Abstrakt: Článok sa venuje osvojovaniu detí osobami rovnakého pohlavia. V článku nájdeme pohľad na slovenskú právnu úpravu danej problematiky ako aj historický vývoj právnej úpravy. Článok sa zameriava aj na komparáciu s inými právnymi úpravami a na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva práve v tejto oblasti.
Zaujímavú diskusiu nastoľuje otázka skupín osvojiteľov všeobecne a v konkrétnosti najmä osvojiteľov rovnakého pohlavia. Na prvý pohľad by sme mohli usúdiť, že zákon je jasný a jednoznačný, nie je to však pravda. Práve naopak - téma osobného stavu a pohlavia osvojiteľa/osvojiteľov je veľmi aktuálna a rezonuje nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe.
Právny rámec osvojovania a najdôležitejšie kategórie osvojiteľov
Podľa účinného zákona o rodine sa môže stať osvojiteľom manžel rodiča dieťaťa, manželia spoločne, pozostalý manžel po rodičovi dieťaťa, pozostalý manžel po osvojiteľovi dieťaťa a osamelá osoba. Pre osvojenie osamelou osobou platia osobitné podmienky, podľa ktorých musí ísť o výnimočný prípad a musia byť splnené predpoklady, že aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa. Je teda zrejmé a jednoznačné že zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi.
Na základe článku 41 ods. 1 Ústavy SR je manželstvo zväzok muža a ženy. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický model osamelého rodiča a dieťaťa. To platí pre prípady osvojenia pozostalým manželom po rodičovi dieťaťa, pozostalým manželom po osvojiteľovi dieťaťa a osamelou osobou.
Ešte aj pri porovnaní týchto troch rozdielnych situácií možno postrehnúť odlišnosť v postavení pozostalého manžela po rodičovi/osvojiteľovi a osamelej osoby. V žiadnom z uvedených prípadov nemusí pozostalý manžel preukazovať výnimočnosť prípadu a ani sa osobitne (rozumej navyše) neskúma, či aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Historický vývoj právnej úpravy
Zaujímavý je historický vývoj tejto právnej úpravy, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení účinnom od 1.1.1950 do 28.5.1958 v § 65 uvádzal v zásade podobne súčasnej právnej úprave, že ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia a ak je osvojiteľ manžellom, môže osvojiť len so súhlasom druhého manžela; tento súhlas netreba, ak je druhý manžel celkom pozbavený svojprávnosti alebo ak je opatrenie jeho súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku.
K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4: Ak je osvojiteľom manžel (druh) jedného z rodičov osvojencových, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa vlastne nestala žiadna legislatívna zmena, pretože tento text sa týka právnych následkov osvojenia manželom rodiča dieťaťa. Ale v zátvorke je okrem manžela uvedený aj druh. Zákon teda jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čo znamenalo, že rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z.
Konkrétne tento zámer zákonodarcu potvrdil aj NS v rozhodnutí, publikovanom pod R 23/1962: Osvojenie dieťaťa mužom, ktorý nie je manželom matky podľa § 63 ods. 2 o práve rodinnom nemožno vysloviť. Takáto právna úprava platila až do 31.3.1964, teda do nadobudnutia účinnosti druhého rodinnoprávneho kódexu - zákona č. 94/1963 Zb. o rodine. Súdy v období účinnosti „prvého“ rodinného zákona jednoznačne preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny, keď bolo napríklad judikované, že prvoradým spoločenským účelom osvojenia je zabezpečiť osvojencovi riadnu výchovu v rodine.
V období od 1.4.1964 do 1.4.1983 bolo možné jedine také osvojenie, kde sa dieťa stalo súčasťou tradičnej úplnej rodiny. Potom prila novela a dospelo sa k záveru, že výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. Vychádzalo sa pritom z prednosti, ktorú má výchova dieťaťa v čo aj v neúplnej rodine pred ústavnou výchovou. Podmienkou bolo, aby spĺňalo všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca. Zákon o rodine teda do určitej miery flexibilizoval prístup a ponechal priestor aj pre osamelé osoby.
Súčasná situácia opisuje, že zákon stále preferuje osvojovanie detí do úplnej tradičnej rodiny. Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani podobného zväzku a manželstvo sa považuje za jedinečný zväzok muža a ženy. Od 1.9.2014 je toto ustanovenie aj súčasťou Ústavy SR v článku 41. Napriek tomu zákon o rodine vo svojich základných zásadách chráni všetky formy rodiny, bez ohľadu na ich konkrétny model. A hoci zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené založiť rodinu, v ktorej sú spolu dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa, takáto rodina nebude mať výhody vyplývajúce zo štátneho systému ako rodičia.
Antidiskriminačný zákon uvádza zákaz diskriminácie na základe pohlavia a vzniká dôkazový rámec, že aj rodiny rovnakého pohlavia existujú. Avšak nie je jasné, či im štát prizná rovnaké výhody ako heterosexuálnym párom. Výbor OSN pre práva dieťaťa v roku 2016 vyzval SR na zmenu definície rodiny v súlade s Dohovorom, no k žiadnym legislatívnym zmenám zatiaľ nedošlo.
Medzinárodná a komparatívna perspektíva
ESĽP v minulosti riešil prípady, ktoré súvisia s rodinným životom a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie. Rozhodnutie zo Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku (1999) potvrdilo, že odmietnutie zverenia dieťaťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie môže predstavovať porušenie článkov 8 a 14 Dohovoru.
