V oblasti rodinného práva na Slovensku je častou otázkou možnosť súdu nariadiť striedavú osobnú starostlivosť o dieťa, a to aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov. Táto problematika sa dotýka najmä situácií, kedy sa rodičia rozchádzajú alebo rozvádzajú a je potrebné upraviť práva a povinnosti týkajúce sa výchovy a starostlivosti o maloleté deti.
Striedavá osobná starostlivosť - Kedy ju súd môže nariadiť?
Základným predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je záujem dieťaťa a lepšie zabezpečenie jeho potrieb v porovnaní s inou formou starostlivosti. Podľa § 24 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. To znamená, že ak jeden z rodičov podá návrh na súd na nariadenie striedavej starostlivosti, súd musí skúmať, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.
V praxi to znamená, že súd bude hodnotiť rôzne faktory, ako napríklad schopnosti oboch rodičov zabezpečiť dieťaťu vhodné prostredie, výchovu, vzdelanie a celkovú starostlivosť. Nesúhlas jedného z rodičov sám o sebe nemusí byť prekážkou, ak súd dospeje k záveru, že striedavá starostlivosť je v najlepšom záujme dieťaťa.
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru
Dôležitým aspektom pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa je jeho právo na vyjadrenie vlastného názoru. V zmysle § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Tento výsluch sa realizuje primerane veku a vyspelosti dieťaťa.
Pracovné podmienky a ich vplyv na starostlivosť
V kontexte otázky o striedavej starostlivosti je relevantné aj ustanovenie § 164 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa neho, ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Toto ustanovenie môže byť dôležité pre rodiča, ktorý sa stará o dieťa a potrebuje prispôsobiť pracovný čas tak, aby mohol zabezpečiť riadnu starostlivosť, vrátane školskej dochádzky.
Rodičovské práva a povinnosti
Je dôležité pripomenúť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu vykonávajú obaja rodičia, a to aj v prípade, že dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa jednému z rodičov sa týka výlučne bežných vecí maloletého dieťaťa. O podstatných veciach týkajúcich sa výchovy, jeho zastupovania a správy majetku rozhodujú vždy obaja rodičia spoločne. Trvalé vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny je podstatnou otázkou výchovy, a preto vyžaduje súhlas druhého rodiča alebo nahradenie jeho súhlasu súdnou cestou.
Medzinárodné únosy detí
V kontexte medzinárodných vzťahov a starostlivosti o deti je dôležité spomenúť problematiku rodičovských únosov. Rodičovským únosom sa rozumie, ak jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča alebo príslušného súdu premiestni alebo zadržiava dieťa mimo krajiny jeho obvyklého pobytu. Táto problematika je upravená v Haagske dohovore a v nariadeniach Európskej únie.
Súdy v prípade tzv. rodičovských únosov zo zahraničia na Slovensko by mali po nedávnej novele zákona o rodine rozhodovať rýchlejšie. Zaviedlo sa osobitné konanie o návrate maloletého dieťaťa, pričom proti rozhodnutiu súdu je možné len odvolanie. Cieľom konania o návrat je obnovenie pôvodného stavu, a to návratom dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. V konaní o návrat sa nerozhoduje o rodičovských právach a povinnostiach, teda o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Dôležitosť obvyklého pobytu dieťaťa
Pri riešení medzinárodných únosov detí je kľúčové správne vykladať pojem "obvyklý pobyt dieťaťa". Ten nemá nič spoločné s trvalým pobytom, národnosťou či občianstvom dieťaťa. Obvyklý pobyt je domov dieťaťa, teda štát, v ktorom dieťa žije prevažnú časť života a má vytvorené najsilnejšie sociálne a jazykové väzby.
Cestovné doklady pre deti
V súvislosti s cestovaním detí, najmä do zahraničia, je potrebné zabezpečiť platné cestovné doklady. Požiadať o vydanie cestovného pasu pre dieťa je možné osobne v mieste trvalého alebo prechodného pobytu. Ak sú rodičia rozvedení alebo nie sú zosobášení, obaja majú pri vybavovaní cestovného pasu pre dieťa rovnaké práva. V prípade cestovania dieťaťa do zahraničia bez sprievodu rodičov sa odporúča písomný súhlas zákonného zástupcu.
Vydávanie cestovných pasov sa od 26. júna 2012 riadi nariadením Európskej únie, ktoré členským štátom ukladá povinnosť vydávať pasy už iba ako individuálne cestovné doklady. Dieťa cestujúce v rámci krajín EÚ môže cestovať na cestovný pas alebo občiansky preukaz.
tags: #nariadenie #sudu #dieta