Deti potrebujú prostredie plné porozumenia, podpory a starostlivosti. Strata blízkeho je pre nás veľmi ťažká a smútenie je dôležitý proces, ktorým sa oddeľujeme od strateného človeka a začíname žiť život bez neho. Je to náročný proces i pre nás dospelých. Neodkladajte informovanie o smrti blízkeho dlho a hovoríte pravdivo: „Je mŕtvy“.
Podpora a bezpečný priestor na vyrovnávanie sa so stratou
Staršie deti potrebujú prostredie plné porozumenia, podpory a starostlivosti. Potrebujú bezpečný priestor, kde môžu klásť otázky a prežívať svoje silné emócie, vyjadriť rozrušenie. Nemusíte vedieť odpovede na všetky otázky. Pomôcť môže i to, keď dieťaťa informujete, ako ľudia prejavujú smútok, a že okrem smútku môžu prežívať aj hnev na blízkeho, že ich opustil. Deti potrebujú potvrdenie, že to, čo prežívajú, je normálne.
Spôsoby emocionálneho spracovania podľa veku
U menších detí sa môže v hre i predstavách objavovať téma smrti; je to prirodzená reakcia. Svoje emócie môžu spracovávať prostredníctvom hry. Aj pre starších môže byť ťažké o tom, čo prežívajú, rozprávať, môže im pomôcť kresba. Často pomáha, keď sa dieťa zúčastní pohrebu, aby sa mohlo s blízkym „rozlúčiť“.
Pokúste sa obnoviť čo najskôr zabehnutý kolobeh života. Dobré je i nenásilne zachovať kontakt s vrstovníkmi dieťaťa. Deti sa často pri strate stiahnu do úzadia, no po mesiacoch sa prejavy smútku zmenšujú. Uvedomte si, že bolesť je súčasťou života rovnako ako radosť; keď sa deti naučia zvládať bolesť po troškách, naučia sa, že nebude trvať večne. Odborná literatúra uvádza, že po približne 18 mesiacoch človek dokáže svoje pocity zvládnuť a prestáva trúchliť, hoci individuálne rozdiely sú veľké.
Konkrétne odporúčania pre rodičov a starostlivých
- Buďte pri dieťati: ak ste prítomní, buďte s dieťaťom a vnímajte jeho pocity. Ak je potrebné, vyzvite ho k rozprávaniu, ale neponúknite „univerzálne“ útěchy, ktoré nepomáhajú.
- Udržujte pravdivosť a autentickosť: nepoužívajte eufemizmy, ktoré môžu dieťa zmiasť. Vysvetlite jasne, čo sa stalo a čo to znamená pre ich budúcnosť.
- Vytvorte bezpečný priestor na rozlúčku: umožnite dieťaťu rozlúčiť sa so zosnuleým spôsobom, ktorý si vyberie (pohreb, spomienky doma, kresba, list).
- Podporte dieťa v prejavení emócií: plač, krik, tichá introspekcia, všetky formy sú normálne. Neodsudzujte prejavy smútku a nevyvíjajte tlak na „rýchle zvládnutie“.
- Udržiavajte rutinu: denný režim dodáva deťom pocit bezpečia a stabilitu. Ak to situácia vyžaduje, zabezpečte udržiavanie školskej dochádzky a pravidelných aktivít.
- Poskytnite informácie primerané veku: deti potrebujú odpovede na svoje otázky; odpovedajte jasne a úprimne, podľa ich schopnosti porozumieť.
- Podpora z okolia: ak je to možné, zapojte širšiu rodinu a priateľov. Podpora komunity znižuje pocit izolácie.
- Plánujte spomienky a rituály: zapojenie rodiny do spomienkových aktivít (fotografie, listy, čítanie príbehov) je prospešné pre psychické zdravie rodiny.
- Poskytnite odbornú pomoc: ak smútok prehlbuje alebo sa objavujú poruchy ako nespavosť či zhoršené zdravie, vyhľadajte psychologickú pomoc. Plamienok ponúka bezplatnú konzultáciu a terapiu pre deti a rodiny po strate blízkeho.
Deti potrebujú potvrdenie, že prežívané emócie sú normálne, a že smútok môže byť zdravou súčasťou procesu hojenia. V prípade prítomnosti COVID-19 a iných náhle strát je dôležité pomôcť deťom vyrovnať sa so stratou aj bez fyzického kontaktu s príbuznými, no s možnosťou online či telefonickej podpory.
Praktické tipy pri prechádzke a vonkajšom kontakte so stratou
- Ak ste na prechádzke a dieťa sa cíti stratené alebo zmätené, zastaňte, vyzvite dieťa k vyjadreniu emócií a ponúknite bezpečné otázky, ktoré mu umožnia vyjadriť svoje obavy.
- Určite dieťaťu rutinu a spoločenské aktivity, ktoré mu umožnia cítiť sa súčasťou komunity a zrviť sa so stratou.
- Poskytnite dieťaťu možnosť vyjadriť sa cez kresbu, list, alebo krátki rozhovor o tom, čo prežívajú.
- Navrhnite spoločné aktivity, ktoré napĺňajú potrebu pokoja a bezpečia a ktoré môžu dieťaťa uviesť do pocitu normality po strate.
Etapy a línie očakávania zo strany dospelých
Je prirodzené, že sa pocity v priebehu času vracajú a menia. Nezáleží na tom, či dieťa potrebuje viac času na spracovanie alebo či pocity prídu znovu po niekoľkých mesiacoch. Každé dieťa prechádza svojou vlastnou cestou zármutku a tieto cesty môžu byť odlišné aj vo vnútri rovnakého rodinného kruhu.
Podpora rodiny a komunít
Vyhľadajte podporu od odborníkov a organizácií, ktoré ponúkajú pomoc po strate dieťaťa. V rámci Slovenska existujú zdroje a skupiny, ktoré poskytujú informácie, poradenstvo a terapeutickú pomoc pre rodiny. Plamienok, ako detský hospic, ponúka bezplatné konzultácie s psychológom a terapie pre deti aj dospelých po strate.
Sprievodca pre rodiny: Ako povedať deťom, že niekto zomrel
Právne a praktické poznámky o pohrebe a spomienkach
Pri pohrebe a rozlúčke môže byť dieťa súčasťou procesu podľa jeho veku a viery. Niektoré ženy a rodiny preferujú rozlúčkové rituály doma, iné navštevujú pohreb. Je dôležité, aby dieťa bolo pripravené na to, čo musí uvidieť, a aby mu boli ponúknuté alternatívy, ak by to dieťa neunieslo. Rozlúčkové rituály môžu zahrňovať kresbu, list, fotoknihu alebo spoločné zaspievanie spomienkovej piesne.
Odborné zdroje a podporné siete
V prípade potreby môžete využiť služby Plamienku a ďalších organizácií, ktoré poskytujú poradenstvo a psychologickú pomoc rodinám po strate dieťaťa. Medzi odporúčanými zdrojmi je napríklad: Zákon č. 131/2010 Z. z.; Zákon č. 576/2004 Z. z.; Vyhláška č. 22/1988 Zb. Okrem toho existujú projekty a skupiny ako Dlouhá cesta, Kolobeh života, Želaj si a ďalšie, ktoré pomáhajú rodičom zvládnuť smútok a nájsť cestu späť do života.
tags: #na #prechadzke #sa #stratilo #dieta