matej len o vlások unikol trestu smrti.
V mladosti získal nevšedné vzdelanie a rozsiahle jazykové znalosti. Ovládal nemčinu, maďarčinu, latinčinu, češtinu či slovenčinu. Podľa viacerých zdrojov ovládal češtinu i slovenčinu.
24. januára 1458 ako takmer pätnásťročného zvolili za uhorského kráľa. Panovníkom sa stal vďaka podpore strednej a nižšej šľachty, ako aj silnej huňadyovskej ligy.
Jeho prvou manželkou bola dcéra Juraja Poděbradského v Prahe, Katarína. Ako 33-ročný sa druhý raz oženil s Beatrix Aragónskou, dcérou neapolského kráľa.
Kráľ Matej Korvín bol renesančným panovníkom. Patrí medzi najpozoruhodnejšie osobnosti uhorských dejín. Bol opradený mnohými povesťami a bol jedným z mála uhorských panovníkov, ktorý sa zachoval v pamäti slovenského poddaného ľudu ako dobrý kráľ.
Charakterizujú ho ako kráľa pohotového, bystrého, s vycibreným jazykom a pamäťou, ktorú si neustále cvičil. Bol panovník pevnej ruky, cieľavedomý, s veľkými plánmi.
Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III. Dobyl Sliezsko, Lužice a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Po dobytí Dolného Rakúska svojím sídlom urobil Viedeň.
V Bratislave založil roku 1465 Universitas Istropolitana a v Pešti roku 1480 takisto univerzitu. Likvidoval bratrícke skupiny na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor zničili v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch.
Matej sa usiloval zabezpečiť si potomstvo a tak s rakúskou meštiankou Barbarou Edelpack mal nemanželského syna Jána Korvína. Ľavoboček Ján zostal jeho jediným dieťaťom a otec pre neho chystal tie najlepšie podmienky, videl v ňom svojho následníka, budúceho panovníka. Jánovi však stáli v ceste mnohé prekážky, mnohí nepriatelia, aj z jeho najbližšieho okolia.
K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela aj jeho druhá manželka Beatrix Aragónska. Vzdelaní manželia vzdelanosť aj podporovali. Do krajiny pozývali zahraničných, najmä talianskych umelcov, staviteľov a učencov.
Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. Z domácich učencov bol známy Vavrinec Koch z Krompách.
Matej Korvín bol jazykovo veľmi zdatný. Ovládal nemčinu, maďarčinu, latinčinu, češtinu či slovenčinu.
Jiří z Poděbrad ho získal pre veľkolepú myšlienku, vytvoriť zväz európskych národov - medzinárodnú organizáciu. Bola to prvá veľká myšlienka o veľkom sne: mierovej a spojenej Európe, ktorá sa zrealizovala až o ďalších 500 rokov.
Matej zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni na mozgovú mŕtvicu. Príčinou smrti bolo rozčúlenie, keď mu služobníctvo donieslo neumyté figy. Dostal mozgovú mŕtvicu a o dva dni jej podľahol.
Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín.
História Slovenska od začiatku 13
| Dynastia | Huňadyovci |
| Narodenie | 23. február 1443, Kluž, Uhorsko |
| Úmrtie | 6. apríl 1490, Viedeň |
| Uhorský kráľ | 1458 - 1490 |
| Český kráľ (nárok) | 1469 - 1490 |
| Rakúsky vojvoda | 1486 - 1490 |
tags: #matej #korvin #narodenie