Dieta sa boji nahoty príčiny a ako pomôcť

TRPEZLIVOSŤOU A TROCHOU CVIKU MÔŽETE SVOJMU DIEŤATU POMÔCŤ ZBAVIŤ SA DETSKÝCH "STRAŠIAKOV". Zažili sme to všetci. Strach, keď zhasla lampička alebo sa ozvali neznáme zvuky. A presne tak sa teraz cíti vaše dieťatko. Čo proti strachu najlepšie zaberá? Niektoré situácie, zvuky alebo predmety môžu vyvolať úplne iracionálne obavy dokonca aj u nás dospelých. Nie je sa čomu diviť, že vaše dieťa občas z niečoho dostane strach. Musí sa zoznámiť s toľkými novými vecami a niektoré sa mu skrátka príliš nepáčia - pavúky, neznáme prístroje, štekajúci psi alebo strašidelne vyzerajúca plyšová hračka na polici.

Deti sa väčšinou boja niečoho, čo nepoznajú, alebo s čím majú nejakú zlú skúsenosť. Strach koniec-koncov funguje ako prirodzený obranný mechanizmus. Keď potom dieťa objaví, že nie je dôvod sa báť, strach ho prejde. Len čo si totiž dieťa raz začne iracionálne strachy vytvárať, hrozí, že sa jeho bojazlivosť bude rýchlo šíriť na ďalšie nové situácie, osoby alebo predmety. Vaše dieťatko veľmi dobre vníma, že s vami niečo nie je v poriadku. Reagovať potom môže napríklad aj prehnaným strachom. Vy ste tými, komu vaše dieťa najviac verí, a preto mu môžete pomôcť strach prekonať.

Naučiť dieťa aktívne čeliť strachu je oveľa lepšie, než len hovoriť a presviedčať, že sa nie je čoho báť. Akými spôsobmi sa to ale dá dosiahnuť? Predovšetkým si uvedomte, že detský strach je naozajstný. Malé dieťa ešte nedokáže úplne rozlišovať medzi skutočnosťou a vlastnou predstavou a tým najhorším, čo môžete urobiť, je, že sa mu zaň budete smiať. Starostlivo obavy svojho dieťatka vypočujte. Hoci sa vám jeho strach zdá akokoľvek nezmyselný, nechajte si podrobne popísať, čoho presne sa bojí, ako to vyzerá, ako sa to správa, čo to robí a tak podobne. Vymyslite so svojím drobčekom, ako pôvodcu strachu úspešne zahnať. Najmä v prípade rôznych bubákov alebo strašidiel často pomáhajú rituály, ako sú spev, riekanka alebo rozsvietenie malého svetielka. Odbúrať strach ale môžete tiež vtipom. Urobte z desivého škriatka malého nešiku, ktorý sa schováva, pretože sa hanbí.

Ak je pôvodcom detského strachu skutočný predmet, osoba alebo situácia, snažte sa ho odbúrať krok po kroku. Ak sa napríklad vaše dieťa bojí psov, začnite tým, že si budete prezerať knižku o psoch. Až sa dieťa vyrovná s obrázkami, vezmite ho, nech sa pozrie, ako vy alebo jeho starší súrodenec psíka hladíte. Ďalším krokom môže byť pohladiť psíkovi chrbát a tak ďalej. Majte na pamäti, že deti sa učia napodobňovaním. Ak sa teda sama bojíte psov alebo pavúkov, zrejme nebudete v tomto prípade ideálnym učiteľom.

Postaviť sa vlastnému strachu môže byť veľmi ťažké aj pre dospelých, nieto pre takého drobčeka. Spomeniete si ešte, čoho ste sa vy v detstve najviac báli? dieťaťa, ktoré vyžaduje našu prítomnosť a ktorému často vyznáva potrebu kontaktu s blízkou osobou (rodičmi). Keď dieťa zaspáva, môžu sa ozvať požiadavky ako piť alebo ísť na toaletu, a to všetko v podobe únavy, či očakávania spoločného kludu. Strach z tmy a tmavých priestorov alebo iné situácie môžu vstupovať do vzťahu rodič-dieťa a formovať jeho pocit bezpečia. Rodičia sú totiž najdôležitejším bezpečným prístavom a spôsobom, akým dieťa vníma svet, a preto je ich pokoj kľúčový.

Keď dieťa cíti, že sa nachádza v bezpečí a že mu rozumieme, zvyšujeme jeho ochotu skúšať nové veci a postupne znižujeme úroveň strachu. „Som tu s tebou. Niekedy stačí to, že zostaneme chvíľu s dieťaťom a držíme ho v náručí.“

Praktické kroky na zvládanie strachu u detí zahŕňajú:

• počúvanie a pomenovanie pocitu strachu;
• spoločné vymýšľanie spôsobov, ako strach zahnať;
• postupné zoznamovanie sa s predmetom či situáciou;
• používanie rituálov a humoru, aby sa strach zosmiešnili a zmenil na menej desivú verziu;
• vytvorenie talizmanu alebo ochranného amuletu spolu s dieťaťom;
• spätná väzba a uistenie, že rodičia sú vždy nablízku;
• úpravy prostredia, napríklad nočné osvetlenie s teplým svetlom a pravidelné prehliadky izby pred spaním.

Strach z tmy je bežný u malých detí a často súvisí s rozvojom predstavivosti a uvedomovaním si vlastnej smrti. Zároveň je to oblasť, kde je možné veľa robiť - od jemného nočného osvetlenia po atribúty, ktoré dieťa vníma ako ochranné. Dôležité je nepreháňať trest alebo strašenie a naopak ponúknuť vysvetlenie a pevný kontakt s rodičom. Lampička s jemným žltým svetlom pomáha melatonínu a zlepšuje zaspávanie. Predstavivosť detí by sme nemali potlačovať, ale smerovať ju správnym spôsobom, aby sa strach stal zvládnuteľným.

