Montessori zariadenie je charakteristické vekovo zmiešanou skupinou detí. To znamená, že v jednom spoločnom priestore sú deti vo veku v rozpätí troch rokov. Vekový rozdiel umožňuje deťom rozvíjať cez slobodnú spoluprácu vzájomné vzťahy nepoznačené súperením a súťaživosťou. Staršie deti sa spontánne delia o svoje vedomosti a zručnosti s mladšími, mladšie deti nachádzajú v prípade potreby pomoc a oporu vo svojich starších kamarátoch, nemusia sa hneď obracať na učiteľa. To je jeden zo zdrojov súdržnosti detského kolektívu v Montessori triede. Rozličný vek podporuje spoluprácu a minimalizuje súperenie. Znižuje egocentrizmus a nabáda deti k tomu, aby si navzájom pomáhali, čo je pre dnešný svet veľmi dôležité.
VNÚTORNÁ MOTIVÁCIA
Příčina psychického rozvoja je vo vnútorných psychických silách dieťaťa, vonkajšie podnety prebudením záujmu dieťaťa naštartujú jeho učenie. Ak sú u detí vnútorné pohnútky k práci nahradené vonkajšími (napr. odmeny, tresty, súperenie, známky...), prirodzená túžba učiť sa, sa naruší. Preto sa v Montessori škole dieťa nehodnotí ani slovne ani známkami. Učiteľ poskytuje dieťaťu spätnú väzbu a povzbudzuje ho k ďalšej práci. Odmenou pre dieťa je uspokojenie z činnosti samotnej. Vnútornou motiváciou je jeho vnútorná potreba rozvíjať sa. Dieťa v Montessori škole si slobodne, podľa svojich potrieb a záujmov vyberá činnosť, ktorej sa venuje tak dlho, ako potrebuje. Rozhoduje sa, kde a s kým bude pracovať. Dospelý nezasahuje do jeho samostatnej činnosti, pomáha, iba keď ho o to dieťa požiada. Slobodný výber činnosti je silným motivačným činiteľom. Dieťa si vyberá činnosť primeranú svojim schopnostiam, preto je v jeho silách ju zvládnuť. Pracuje s materiálom, ktorý ho upozorní na prípadnú chybu, opakuje cvičenie, pokým sa mu nepodarí nájsť správne riešenie. Nie je vystavené kritickému hodnoteniu učiteľa. To všetko vedie k tomu, že výsledky práce dieťa uspokojujú, prinášajú mu radosť a zvyšujú jeho sebaúctu. Spokojné dieťa je väčšinou dobré, nepotrebuje disciplínu nanútenú zvonku, zo strany učiteľa, ovláda svoje správanie, je samo sebe pánom, stáva sa vnútorne slobodným.
PROSTREDIE
Pripravené prostredie je prostredie priaznivé k vývinovým potrebám dieťaťa. Je to prostredie, ktoré stimuluje jeho prirodzený záujem a umožňuje mu dostatok pohybu, zaujímavú a nezávislú činnosť spojenú s objavovaním a potrebnú spätnú väzbu o úspešnosti. Zariadenie predstavujú väčšinou otvorené skrinky s policami, ktoré premysleným usporiadaním členia veľký priestor triedy na menšie oddelenia a poskytujú deťom určité súkromie. V každom oddelení sú v policiach uložené pomôcky z nejakej oblasti. V materskej škole sú to: pomôcky s predmetmi praktického života, pomôcky na zjemnenie zmyslov, pomôcky na matematiku, jazykovú výchovu, pomôcky z oblasti prírody a kultúry, pomôcky na hudobnú a výtvarnú výchovu. V škole pribúdajú ďalšie oblasti poznávania. Učiteľ vysvetlí deťom, ako majú pracovať s pomôckami a keď sa zistí, že mu deti porozumeli, nechá ich pracovať samostatne.