V Českej republike existuje zákon o registrovanom partnerstve (platný od roku 2006) a súdny systém umožňuje osvojenie dieťaťa aj pre registrované páry, hoci pravidlá ostávajú zložité a často vyžadujú individuálne posúdenie primeranosti pre dieťa. Český ústavný súd v roku 2013/2014 potvrdil, že homosexuálne páry môžu osvojiť dieťa ako osoby jednotlivci a že dvojica súčasne nemôže osvojiť spoločné dieťa bez ďalších úprav zákona.
V zahraničí sú adopcie homosexuálnymi pármi bežné v rastúcom počte krajín. Holandsko (2001) a Dánsko (1989) boli priekopníkmi v oblasti rodinnoprávnych práv osôb rovnakého pohlavia, pričom adopcia bola čiastočne alebo úplne umožnená v následujúcich krajinách. Dve desiatky krajín povoľujú sobáše osôb rovnakého pohlavia a ďalšie majú registrované partnerstvá s rôznym stupňom právnej uznania, zahrňujúcim aj adopciu v určitých kontextoch.
Praktická praxis adopcií na Slovensku a súčasná spoločenská debata
Slovenskí gejovia a lesbičky majú dnes zhruba rovnaké práva ako českí homosexuáli, ktorí nežijú v registrovanom partnerstve. Na Slovensku sa adopcia realizuje najmä ako osvojenie jednotlivca - osamelá osoba, pretože podľa zákona je ako spoločné dieťa si môžu maloletého osvojiť len manželia. Ak sa pár rozhodne adoptovať, musí to urobiť ako jednotlivec a druhý partner býva v danom kontexte vylúčený z priamych rodičovských práv a povinností. V praxi to znamená, že adopciou páry ako dvojica súvisí s diskrimináciou a hľadá sa cesta, ako upraviť legislatívu, aby bola rovnocenná pre všetky formy rodiny.
Diskusia o adopcii a rodine medzi LGBT komunitou a proti skupinám, ktoré usilujú o obmedzenie práv, eskaluje pri referende o rodine. V rámci spoločenského dialógu sa objavujú argumenty o tom, že adopcie homosexuálnymi pármi by mohli mať negatívny dopad na deti. Väčšina vedeckých štúdií a analýz však ukazuje, že adopcie a výchova detí homosexuálnymi pármi nemajú významný negatívny dopad na dieťa a najväčší vplyv má kvalita vzťahov a stabilita rodiny.
Podľa poznámok odborníkov a aktivistov je potreba lepšie informovať verejnosť a preukázať, že zákonná úprava by mala rešpektovať záujem dieťaťa, ako je definované v európskych a medzinárodných štandardoch. Vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom by mal zodpovedať modelu rodiny, ktorý je v najlepšom záujme dieťaťa bez diskriminácie na základe sexuálnej orientácie osvojiteľa.
Konkrétne dáta o adopciách a pestúnskej starostlivosti
- Adopcia na Slovensku je upravená Zákonom o rodine a zahŕňa možnosti osvojenia ako spoločného dieťaťa plnohodnotnou rodinou alebo výnimočne osamelou osobou, ak sú splnené podmienky pre záujem dieťaťa.
- Pestúnska starostlivosť predstavuje náhradné rodinné zázemie s postupným prechodom k adopcii a zahŕňa aj platové odmeny pre pestúnov podľa počtu a náročnosti detí.
- Deti v detských domovoch sú často umiestnené z dôvodu sociálno-ekonomických problémov rodín a nie je možné jednoznačne tvrdiť ich dôvody bez komparatívnych štúdií.
- Proces adopcie zahŕňa návštevy sociálnych pracovníkov, prípravu so psychológmi a vyhodnotenie vhodnosti žiadateľov, pričom nie vždy je možné predpovedať výsledok v prospech dieťaťa.
Zvuková a vizuálna časť článku
Adopcia ako pár rovnakého pohlavia MATT A BLUE
Okrem textu je možné doplniť aj tabuľku s porovnaním rôznych krajín v prístupe k adopciám párov rovnakého pohlavia:
| Krajina | Možnosť osvojenia pre páry rovnakého pohlavia | Poznámky |
|---|---|---|
| Nemecko | Áno (po manželstve) | Príklad známych prípadov adopcie cez súdy |
| Česká republika | Ako jednotlivci áno; ako pár zložité | Registrované partnerstvo má určité práva |
| Holandsko | Áno od roku 2001 | Priekopník adopcie homosexuálnymi pármi |
Vplyv kultúrnych a spoločenských faktorov
Desaťtisíc ľudí sa zúčastnilo na Dúhovom pochode v Bratislave a poukázalo na potrebu tolerancie a ochrany práv menšín. Na druhej strane sa konajú aj protiakcie, ktoré zdôrazňujú tradičné presvedčenia o rodine. Väčšina politických strán sa dnes zaujíma o problematiku registrácie partnerstiev a definície rodiny, pričom existujú návrhy na rozšírenie práv pre osoby rovnakého pohlavia v kontexte osvojenia.
Podľa odborníkov je dôležité pripraviť spoločnosť na inklúziu a zabezpečiť, aby rozhodovania orgánov štátu vždy skúmali najlepší záujem dieťaťa. Výskumné štúdie v zahraničí ukazujú, že deti vyrastajúce v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia sa vo viacerých oblastiach nemusia líšiť od detí vychovávaných heterosexuálnymi rodičmi. Z hľadiska spoločnosti je dôležité viesť otvorenú a vedúcu diskusiu s dôkazmi a bez demagogie.