Odborné poznámky k strachu u detí zahŕňajú skutočnosť, že strach je prirodzenou súčasťou vývinu. Amygdala hrá úlohu pri vyvolaní strachu, zatiaľ čo čelné laloky ho následne hodnotia a regulujú. Dieťa môže strach prežívať zo strachu z hlasných zvukov, separácie od matky, strachu z cudzej osoby či z tmy. V prípade rozvojových porúch alebo silnej úzkosti je vhodné vyhľadať pediatra alebo detského psychológa. Sociálna fóbie, agorafóbia a ďalšie úzkostné poruchy môžu v neskorších fázach vyžadovať diagnostiku a terapiu.

Je tiež dôležité, aby rodičia nepoužívali znevažovanie alebo zastrašovanie, napríklad vety typu, že dieťa je „malé a má sa báť“, alebo že „tvory neexistujú“. Namiesto toho je korisťou pochopenie a vedenie dieťaťa ako bezpečného prístavu. Humor, empatia, a otvorená komunikácia pomáhajú dieťaťu zvládať strach a rozvíjať odvahu čeliť novým veciam.

V prípade potreby môžu rodičia využiť aj terapeutické príbehy, ktoré pomáhajú dieťaťu pochopiť emócie a normalizovať ich. Dôležité je tiež rozlišovať medzi prirodzeným strachom a fóbiou, ktorá môže výrazne ovplyvniť bežný život dieťaťa a vyžadovať odbornú starostlivosť. V každom veku je cítiť pokoj a istotu, že rodičia sú pri dieťati a rozumejú jeho pocitom, čo je kľúčové pre zdravý vývoj a zvládanie strachov.

Autorka článku: Silvia Nováková, vyštudovaná psychologička, poradkyňa, mama, lektorka filiálnej terapie. Dobrý deň, skúste pracovať so strachom. Priznať mu ho, preňho je ten strach reálny. Netreba sa mu vysmievať ani ho zjednodušovať. Spýtajte sa, čo by mu pomohlo strach prekonať. Môžete si strach skúsiť nakresliť a potom vyhodiť do koša. Vymyslieť si spolu a vyrobiť "sprej" proti strachu. Prejdite s ním celý byt, poukazujte si kde čo je, že sa nemá čoho báť. Je viacero metód, na každého funguje niečo iné. Na internete sú aj rôzne hry a knihy, ktoré sa venujú témam strachu. Skúste hľadať čo by synčekovi pomohlo. Zdá sa, že synček stratil nejakú istotu, ktorú mal. Vytvárajte mu pocit bezpečia a lásky. Ubezpečujte ho o tom, že ste blízko, že je všetko v poriadku. Potrebuje cítiť, že sa na Vás môže kedykoľvek obrátiť. Strach je u detí bežný, avšak zdá sa mi, že tento strach trvá už dlho, navyše sa stupňuje. Má vaše dieťa z niečoho strach?

Čoho sa dieťa bojí a ako postupovať

Strach u detí sa vyvíja spolu s ich poznávaním sveta. Komunikujte s dieťaťom a nechajte ho jasne pomenovať, čoho sa bojí a prečo. V drvivej väčšine prípadov ide o iracionálny strach, ktorý sa dá prekonať postupným zoznamovaním. Ak dieťa vidí ostatné deti, ktoré psa hladkajú, môže to pomôcť aj jeho strachu. Dôležité je ponechať dieťaťa priestor, aby sa cítilo bezpečne a nebyť príliš dotieravý alebo chladný, ak dieťa vyžaduje čas a súkromie.

Keď sa dieťa bojí, je potrebné vyhnúť sa prehnaným reakciám rodičov. Povedzme napríklad: „Zľakol si sa. V prvom rade veríme nášmu dieťaťu, že má vo svojej izbe strašidlo.“ Následne môžeme spolu s dieťaťom skúsiť praktické riešenia: kreslenie strachu, jeho zvýšenie na papieri a následné zničenie (roztrhanie) - čo pomáha zobraziť, že strach nie je skutočný, alebo navrhnúť talizman, ktorý dieťaťa chráni. Pri tme je možné použiť lampičku s teplým svetlom a postupné zvyšovanie tmy.

Je dôležité rozlišovať medzi prirodzeným strachom a úzkostnými poruchami. Ak strach zasahuje do reálneho fungovania dieťaťa (spánok, škola, priateľstvá), je vhodné vyhľadať odbornú pomoc pediatra alebo detského psychológa. Sociálna fóbia a ďalšie úzkostné poruchy môžu vyžadovať komplexnejší prístup a terapiu. V prípade skúseností so zneužívaním alebo traumou vyhľadať pomoc špecialistu je nevyhnutné.

Strach je prirodzenou súčasťou vývoja a správnym prístupom ho môžeme premeniť na výživnú životnú výzvu, ktorá dieťaťu pomôže lepšie chápať svet. S úctou k jeho pocitom, trpezlivosťou a vzájomnou dôverou môžeme viesť dieťa k väčšej odvahy a sebavedomiu.

Tabuľka: Príznaky úzkostných porúch u detí a odporúčané kroky

tags: #dieta #sa #boji #nahoty

Populárne príspevky:

• Ako limbický otlačok ovplyvňuje náš život
• prvé príznaky tehotenstva
• Včasný vývoj zmyslov u dojčiat
• Ako správne ošetrovať pupočný pahýľ u bábätka
• Dôvody, prečo musia byť nechty pri cisárskom reze odlakované