Prečítajte si tiež: Čo je záhadná Montessori metóda? (1. Prvé roky života všetko úsilie dieťaťa smeruje k dosiahnutiu čoraz väčšej nezávislosti od dospelého. Malé dieťa sa navonok javí ako pasívna, bezmocná bytosť, odkázaná vo všetkom na pomoc dospelého. Vo vnútri však neustále prebiehajú intenzívne psychické procesy, ktoré spracúvajú všetky nahromadené zmyslové vnemy. Spracovanie týchto vnemov sa deje vďaka pohybovej aktivite dieťaťa. Pohyb tak vedie k rozvoju psychiky, čo sa následne prejaví aj v dokonalejšej koordinácii pohybov.Mária Montessori zdôrazňovala, že dieťa sa učí pomocou rúk. Prostredníctvom pohybu a manipulácie s predmetmi, dieťa rozvíja svoju osobnosť. Zmysluplná činnosť súvisiaca s pohybom je zdrojom jeho veľkého uspokojenia, nabíja ho energiou, urýchľuje jeho vnútorný rast, pomáha mu nastoľovať psychickú rovnováhu. Rastúcemu dieťaťu musí byť umožnené využívať svoje pohybové orgány aj pri učení, nielen pri hrách.
ABSORBUJÚCA MYSEĽ
Dr. Montessori zistila, že za bezmocnosťou a nemohúcnosťou malého dieťaťa sa skrýva úžasná sila a veľká práca, ktorú musí bábatko urobiť samo na sebe, aby sa adaptovalo na svet, do ktorého sa narodilo. V žiadnom inom období svojho života neurobí človek so sebou také prevratné zmeny ako dieťa, ktoré buduje svoju osobnosť. Kvalita tejto práce ovplyvní jeho dospelý život. Preto ho M. Montessori volá tvorcom seba samého a vyjadruje mu svoj rešpekt a úctu. Absorbujúca myseľ umožňuje dieťaťu vstrebať veľké množstvo dojmov a poznatkov prostredníctvom všetkých zmyslov bez námahy a bez vedomého úsilia.
SENZITÍVNE OBDOBIA
Montessori zistila, že vo vývoji dieťaťa existujú určité vývinové obdobia, kedy má dieťa mimoriadne schopnosti osvojiť si nejakú zručnosť, získať nejakú skúsenosť alebo poznatok. Sú to obdobia intenzívneho záujmu o určité činnosti, ktoré rozvíjajú konkrétne zručnosti napr. chodenie, lezenie, písanie... Ide o prechodnú vlastnosť, ktorá zaniká, ak je daná schopnosť získaná. Montessori nazvala tieto obdobia zvýšenej vnútornej citlivosti na určité podnety senzitívnymi obdobiami. Dieťa musí pre určitú činnosť dozrieť. Nemožno ho nútiť k nejakej činnosti, ak pre ňu ešte nedozrelo. Vývoj detí prebieha veľmi individuálne, učiteľ nemôže presne vedieť, v akom vývojovom štádiu sa dieťa práve nachádza.
POLARIZOVANÁ POZORNOSŤ
Montessori pozorovala, že v období pôsobenia určitej vnútornej citlivosti je pozornosť detí silne priťahovaná nejakou konkrétnou činnosťou, neskôr býva označený ako polarizovaná pozornosť. Pokiaľ nie je dieťa vyrušované, dochádza k hlbokej koncentrácii. Stav hlbokého sústredenia je prejavom prebúdzajúceho sa vnútorného života. Ak je dieťaťu umožnené dlhodobo sa venovať nikým nerušenej koncentrovanej činnosti podľa jeho výberu, po nejakom čase dochádza k nastoleniu psychickej rovnováhy, ktorá sa prejavuje vnútorným pokojom, spontánnym záujmom o ďalšiu činnosť, radosťou, schopnosťou čoraz dlhšie sa sústrediť, dobrými vzťahmi dieťaťa s okolím. Dospelí nemajú žiadny priamy vplyv na vznik zamerania pozornosti.
NORMALIZÁCIA
Proces návratu z nerovnovážneho stavu psychického rozvoja do stavu psychickej rovnováhy prostredníctvom hlbokej koncentrácie na činnosť, ktorá prináša uspokojenie vnútorných potrieb, nazvala Maria Montessori procesom normalizácie. V aktívnej činnosti sa dieťa učí ovládať nielen svoje pohyby, ale aj emócie a nutkanie robiť veci, ktoré mu škodia. Práca, ktorú si vyberie podľa svojho záujmu a možností, mu prináša uspokojenie, dieťa často zažíva úspech, čo má za následok vytváranie pozitívneho obrazu o sebe, rast jeho sebaistoty a sebaúcty. Dr. Montessori považovala deti, ktoré sú vyrovnané, spontánne sa učiace, sebestačné, prechádzajúce nezávisle z jedného vývinového stupňa na druhý, dobrovoľne rešpektujúce pravidlá, ohľaduplné k druhým, za normalizované deti. Sú to deti, ktoré vyvinuli sebadisciplínu ako výsledok možnosti pracovať slobodne. Ich charakteristiky považovala za normu.
