V aktuálnom vydaní časopisu Zdravie 4/25 nájdete aj väčší rozhovor s Lujzou. Tu je menšia ochutnávka: Zvykli ste sa prezentovať ako nešportovec, ale pustili ste sa do behania? Áno, môžem potvrdiť, že zmena začala po štyridsiatke. Vzniklo zo dňa na deň, bola som inšpirovaná aj manželom, ktorý beháva už dlhé roky. Povedala som si, že po štyridsiatke prichádza vek, kedy sa asi niečoho musím zriecť, ak sa chcem cítiť dobré. Čiže, dávať si viac pozor na jedlo, alebo si večer nedať biele vínko… A prišla som na to, že ničoho sa mi zriecť nechce, takže skôr skúsim k môjmu životnému štýlu pridať niečo, čo je považované za zdravé. To bola tá motivácia.
Herečka, aktivita a bežecké skúsenosti
Zdroj: gt, Nový Čas. Lujza sa smeje, že keď má v práci voľnejšie obdobia, funguje doma hlavne ako kuchárka a upratovačka. Nedávno ste zabehli polmaratón na Malte, to nie je úplná maličkosť. Mám za sebou dva polmaratóny. Prvý som dostala ako darček od manžela na minulé Vianoce, ten bol v Košiciach, kde bola naozaj úžasná atmosféra a odbehla som ho za dve hodiny dve minúty, čo bol vraj dobrý čas. A teraz, cez jarné prázdniny, sme si spravili maratónovú turistiku a s mužom a deťmi sme boli na Malte, kde sme si tiež dali polmaratón, ktorý sa tam konal.
Kedysi vás trochu trápili kolená, zvládajú tieto dlhšie bežecké trate? Začala som asi pred rokom a pol a išlo to celkom hladko. Behávala som krátke trasy, tak päť-šesť kilometrov, maximálne desať, to kolená ešte nerobili problém. Ale asi po roku som začala aj s inými športami, trošku viac som bicyklovala a turistikovala. A prepálila som to. Hneď po košickom polmaratóne sme išli na veľký cyklo výlet na Mallorku, štyri dni za sebou sme denne urobili vyše sto kilometrov, a potom sme si dali s mužom výšľap na Lomničák. Toto všetko som urobila v priebehu dvoch týždňov, takže kolená zrazu boli naozaj unavené a veľmi boleli. Aj som sa zľakla a bola som si ich dať skontrolovať u lekára. A dozvedela som sa, že sú úplne v poriadku. Čo ma veľmi potešilo a motivovalo, že sa nemusím obmedzovať, pretože istá bolesť, keďže dovtedy som nič veľmi nerobila, je normálna. Pán doktor povedal, že môžem odbehnúť aj maratón - čo ma trošku naštval, lebo teraz mi to začalo vŕtať v hlave, že asi by som mala…
Pridávate si kilometre a motivácia
Desať kilometrov je pre mňa úplne normálny beh, aj tých 15 je v pohodičke, ešte necítim únavu. Tak uvidím, kam ma to privedie. Totiž, mám 42 rokov a maratón má 42 kilometrov. Ešte stále mám čas naň trénovať. No zaberie to dosť veľa času a hlavne, čo vravia skúsení maratónci - maratón vám nič neodpustí a maratón bolí. A ja som trošku pôžitkár, mám rada dobehnutie do cieľa, aj keď unavená, ale nie boľavá ani zničená, kedy sa môžem tešiť, že som nejakú metu dosiahla. Ale chcem byť ešte potom schopná prejsť na pivko a nie odkrivkať niekam na záchranku.
Platničky netrpia? Tie vás kedysi tiež hnevali. Na to som aj zabudla! Asi v najhoršom zdravotnom stave som bola okolo tridsiatky, po dvoch pôrodoch. Viko sa narodil, keď som mala 26, Gretka keď som mala 30, nárazovo som dvakrát po sebe veľa pribrala, pri každom tehotenstve aspoň 24 kíl, potom som sa prestala vážiť, takže moje finálne váhy ani neviem. A tým, že dovtedy som necvičila, tak chrbát bol problematický.
Životný štýl po 40-ke a pohľad na zdravie
Vekom sa mení motivácia a priority, no zlepší sa aj sebapoznanie a schopnosť počúvať telo. Behanie a aktívny pohyb sa stávajú prirodzenou súčasťou dňa, čo vplýva na energiu, náladu aj vzťahy v domácnosti. Lujza ukazuje, že aj náročnejšie obdobia môžu viesť k pozitívnym zmenám, keď sa nájde zdravá rovnováha medzi rodinou, prácou a vlastným zdravím.
tags: #narodenie #lujza #garajova #schramekova