SAMOSTATNOSŤ
Dospelí majú tendenciu pomáhať deťom viac než je potrebné alebo robiť činnosti za ne. Dieťa ale nepotrebuje a nechce, aby mu niekto pomáhal, nikto sa nemôže vyvíjať namiesto neho. Jeho záujem nie je spočiatku zameraný na samotnú činnosť. Oveľa častejšie je motivovaný želaním samostatne prekonať nejaký problém. Ak dôjde k poruche pracovného inštinktu, nedá sa to nahradiť ani príkladom, ani trestaním. Obsah vzdelávania je charakterizovaný vysokým stupňom integrácie učiva, čo vedie k učeniu v súvislostiach, ktoré sú pre dieťa zaujímavé, dobre pochopiteľné a zapamätateľné. Dáva sa dôraz na historický aspekt. Poznatky a ich vývoj sú predstavené ako výsledok hľadania a poznávania predchádzajúcich generácií, deti tak chápu ich význam a ich vlastná činnosť v historickom kontexte im dáva zmysel. Obsah učiva sprostredkovaný učebnými pomôckami a výkladom učiteľky je iba kľúčom, ktorý má iniciovať samostatnú tvorivú prácu detí. Učenie je zamerané na proces a kvalitu. Dieťa sa učí učiť sa, pracuje s konkrétnymi pomôckami, vďaka ktorým je aktívne a učivu rozumie, prebúdza sa v ňom záujem o poznávanie a činnosť. Formy a metódy práce: 80 percent času z vyučovania tvorí samostatná práca detí podľa výberu, deti si vyberajú činnosť, miesto činnosti, formu činnosti (individuálna, skupinová) a čas, ktorý jej venujú. 20 percent času tvorí práca riadená učiteľom. Dôraz je na prácu v škole. Deti pracujú s pomôckami, vytvárajú si vlastné pomôcky, realizujú projekty, aktívne pritom používajú školskú knižnicu, starajú sa o prostredie triedy, živo diskutujú, dávajú otázky, pomáhajú mladším žiakom. V materskej škole a nižších ročníkoch ZŠ prevláda individuálna práca. Vo vyšších ročníkoch je väčší záujem pracovať v skupinách. Žiaci sú aktívni, keď pracujú v skupine, potichu sa rozprávajú. Rôzna intenzita pracovného šumu sa strieda s časovým úsekom ticha, ktoré vzniká pri zaujatí väčšiny detí do práce nevyžadujúcej verbálnu komunikáciu. Žiaci majú slobodu pohybu.
KONTROLA A HODNOTENIE
Kontrola a hodnotenie v Montessori školách: Zodpovednosť za kontrolu sa posúva z učiteľa na dieťa. Chyba nie je nič zlé, ukazuje dieťaťu, kde sa nachádza vo svojom vývoji. V Montessori škole sa deti neznámkujú, pretože známkovanie potláča prirodzenú motiváciu. Dieťa je motivované svojou vnútornou potrebou, záujem spúšťajú príťažlivé pomôcky, možnosť slobodného výberu činnosti, príťažlivý obsah a forma prejavu učiteľa. Učiteľ ocení to, čo dieťa zvláda. Ak podľa učiteľa dieťa dostatočne nezvláda učivo, ponúkne mu ďalšie práce v danej oblasti. Učiteľ dáva denne žiakovi spätnú väzbu.
PHILOSOFIA ŠKOLY
Filozofia našej školy vychádza z pedagogiky Marie Montessori, ktorá je nadčasová a reflektuje potreby detí a ich spolužitia vo svete. Láskavá komunikácia a rešpekt majú byť vzájomné, preto učíme tejto sociálnej zručnosti aj deti. Morálny vývin: Montessori vytvorila pedagogiku, ktorá má viesť k mieru. K mieru na všetkých úrovniach od mikro svetov až po globálny mier vo svete. Burcovanie svedomia, sloboda s hranicami, pomoc druhým, rešpektovanie vývinových potrieb dieťaťa z hľadiska morálky sú aspekty, ktoré vedú človeka k uvedomelému bytosti. Tréning sociálnych zručností a kruhy na zdieľanie pocitov sú bežnou súčasťou výučby.
PRÁCA S CHYBOU
„Chyba je náš priateľ.“ Učíme deti, aby sa nebáli robiť chyby, pretože nám dávajú priestor k rastu, učeniu a zlepšovaniu sa. Pokiaľ dieťa robí chybu v konkrétnej oblasti, učive, je to signál pre učiteľa, aby sa k danej téme vrátil a bez hodnotenia dieťaťa mu ju opäť odprezentoval. Deti majú možnosť si chybu vždy opraviť.
VNÚTORNÁ MOTIVÁCIA A RODINA
Naša škola povzbudzuje hnaciu silu dieťaťa a okrem povinností, ktoré má, mu dáva priestor na voľnú prácu, kedy si slobodne vyberá to, čo ho aktuálne fascinuje. Častokrát v triede vidieť deti ponorené do počítania matematiky či písania príbehov, tvorenia projektov, ktoré si samy vybrali. Vzťahy v triede sú založené na vzájomnom rešpekte, empatickej komunikácii bez hodnotenia, posudzovania, alebo odsudzovania. Dieťa samo spozná chybu a má ju možnosť napraviť.
HISTORICKÝ KONTEXT A ROZVOJ JASLÍ RUŽOMBEROK
Ružomberské jasle predstavujú dôležitú súčasť predškolskej výchovy a starostlivosti o najmenších obyvateľov mesta. História jaslí v Ružomberku siaha do obdobia socializmu. Oficiálne otvorenie Jasle/Materská škola sídlisko SNP Ružomberok bolo 5. mája 1980. Prvý školský rok, ktorý začal 1. septembra 1980, zaznamenal záujem o služby: zapísaných bolo 151 detí do materskej školy a 27 detí do jaslí. V októbri 1991 došlo k organizačným zmenám, jasle boli zrušené a fungovalo sa ako materská škola s piatimi triedami až do roku 2008. V roku 2008 boli jasle opätovne otvorené ako samostatné mestské zariadenie s kapacitou 15 detí. Od septembra 2011 jasle opäť patrili pod materskú školu a boli vedené spolu s ňou. Alternatívne možnosti predškolskej starostlivosti zahŕňajú Montessori Male Tatry, kde adaptácia môže byť náročnejšia na začiatku, najmä u dvojročných detí, ale po adaptácii často nasleduje pozitívny vzťah a dobrá spokojnosť.
STRAVOVANIE A STAROSTLIVOSŤ
Stravovanie v jasliach v Ružomberku býva témou diskusií. V zariadení „Slniečko“ bol pôvodným poskytovateľom stravy MS Riadok, a hoci nie všetko bolo spokojivé, majiteľka sa snaží prispôsobiť jedlá potrebám detí. Dobrá starostlivosť zahŕňa nielen hygienu a bezpečnosť, ale aj emocionálnu podporu, stimulujúce prostredie a individuálny prístup. Väčšia pozornosť sa venuje aj komunikácii s rodičmi o stravovaní a možnostiach jeho zlepšenia.
AKTIVITY A VZDELÁVACIE PŘÍSPEVKY
Hlavný pojem Montessori pedagogiky je sloboda. Dieťa má možnosť vybrať si činnosť podľa svojho záujmu, avšak pravidlá skupiny založené na rešpekte a vzájomnej zdvorilosti platia pre všetkých. Triedy sú usporiadané do oblastí: praktický život, zmyslová výchova, jazyk, matematika a kozmická výchova. Skúsenosti rodičov ukazujú, že Montessori jasličky a škôlky môžu prinášať významné benefity aj pre najmenších, pričom dôležitá je podpora zo strany učiteľov a priateľské, empatické prostredie.
tags: #montessori #jasle #ruzomberok